*Krv*

- tvorí 8-9% hmotnosti tela, čo predstavuje asi 5-6 l. Ženy majú v priemere asi o 10% krvi menej ako muži.

Krv má tieto funkcie:
* transport kyslíka z pľúc ku tkanivám a orgánom
* zber CO2 z tkanív a jeho prenos do pľúc
* rozvoz živín z tráviacej sústavy ku tkanivám
* zber odpadových látok metabolizmu a ich transport do obličiek
* rozvoz hormónov, vitamínov a iných dôležitých látok
* rozvoz tepla z tepelného jadra po tele
* udržiavanie stálych osmotických pomerov v organizme
* udržiavanie stáleho pH vnútorného prostredia
* obrana pred cudzorodými organizmami a látkami (imunitná funkcia)

Krv človeka tvoria:
* krvná plazma (52-54%)
- anorganické látky (voda, soli, ...)
- organické látky (bielkoviny, glukóza, tuky, vitamíny, hormóny, ...)
* krvné bunky (48-46%)
- červené krvinky (erytrocyty)
- biele krvinky (leukocyty)
+ granulocyty (neutrofilné, bazofilné, eozinofilné)
+ agranulocyty (lymfocyty, monocyty)
- krvné doštičky (trombocyty)

Krvné telieska sú rozptýlené v krvnej plazme. Pomer medzi objemom krvnej plazmy a objemom krvných buniek sa nazýva hematokrit.

*Krvná plazma*

Krvná plazma je tekutina žltkastej farby (žlté zafarbenie spôsobuje farbivo bilirubín) tvorená anorganickými aj organickými látkami.

Asi 90% plazmy tvorí voda, ktoré je buď viazaná na bielkoviny (albumíny) alebo voľná. Vo vode sú rozpustené soli, najmä chlorid sodný a uhličitan sodný. Soli sú potrebné pre udržiavanie stálych osmotických pomerov a pH v krvi (7,4). Dôležitou zložkou plazmy je vápnik. Je nevyhnutný pre zrážanie krvi, činnosť svalov a správnu stavbu kostí.

Organickú zložku tvoria hlavne bielkoviny, glukóza, tuky, vitamíny, hormóny, žlčové farbivá, močovina a kyselina močová.

Z bielkovín sú v krvnej plazme zastúpené: albumíny, globulíny, fibrinogén, protrombín. Albumíny vznikajú v pečeni a viažu na seba vodu. Okrem toho sú prenášačmi enzýmov a viažu sa na ne niektoré hormóny (napr. pohlavné). Globulíny sú produktom lymfocytov a majú dôležitú úlohu v imunitnom systéme človeka. Imunoglobulíny (gamaglobulíny) majú schopnosť zneškodniť antigény, ktoré sa dostanú do organizmu. Ich množstvo sa zvyšuje pri infekcii organizmu. Fibrinogén a protrombín majú veľký význam pri zrážení krvi.

Glukóza je najrýchlejší dostupný zdroj energie pre bunky. Hladina glukózy v krvi – glykémia je regulovaná hormonálne (inzulín, glukagón, adrenalín, noradrenalín). Glukóza je významným zdrojom energie a je neustále odoberaná tkanivami. Po prijatí potravy nastáva došasné zvýšenie jej hladiny. Ak je hladina glukózy vysoká, účinkom inzulínu sa glukóza ukladá vo forme glykogénu do pečene a svalov. V opačnom prípade dochádza k vyplavovaniu glykogénu z pečene do krvi a jeho rozkladu na glukózu. Pri poruchách v tvorbe inzulínu nastáva trvalá hyperglykémia, čo sa prejaví ochorením cukrovka (diabetes mellitus).

*Krvné bunky*

*Červené krvinky*

Červené krvinky (erytrocyty) sú pri pohľade zvrchu okrúhle, z boku majú piškótovitý tvar. V strede sú preliačené, čím sa zväčšuje ich povrch, a teda aj plocha pre styk s kyslíkom. U cicavcov, a teda aj u človeka, sú bezjadrové. (Súvisí to s fylogenézou, pretože jadro červených krviniek odoberá časť prepravovaného kyslíka pre vlastný metabolizmus červenej krvinky. Erytrocyty cicavcov teda pracujú efektívnejšie.) Kyslík sa viaže na červené krvné farbivo hemoglobín (centrálna časť hemovej zložky obsahuje železo) a vzniká oxyhemoglobín. Táto väzba je vratná a v krvných vlásočniciach zaniká, čím sa kyslík z hemoglobínu uvoľňuje. Schopnosť oxidu uhličitého (a hlavne oxidu uhoľnatého) naviazať sa na hemoglobín je oveľa vyššia ako kyslíka, a preto dochádza k častým otravám v miestach, kde sa tieto plyny zdržiavajú – sú to hlavne pivnice a nižšie položené nevetrané miesta, pretože sú ťažšie ako vzduch a sú bez zápachu. Pri naviazaní CO na hemoglobín vzniká karboxyhemoglobín a len veľmi ťažko sa odbúrava.