Brečtan sa všeobecne považuje za treťohorný relikt,podľa fosílii bol rod Hedera na severnej pologuli v treťohorách zastúpený viac,ako dokladajú napríklad oligocénne odtlačky z územia dnešného Francúzska. Patrí do čeľade aralkovitých,čo sú prevažne tropické a substropické dreviny a byliny. Rod Hedera je jedna z výnimiek, pretože asi pätnásť jeho druhov rastie skôr v miernom pásme Európy a Ázie a zasahuje ďaleko na sever,v Nórsku až k obratníku Raka. Brečtan rastie v tienistých listnatých hájoch aj v teplomilných dubových sucholesoch s dubom plstnatým.Brečtany obsahujú niekoľko látok,predovšetkým saponíny,pre ktoré sa listy používajú ako liečivá droga.Ovplyvňujú cievnu sústavu a činnosť srdca a účinkujú ako protiparazitický a dezinfekčný prostriedok,ale vždy je však nevyhnutný dozor lekára,pretože čerstvé listy môžu vyvolať podráždenie kože a otravy.V Európe je pôvodný brečtan popínavý,vždy zelená popínavá liana s významnou heterofýliou listy na nekvitnúcich výhonkoch
sú dlaňovito trojlaločnaté až päťlaločnaté,na kvitnúcich výhonkoch jednoduché, celistvookrajové, pretiahnuto končisté.Premenlivosť listov brečtana využilo okrasné záhradníctvo na vypestovanie niekoľkých desiatok pestrolistých pokrútených kultivarov.Pravidelné kvety sa združujú dokoncových súkvetí.Kvitnú v septembri. Plod je tmavá bobuľa. Popínavá drevnatá liana s priliepavými korienkami (dĺžka stoniek závisí od podkladu) môže dosiahnuť výšku až 30 metrov.