Anglický plnokrvník

Anglický plnokrvník je kôň, ktorého obaja rodičia sú plnokrvníci a ich rodokmene smerujú k predkom zapísaným vo Všeobecnej plemennej knihe. Je to jedno z najrýchlejších a najhodnotnejších svetových plemien koní, okolo ktorého vznikol rozsiahly dostihový a chovateľský priemysel. Predstavuje dokonalého jazdeckého koňa možno práve preto, že je výsledkom dlhoročnej systematickej práce a má veľký význam pri zušľachťovaní úžitkového teplokrvného koňa.

Typy Anglického plnokrvníka:
Toto plemeno sa delí na rovinové a parkúrové dostihové kone. Poznáme 3 kategórie rovinových koní:
- šprintéri, ktorí behajú na vzdialenosť 1000- 1450m sú to mladé kone, ktoré skoro dospievajú, sú veľmi rýchle, ale menej vytrvalé 
- kone na stredné vzdialenosti od 1,6km do 2,8km
- vytrvalci - neskôr dospievajú, behajú na dlhšie vzdialenosti

Kone, ktoré sa špecializujú na dostihy cez prekážky sa delia na tie, čo behajú steeplechase a prútenkové dostihy, musia byť odvážne, vytrvalé a nesmie im chýbať schopnosť skákať.

Pôvod anglického plnokrvníka:
Zrod anglického plnokrvníka má korene v Anglicku. V 15. storočí po vojne Ruží prišla táto krajina o veľké množstvo koní a tak panovník Henrich VII. zakázal ich vývoz do cudziny. Nejaký čas nato Henrich VIII. zahájil ich dovoz zo sveta. Keď už bol dostatok koní, vyskytol sa ďalší problém, bolo potrebné vyčleniť tie najlepšie. Alžbeta I. nechala vyhľadať najlepších chovateľov a úroveň britských koní začala rapídne stúpať. Ďalší podnet prišiel od Karola II., za ktorého vlády sa
stal Newmarket strediskom dostihov. Chovatelia sa zhodli na tom, že kvalitu koní môže zvýšiť iba premyslený chovateľský systém založený na poriadnom výbere jedincov, pričom bol doporučený orientálny chovný materiál, a tak v priebehu 17. a 18. storočia boli do Anglicka dovezení viacerí arabskí žrebci, pomocou ktorých bol anglický plnokrvník vyšľachtený.

Angloarabský kôň
Je výsledkom kríženia dvoch nepochybne najslávnejších plemien - anglického plnokrvníka a arabského koňa. Potomkovia získali po prvom z rodičov príslovečnú rýchlosť a po druhom vytrvalosť a húževnatosť. Vyznačujú sa veľmi harmonickým, doslova nádherným exteriérom.

Anglický plnokrvník - Thoroughbred
Výrazne ovplyvnil takmer všetky moderné plemená koní. Je odvážny a rýchly, s veľkou životnou vitalitou. Niektoré jedince sú však horšie ovládateľné, niekedy až tvrdohlavé.

Americký klusák - Standardbred
Je typickým dostihovým koňom. Bol vyšľachtený počas 18. storočia z anglických plnokrvníkov. Používa sa predovšetkým na klusácke dostihy, kde zapriahnutý kôň ťahá ľahký vozík s jazdcom. Názov "standardbred" je odvodený od testácie výkonnosti, pri ktorej sa zisťovala štandardná rýchlosť klusáka na vzdialenosť 1 míle (1.6 km). Začal sa používať v 19. storočí (od roku 1879).

Odznaky
Šnupka je odznak na hlave. Je to žiarivo biela škvrna na hornom pysku pri nozdrách. Obvykle sa opisuje veľkosť a umiestnenie šnupky.
Hviezda je odznak na hlave. Je to akýkoľvek biely znak na čele. Má rôzny tvar a veľkosť.
Nosový pás je odznak na čele. Je to úzky, dlhý pásik od očí až po pysk. Môže ale nemusí byť spojený s hviezdou. 
Biela sponka je odznak na nohe. Je to odznak okolo sponky. Vedie od korunky až po sponkový kĺb.
Ponožka je odznak na nohe. Je to biele sfarbenie od korunky až nad sponkový kĺb. Obvykle nesiaha do výšky zápästia alebo päty.
Pančucha je odznak na nohe. Je to podobný odznak ako ponožka ale siaha od korunky až nad zápästie alebo pätu.

Anglický plnokrvník na Slovensku
Od začiatku 19. storočia k väčšiemu športovému využitiu koní prispela skutočnosť, že sa v žrebčínoch začal presadzovať anglický plnokrvník (v Kopčanoch od roku 1814), ktorý ovplyvnil ostatné teplokrvné plemená. Tieto krížence boli ľahšie, rýchlejšie, obratnejšie, živšie, jemnejšie a ochotne sa prispôsobovali požiadavkám jazdcov. Produkciu takýchto koní aj pre armádu zabezpečovali žrebčíny nachádzajúce sa na území Slovenska - v Mojmírovciach (Jozef Huňadi), v Pribeníku (Jozef Majláth), v Smoleniciach (Ján Pálffy), v Bojnej a v Prešove (štátne žrebčíny), v Slanci (bratia Štefan a Alexander Forgáčovci), v Parchovanoch (rodina Andrášiovcov), v Michalovciach (rodina Stárayovcov), v Humennom (Aladár Andráši), v Drahňove (barón Bornemisza) a inde. Keď sa po roku 1826 začal aj v Uhorsku presadzovať anglický plnokrvník ovplyvnilo to aj kone v armáde. Pričinila sa o to aj bratislavská spoločnosť Caffé Hollinger, ktorá získala pozemky na pravom brehu Dunaja (v dnešnej Petržalke), na ktorých jej členovia okrem dostihovej dráhy vybudovali aj jazdiareň na výcvik armádnych koní.

Tréningy najmä počas víkendov sledoval veľký počet divákov, čo malo pozitívny vplyv na popularizáciu jazdectva. Tento výcvik bol už ovplyvnený modernou prácou Francúza Francoisa Robichona "Ecole de Cavalerie", v ktorej presne, ale jednoducho a veľmi zrozumiteľne popísal všetky drezúrne cviky. V druhej polovici 19. storočia bol už výcvik rakúsko-uhorských husárov i civilných jazdcov a koní na takej vysokej úrovni, že svoju výkonnosť začali v rámci svojich plukov konfrontovať na priateľských súťažiach. Zásluhou viedenskej Campagnereiter-Gesellschaft sa 25. apríla 1873 v Bratislave uskutočnili medzinárodné preteky, ktoré majú primát prvých drezúrnych pretekov na svete. Môžeme teda oprávnene tvrdiť, že moderné jazdectvo na Slovensku v týchto dňoch už oslavuje 130. narodeniny.

Zaujímavosti
Vojnovým hrdinom sa stal okrem iných aj ryšavý žrebec Copenhagen, na ktorom jazdil Arthur Wallesley, muž, čo vstúpil do histórie ako anglický vojvoda z Welingtonu, ktorý pri Waterloo porazil Napoleona Bonaparta. Copenhagen, typický anglický plnokrvník, mal v kohútiku takisto len 152 centimetrov, zato dokázal svojho pána v rozhodujúcej bitke nosiť na chrbte celých pätnásť hodín. Welington o ňom povedal: „Môžu byť rýchlejšie kone a nepochybne aj krajšie, ale čo sa týka spoľahlivosti a vytrvalosti, nikdy som nevidel lepšieho.“ Copenhagen uhynul v roku 1836, mal 18 rokov. Pochovali ho so všetkými vojenskými poctami na Welingtonovom vidieckom sídle v Hamsphire. Mimochodom, bronzová socha Welingtona na Copenhagenovi v životnej veľkosti stojí v Londýne v Hyde Parku.

Ďalšou zaujímavosťou je porovnanie človeka s koňom. Zvyčajne polhodinu po pôrode žriebä vstane a začne sa pohybovať, čo u človeka nie je možné. Kôň žije priemerne 20-30 rokov. Vo veku 20 rokov začína starnúť, no 20-ročný človek je mladý človek, ktorý sa ešte len začína uplatňovať v živote.

S koňmi sa spájajú aj povery. Napríklad v mnohých častiach sveta sa podkova stala symbolom šťastia. Ľudia ju pribíjali nad dvere svojich domov otočenú koncami nahor, pretože inak by šťastie z domu ušlo.