Obojživelníky

Obojživelníky (Amphibia)- Sú to stavovce so žľaznatou kožou a s premenlivou telesnou teplotou závisiacou od teploty prostredia.

Ropucha bradavičnatá (Bufo bufo)

Má dĺžku 12 cm. Napriek tejto veľkosti sa z jej ikier liahnu najmenšie žubrienky dlhé len 5 mm. Zo všetkých na Slovensku žijúcich obojživelníkov má najnemotornejší vzhľad. Ropuchy majú kozmopolitné rozšírenie, u nás sa vyskytujú od nížin až do horských polôh. Živia sa hmyzom, ktorý lovia vymršťujúcim jazykom. Väčšinu života prežijú na suchu. Ich bradavičnatá koža ich chráni pred vysýchaním. Na boku hlavy majú na oboch stranách jedové žľazy, ktorých výlučok je jedovatý aj pre človeka. Zo všetkých žiab žijú najdlhšie, doložený vek v zajatí je až 36 rokov. Rovnakú veľkosť ako ropucha bradavičnatá dosahuje aj samička skokana rapotavého (Rana ridibunda).


Rosnička zelená (Hyla arborea)

Zo všetkých obojživelníkov je najpôvabnejšia. Ide o menšiu stromovú žabu, ktorá je málokedy väčšia ako 5 cm. Je jediným obojživelníkom s prísavnými vankúšikmi na konci prstov, ktoré jej umožňujú šplhať sa a udržiavať sa aj na hladkom povrchu rastlín, dokonca aj na kolmo postavenom skle. Rosnička zelená má schopnosť meniť farbu. Vie sa prispôsobiť prostrediu, v ktorom sa nachádza. Svetlozelená je medzi svetlým a hladkým lístím, na drsnej a tmavej kôre stromov tmavne až do tmavosiva. Samček má veľmi silný hlas. Rosnička je hojne rozšírená v blízkosti vôd, v nížinách a stredných polohách (do výšky 1000 m. n. m.). Je to zákonom chránený druh.


Plazy

Sú prispôsobené životu na suchej zemi, druhotne môžu prejsť do vodného prostredia. Takmer všetky majú končatiny, pomocou ktorých sa pohybujú (okrem hadov). Telo je pokryté kožou, na ktorej sa nachádzajú rôzne štíty a výrastky, ktoré chránia pokožku pred poškodením (korytnačky, krokodíly). Vylučovacie žľazy sa v pokožke na rozdiel od obojživelníkov nenachádzajú, iba ak pachové žľazy na vymedzovanie teritória. Kostra je kostená. Hlavová a tvárová časť je dokonalejšia. Chorda sa nachádza len v embryonálnom štádiu, neskôr vznikajú stavce.

Chrbtica je rozdelená na časti (nachádza sa aj drieková časť), prvé dva stavce – nosič (atlas) a čapovec (epistrofeus). Majú len 1 kostený výbežok, ktorý umožňuje pohyblivé spojenie medzi hlavou a chrbticou. Nachádzajú sa u nich rebrá. V chvostovej časti je veľký počet stavcov. Nervová sústava je dokonalejšia. Vyvinutý je predovšetkým predný ale aj stredný mozog. Napriek veľkosti predného mozgu je tu pomerne málo šedej hmoty. Zo zmyslových orgánov je prítomné ucho. Slabo je vyvinuté vonkajšie a stredné ucho, dobre je vyvinuté vnútorné ucho, v ktorom je jedna sluchová kostička (strmienok). Kvalita zraku závisí od skupiny živočíchov. U niektorých sa nachádzajú mihalnice a žmurka. U hadov je žmurka prirastená. Temenné oko, ktoré registruje svetlo a tmu, sa nachádza medzi temennými kosťami. Čuchový ústroj je rôzny podľa skupiny živočíchov. U všetkých plazov sú vyvinuté pľúca.

Dýchanie kožou sa nevyskytuje. Hrudnú dutinu od brušnej oddeľuje bránica, ktorá napomáha pri dýchaní. V srdci dochádza oproti nižším stavovcom ku zmene – 2 predsiene a komora je čiastočne (alebo úplne u krokodílov) rozdelená, takže dochádza k menšiemu miešaniu okysličenej a neokysličenej krvi. U všetkých plazov je malý pľúcny obeh a veľký telový obeh. Ostávajú zachované 1., 2. a 3. zo žiabrových oblúkov. Plazy nemajú stálu telesnú teplotu, väčšina z nich preto obľubuje teplejšie podnebie alebo vyhrievanie sa na slnku. Ústna dutina je výraznejšie oddelená od hltanovej časti. Prvýkrát sa vyskytuje slepé črevo na rozhraní tenkého a hrubého čreva. Krokodíly majú špeciálny typ alveolárneho chrupu. Jazyk je u jašteríc rozoklaný. Prvýkrát sa u plazov vyskytujú pravé obličky s močovými cestami a s močovým mechúrom. Nachádza sa tu spoločné vyústenie močových a pohlavných ciest – kloaka. Plazy sú oddeleného pohlavia.

Vývoj jedinca prebieha mimo tela vo vajci (významnú úlohu tu zohráva amnión (podľa toho Amniota - blanovce) a vo vnútri plodová voda). Vývoj prebieha niekoľko týždňov. Plazy sú najviac rozšírené v tropických oblastiach, mnohé sa prispôsobili životu vo vode (krokodíly, korytnačky). Plazy majú veľký význam v prírode, pretože ničia škodlivý hmyz (jašterice) a škodlivých hlodavcov (vretenice). Väčšina z nich je zákonom chránená.