Vtáky

Fosílne zvyšky ukazujú, že vtáky sa vyvinuli z plazov. Vtáky sú rovnako ako plazy stavovce. Rozmnožujú sa vajíčkami chránenými škrupinou. Majú však niektoré vlastnosti, ktoré plazom chýbajú. Vtáky sú jediné živočíchy ktoré majú perie. Majú tiež krídla a zobák. Vtáky sú teplokrvné živočíchy, teplota ich tela sa teda nemení v závislosti od zmien teploty okolia. Preto sú vtáky stále aktívne. Vtáky sú najlepšími letcami zo všetkých živočíchov. Poznáme asi 9 000 druhov vtákov. Žijú všade, v centrách velkomiest, v tropických dažďových pralesoch i na ľadových kryhách.

Tvar tela vtákov : V priebehu času sa u vtákov vyvinulo ľahké a pevné telo aerodynamického tvaru. Rybárik obyčajný (Alcedo atthis) je asi 16 cm dlhý, no váži iba 40 gramov. Ako všetky vtáky má perie. Nohy má pokryté šupinami. Zobák je dlhý, pevný, ale ľahký. Drobné vtáky, ako rybárik, majú najvyššiu telesnú teplotu zo všetkých živočíchov. Na udržanie procesov v tele potrebujú stály zdroj potravy.

Anatómia vtáka :

Vtáky nemajú zuby, a preto nemôžu potravu žuť. Namiesto toho drvia tvrdé časti potravy v osobitnej svalnatej komore žalúdka. Vtáčie pľúca sú oveľa zložitejšie ako u cicavcov. Pri dýchaní prúdi vzduch u vtákov najskôr do vzdušných vakov na chrbte, odtiaľ do pľúc, odtiaľ do vzdušných vakov na brušnej strane a späť. Vtáky majú 5 párov vzdušných vakov.

Kostra vtákov :

Útla kostra lietajúcich vtákov môže predstavovať nanajvýš 5% hmotnosti celého tela. Hoci kosti krídel sú duté, sú vystužené. Lietajúce svaly sú pripojené na hrebeň vyrastajúci z hrudnej kosti .

Bezkrídle vtáky:

Kivi južný (Apteryx australis) žije na Novom Zélande. Je jedným z vtákov ktoré stratili schopnosť lietať. Jeho krídla sú tenké a perá vlasovité. Na rozdiel od ostatných vtákov ma kivi dobrý čuch, ktorý mu pomáha pri hladaní potravy.

Starostlivosť o perie :

Aby bolo perie v dobrom stave, vyžaduje stálu starostlivosť. Vtáky používajú svoj zobák ako hrebeň a odstraňujú ním aj vši a iné parazity. Väčšina vtákov sa raz alebo dva razy za rok preperuje. Aby voda kačiciam nezmáčala perie, mastia si ho tukom vylučovaným špeciálnou žľazov umiestnenou pod chvostom. Medzi nelietajúce vtáky zaraďujeme aj tučniaky. Sú to vtáky žijúce v extrémne chladných podmienkach. Povrch ich tela tvorí velké množstvo drobných hustých pierok. Ich krídla im slúžia na pohyb vo vode a na posúvanie po šmykľavom ľade.

Cicavce

Mammalia(stavba tela)

Najmenším našim cicavcom je piskor (Sorex minutus) s hmotnosťou iba 3,5 g; najväčším suchozemským druhom je slon africký (Loxodonta africana) - 7 t; a najväčším vodným cicavcom je vráskavec obrovský (Balaenoptera musculus) vážiaci 160 t.

Kostra je dokonale kostenná, chrupavky a väzivá sa zachovávajú iba v minimálnom množstve. Cicavce majú vždy 7 krčných stavcov. Hrudných býva 12-15, bedrových 6, krížové 4 a chvostových stavcov býva 3-50. Na hrudné stavce sa napájajú rebrá, ktoré spolu s hrudnou kosťou tvoria hrudný kôš. S chrbticou bývajú spojené aj pletence končatín, na ktoré sa pripájajú jednotlivé končatiny.

V koži sa nachádza množstvo potných, mazových a pachových žliaz. Potné žľazy majú termoregulačnú funkciu a chýbajú u psov, prasiec, zajacov a srncov. Mazové žľazy chýbajú veľrybám. Mliečne žľazy vznikli premenou potných žliaz. Typickým epidermálnym derivátom je srsť, ktorá sa pravidelne obmieňa. Vodné cicavce nemajú ochlpenie tela.

Tráviaca sústava začína priestrannou ústnou dutinou, ktorá je vybavená jazykom, ozubenými čeľusťami a ohraničenú lícami a svalnatými pyskami. Lícne časti ústnej dutiny napomáhajú žuvaniu potravy a u niektorých druhov nesú lícne vaky, v ktorých si živočích prenáša a uchováva potravu (napr. škrečok - Cricetus). Pri žuvaní potravy pomáhajú zuby štyroch typov: rezáky - dentes incisivi (I), očné zuby - dentes canini (C), predné stoličky (črenové zuby) - dentes premolares (P) a stoličky - dentes molares (M). Uvedené typy sa u jednotlivých skupín cicavcov vyvíjajú v rôznom počte a často môže niektorý typ chýbať.