Hady a povery
Hady človeka fascinujú, ale vzbudzujú v ňom strach. Od pradávna sa vyskytujú v mýtoch a legendách. Hady sú úžasné stvorenia, ktoré sa prispôsobili všetkým podmienkam prostredia. Dokážu plávať na šírom mori, šplhať sa po vysokých stromoch, zahrabávať sa pod zem, či prežiť v horúčavách na púšti. Žiadna iná skupina zvierat nemusí čeliť takým predsudkom, poverám a bájkam ako hady. Ešte udivujúcejšie, než množstvo týchto povier, je to, že im ľudia veria. Väčšina „všeobecne známych faktov“ o hadoch, napríklad tvrdenie, že sú slizké, je mylná. Hady nehypnotizujú svoju korisť, necicajú mlieko spiacim kravám, nemajú žihadlo v chvoste (alebo v jazyku), nechránia svoje mláďatá tak, že ich prehltnú, ani nevydychujú jedovaté výpary, keď syčia. Nedokážu sa skrútiť do obruče ani vyskakovať do vzduchu, aby mohli človeka uhryznúť do tváre. Kovboji, ktorí sa spoliehali, že povraz upletený z konskej srsti ich v noci ochráni pred hadmi, často zistili, že sa delia o teplú posteľ s nepozvanými hosťami, ktorí bez akýchkoľvek zábran preliezli cez povraz. Sú známe prípady, že ľudí uhryzla odseknutá hadia hlava, nie preto, že by bola živá, ale preto, že citlivé nervové zakončenia aj po smrti reagovali na dotyk reflexným sklapnutím čeľustí. Niekoré druhy hadiarok sa v angličtine nazývajú „mliečne hady “. Tento názov dostali preto, lebo ľudia verili tomu, že sa vplazia do maštalí, aby cicali kravám mlieko. Hadiarky lovia hlodavce a kde inde je viac myší a potkanov ako v maštali – to je skutočná príčina ich častého výskytu na miestach, kde sú kravy. Tieto povery vznikli neopodstatnene a človek, ktorý sa s hadom stretne, vďaka nim spanikári. Až potom príde k ozajstnému ohrozeniu.
Hady všeobecne
Hady predstavujú rovnako veľkú skupinu plazov ako jaštery a patrí do nej asi 2700 druhov. Hady i jaštery sú početnejšie ako ostatné skupiny plazov. Hady patria do radu Ophidia (Serpentes) v podtriede Squamata (šupináče), do ktorej patria aj jaštery (Sauria). Hady sa pravdepodobne vyvinuli z jašterov žijúcich pod zemou. Prvé hady sa zjavujú v skamenelinách hornej kriedy pred asi 80 miliónmi rokov (jaštery sú známe z vrchnej jury asi spred 130 miliónov rokov), ale najnovšie výskumy zistili, že hady sa pravdepodobne vyvinuli na súši a nie vo vode, ako sa domnievajú niektorí odborníci. Vedcom sa totiž podarilo objaviť pozostatky dvojnohého živočícha, ktorý sa pohyboval plazením po súši a ktorý by túto teóriu mohol potvrdiť. O objave pozostatkov tohto zvieraťa, ktoré je doteraz najprimitívnejším známym hadom, informovala agentúra AP. Všeobecne platí, že sa hady vyvinuli zo štvornohých jašteríc, ktoré v priebehu času stratili nohy. Vedci však dlho diskutujú o tom, či predkovia týchto jašteríc boli pozemskými alebo morskými živočíchmi.Nový objav zobrazuje hada, ktorý žil v Patagónii približne pred 90 miliónmi rokov, uviedol Hussam Zaher z univerzity v brazílskom Sao Paulu, ktorý objav popisuje v najnovšom čísle časopisu Nature. Jeho dĺžka je neznáma, ale pravdepodobne nebol dlhší ako meter. Ide o vôbec prvý objav, keď vedci našli hada s krížovou kosťou. Táto kosť sa u hadov vytratila, keď sa vyvíjali z jašteríc. Vzhľadom na to, že ide o prvý prípad, keď túto kosť had nestratil, ide pravdepodobne o najprimitívnejšieho hadieho zástupcu.Živočích, ktorý dostal označenie Najash rionegrina, žil na zemi, dokazuje to jeho anatomické zloženie aj miesto, na ktorom sa pozostatky našli. Ak teda najprimitívnejšie hady žili na púšti, podľa Zahera to dokazuje, že sa hady na súši aj vyvinuli.
Hady nemajú nohy, pohyblivé viečka, ušné otvory, ušné bublinky, ani stredné ucho. Obe polovice spodnej čeľuste majú na brade spojené väzivom. Avšak ani jeden z telesných znakov nie je typický len pre hady alebo len pre jaštery. Mnohé jaštery nemajú napr. nohy, prípadne ani uši, naproti tomu niektoré hady majú zvyšky zadných nôh a na kostre iných sú zachované pletence na pripojenie končatín.
Šupiny a vonkajší vzhľad hadov
Spoľahlivým znakom na určenie hadov sú šupiny. Niektoré skupiny hadov majú na hlave malé šupiny, iné zas majú šupiny veľké, ale sú aj prípady, kde majú šupiny rôznu veľkosť na tom istom jedincovi. Šupiny na bruchu nazývame ventralia (brušné) a bývajú široké. Ostatné šupiny sa nazývajú drosalia (chrbtové) a sú malé. Chrbtové šupiny majú približne kosoštvorcový tvar a sú usporiadané do radov tiahnucich sa vedľa seba pozdĺž tela. Počet pozdĺžnych radov sa pohybuje medzi 13 až 150. Pri hadoch, ktorých telo sa k hlave a ku chvostu postupne zužuje, zmenšuje sa počet pozdĺžnych šupín smerom k hlave a k chvostu. Tie, čo majú valcovité telo (napr. koralovce), majú počet radov rovnaký po celej dĺžke tela. Šupiny na spodnej strane chvosta sa volajú caudalia (chvostové). Môžu byť malé ako chrbtové šupiny a tvoriť viac radov, ale môžu byť aj väčšie a len vo dvoch radoch, prípadne môžu byť široké ako brušné a tvoriť len jeden rad. Ich počet je často dôležitý pre rozlíšenie príbuzných druhov. Pri všetkých hadoch s veľkými brušnými a chvostovými šupinami zodpovedá šírka každej šupiny presne jednému stavcu. Pri druhoch, ktoré majú priemerne 100 brušných šupín, môže sa ich počet pohybovať až do 103. Koniec chvosta pokrýva malá kužeľovitá šupina. Táto šupina nie je spojená ani s jedovatou žľazou, ani ju had neuplatňuje ako osteň alebo ostrohu v boji, zato často ju používa pri pohybe nad zemou. Chrbtové šupiny na tele i na chvoste sú hladké alebo majú naprostriedku pozdĺžnu hranu. Voľný koniec šupiny býva zaoblený alebo vykrojený. Pri niektorých druhoch možno vidieť na každej šupine jednu alebo dve drobné jamky, viditeľné len pod lupou.
Samce a samice vyzerajú zvyčajne rovnako, len pri niektorých druhoch sa samec a samica líšia farbou a kresbou. Samce majú takmer vždy dlhší chvost a viac chvostových šupín ako samice, ktoré majú zvyčajne dlhšie telo a viac brušných šupín. Celkový počet šupín je však pri oboch pohlaviach približne rovnaký. Pri niektorých skupinách hadov, napr. pri mornároch, majú šupiny na spodnej strane hlavy mnohé drobné jamky. Niektoré madagaskarské stromové hady majú na nose šupinatý výbežok, ktorý má samica dlhší a trochu iného tvaru ako samec. Tento výbežok sa uplatňuje prevdepodobne pri dvorení.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Hady
Dátum pridania: | 09.01.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | freeangel | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 383 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 15.1 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 25m 10s |
Pomalé čítanie: | 37m 45s |