Stredné treťohory

Keď sa pred asi 20 miliónmi rokov, počas miocénu (stredné treťohory), Afrika priblížila k Európe, oceán Tethys, ktorý oddeľoval tieto dva kontinenty, bol stlačený a zúžil sa. Pri severo-južnom tlaku sa vyzdvihla horská reťaz, ktorá sa rozprestierala východozápadným smerom z Turecka na Balkán. Pri podsúvaní oceánskeho dna pod južnú Európu vznikli sopečné ostrovy a vyzdvihli sa Karpaty a Kaukaz. Taliansko, pôvodne spojené so severnou Afrikou ako súčasť Gondwany, bolo presunuté de južnej Európy a pritom vyzdvihlo Alpy.

Vzniká Stredozemné more

Oblasť medzi severnou Afrikou a južnou Európou sa premenila na dlhú, východozápadnú panvu, ležiacu južne od dvíhajúcich sa horských pásiem Álp a Karpát. Panva sa zaplnila morskou vodou a vzniklo Stredozemné more. Jeho vody sa spojili so zvyškami oceánu Tethys, ktoré pretrvávali v Čiernom a Kaspickom mori.

Vznik Himalájí

Pohyb indickej platne smerom na sever posunul Indiu k južnému okraju Ázie. Kolízia stlačila dno oceánu Tethys, podsunula ho do zemského plášťa a vyzdvihla Himaláje. Vznik tejto východo-západnej bariéry radikálne zmenil miestne podnebie a vyvolal aj sezónny monzún v juhovýchodnej Ázii.

Spájanie Amerík

Vo východnej časti Tichého oceánu bolo pri pohybe platní podsunuté oceánske dno do zemského plášťa, čo vyústilo do explozívnej sopečnej činnosti a vzniku pohorí pozdĺž západného okraja Strednej Ameriky a severozápadného cípu Južnej Ameriky. Pred asi 3 miliónmi rokov poklesla morská hladina a boli vyzdvihnuté severné Andy. Vznikol tak suchozemský koridor medzi Severnou a Južnou Amerikou. Oba kontinenty sa pohybujú (jeden voči druhému) a napokon sa znova oddelia.

Mladšie treťohory

Koncom treťohôr, pred asi 5 miliónmi rokov, sa zemeguľa už podobala na dnešný svet, všetky kontinenty už viac-menej zaberali svoje súčasné miesta. Uprostred Atlantiku vystúpil nad hladinu obrovský stredooceánsky chrbát a objavil sa ostrov Island. Vo východnej Afrike sa napínala a štiepila zemská kôra a pomaly sa rozširovali rifty Východoafrickej priekopovej prepadliny, Červeného mora a Adenského zálivu. Pokračoval pohyb Indie na sever, do Ázie. Naďalej sa dvíhali Himaláje a Tibetská náhorná plošina. Austrália neustala v pohybe na sever, k trópom.

Yellowstonská stopa

Horúce pramene a gejzíry Yellowstonského národného parku vo Wyomingu sú najmladšími prejavmi sopečnej činnosti, ktorá stvárňovala americký severozápad za posledných 18 miliónov rokov. V tomto období si razila cestu cez kôru horúca škvrna (stúpajúci prúd horúcej magmy). Vylievajúca sa láva sformovala typickú stupňovitú krajinu, plošinu Snake River v Idahu. Pri pohybe severoamerickej platne vypálila horúca škvrna asi 80-kilometrov širokú stopu vo Wyomingu. Za 20 miliónov rokov prekročí horúca škvrna dnešnú kanadskú hranicu.

Antarktída zamŕza

Pred 5 miliónmi rokov bola Antarktída už úplne oddelená od ostatných kontinentov. Pohyb platní od nej oddelil Južnú Ameriku a umožnil vznik studeného cirkumantarktického morského prúdu. Tento prúd zastavil prísun teplej vody do oblasti. Pevnina ochladla a na jej povrchu sa začala vytvárať ľadová čiapka. Ľad vyvolal ďalšie ochladenie, pretože odráža slnečné lúče.

Sopky Indonézie

Vývoj Indonézskych ostrovov najviac ovplyvňoval pohyb Austrálie na sever. Za posledných 15 miliónov rokov sa Austrália presunula na sever asi o 800 kilometrov. Severne od tohto kontinentu, v blízkosti hlbokých podmorských priekop, kde sa oceánska kôra podsúva do zemského vnútra, vzniklo veľa sopečných ostrovov. Dôsledkom kolízie austrálskej kontinentálnej platne s Timorom pred asi 5 miliónmi rokov bol vznik pohorí.