referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Hmyz v záhradách a sadoch
Dátum pridania: 19.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Sklico
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 459
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.3
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 2m 10s
Pomalé čítanie: 3m 15s
 
V sadoch a záhradách žije škodlivý hmyz, ktorý napáda stromy a plodiny a užitočný hmyz, ktorý stromy a plodiny pred škodcami chráni.

Lienka sedembodková

Medzi najobľúbenejšie druhy hmyzu patrí lienka sedembodková (Coccinella septempunctata). Meria 5-8 mm. Patrí medzi najhojnejšie druhy lienok, vyskytuje sa na rozličných biotopoch od nížin po horské oblasti. Žije na rozličných rastlinách, na ktorých larvy aj imága prenasledujú vošky. Z iných druhov lienok sú u nás rozšírené lienka štrnásťbodková (Coccinula 14-pustulata) s tmavým telom a žltými škvrnami, lienka dvojbodková (Coccinella bipunctata), lienka veľká (Anatis ocellata).

Obaľovač jablčný

Obaľovač jablčný (Laspeyresia pomonella) je jeden z najväčších škodcov jabloní. Pochádza z Európy, ale sa rozšíril vo všetkých oblastiach sveta, kde sa pestujú jablone. Obaľovač jablčný je malý sivastý motýlik s hnedou kresbou na krídlach. Samičky kladú okrúhle a ploské vajíčka na listy a mladé plody jabloní. Za teplého počasia nakladie mnoho vajíčok a vtedy bývajú škody obrovské. Ak ostane teplota v čase kladenia vajíčok pod 12,5 oC, nakladú obaľovače len málo vajíčok a škôd je menej. Len čo sa z vajíčok vyliahnu húsenice, hneď začnú žrať listy. Neskôr sa zažierajú do mladých jabĺčok a vyžierajú v nich typické chodby smerom k semenníku, kde sa Živia dužinou i jadierkami. Keď húsenice dorastú, opúšťajú jabĺčko a na hodvábnom vlákne sa z neho spúšťajú. Prezimujú v hodvábnom zámotku, ktorý si upradú pod odškerenou kôrou alebo na podobnom chránenom mieste. Zakuklia sa až na jar a niekoľko týždňov sa vyliahne dospelý hmyz. Ovocinári ničia dnes tohto škodcu účinnými insekticídnymi prípravkami

Vlnačka krvavá

Pôvodne žila v Amerike, ale v druhej polovici 19.storočia sa rozšírila po svete a dnes sa vyskytuje všade, kde sú jablone. Je teplomilná, neudrží sa v krajoch, kde sú príliš silné mrazy. Cicia v chumáčoch bielych voškových vlákien. Ak rozpučíme taký chumáč, zafarbí sa rozmliaždenými voškami do hnedočervena. Podľa toho túto vlnačku pomenovali na krvavú. Tieto vošky nemigrujú, cicajú len na jabloniach, a to nielen na kmeni a na konároch, ale i na koreňoch až do hĺbky štvrť metra. Oslabujú strom, ktorý sa bráni tým, že tvorí malé nádory.Tieto pukajú a vyzerajú ako rakovinové nádory. Takéto miesta sú potom zdrojom ďalšej infekcie.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.