Evolúcia

PRED NECELÝMI 150 ROKMI anglický prírodovedec Charles Darwin šokoval svet knihou, v ktorej hlásal myšlienku, že ľudia a opice sú príbuzní. V súčasnosti tvorí Darwinova myšlienka základ evolučnej teórie. Názor, že vyše 2 milióny rozličných druhov, ktoré dnes obývajú Zem, sú výsledkom evolučného procesu, je značne rozšírený. Slovo evolúcia znamená vývoj a používa sa pri opise procesu vývoja všetkých organizmov za dlhý čas. Teória má tri hlavné časti. Prvá sa týka premenlivosti: živé organizmy sa 1íšia veľkosťou, tvarom, farbou a silou, čiže neexistujú dva úplne rovnaké jedince. Druhá časť teórie hovorí, že schopnosť premenlivosti dáva organizmu možnosť prispôsobiť sa prostrediu, a tým prežiť a ďalej sa rozmnožovať. Niektoré živočíchy alebo rastliny sú schopné lepšie sa prispôsobiť (adaptovať), napríklad zmenou tvaru či farby, a vďaka tomu majú väčšiu nádej na prežitie. Slovom, ak chcú rastliny a živočíchy prežiť, musia byť schopné prispôsobiť sa prostrediu. Tretia časť te6rie sa týka dedičnosti. Schopnosť adaptácie sa môže preniesť na potomkov - môžu ju zdediť. Aj potomkovia potom majú väčšiu nádej na prežitie. Rastlinám a živočíchom, ktoré sa postupne počas mnohých generácií lepšie prispôsobili, sa darí, kým horšie prispôsobené naopak hynú.


PRÍRODNY VÝBER Charles Darwin vysvetlil svoju evolučnú teóriu v knihe O pôvode druhov, ktorá vyšla roku 1859. Mnohí z jeho súčasníkov sa vysmievali z myšlienky o príbuznosti ľudí a zvierat. Svedčí o tom dobová karikatúra, zobrazujúca Darwina ako opicu.



SVEDECTVÄ Z MINULOSTI

Dôkazy o evolúcii poskytujú skamenené pozostatky živočíchov a rastlín (fosílie). Vypovedajú o tom, ako sa živočíchy a rastliny postupne menili. Napríklad slony žili v rôznych časových obdobiach. Odhadujeme to podľa veku ich skamenených kostí. Vedci síce s istotou nemôžu tvrdiť, že sa každý nasledujúci druh slona vyvinul z predchádzajúceho, je však nepravdepodobné, že by sa všetky druhy vyvinuli nezávisle od seba. Pravdepodobnejšie je, že medzi ich vývojom je súvis. Čím viac skamenelín vedci nachádzajú, tým zreteľnejšie sa stávajú vzťahy medzi jednotlivými druhmi živočíchov a rastlín.


DÖKAZY Z PRÍTOMNOSTI

Aj dnešné živočíchy a rastliny poskytujú dôkazy o evolúcii. Na Havajských ostrovoch žije niekoľko navzájom podobných druhov vtákov. Je nepravdepodobné, že by to bola náhoda. Vedci predpokladajú, že sa vyvinuli z jedného druhu. Pôvodný druh priletel na ostrovy pred 5 miliónmi rokov.

Odvtedy sa ako výsledok prírodného výberu vyvinulo niekoľko podobných a zároveň odlišných druhov.

AKO PREBIEHALA EVOLÜCIA

Žaby žijúce v zelenom prostredí sú zelené. Táto farba ich dobre maskuje, a tak ich dravce v tráve nezbadajú, čiže žaby sa sfarbením prispôsobujú prostrediu a to im umožňuje prežiť. Väčšina mláďat zdedí zelené sfarbenie po rodičoch. Niektoré však majú v dôsledku premenlivosti odlišné sfarbenie. Dravce ich v tráve ľahko vysliedia a vychytajú;- to je príklad pôsobenia prírodného výberu. No aj prostredie sa môže postupne zmeniť - tráva zožltne alebo úplne odumrie. Vtedy sa zase zelené žaby dobre vynímajú na piesku a dravce ich ľahko ulovia. Nasledujúce generácie žiab sa postupne menia z prevažne zelených na prevažne žlté. Takto sa vyvíja nový druh.

ZMENY PROSTREDIA
Organizmy sa vyvíjajú v súlade so zmenami prostredia. Bodkované mory mali v Británii asi pred 200 rokmi väčšinou svetlé krídla, splývajúce so svetlou farbou kmeňov stromov, takže vtáky ich ťažko zbadali. Počas priemyselnej revolúcie v niektorých oblastiach kôra stromov stmavla od dymu továrenských komínov. Mory svetlej farby sa stali viditeľnejšími. Postupne sa však vyvinuli tmavšie sfarbene mory, lepšie maskované na tmavých kmeňoch stromov.

RODOSTROM
Podľa vedcov je medzi organizmami vzájomná príbuznosť - všetky sa vyvinuli počas mili6nov rokov z rovnakých predkov. Schéma sa nazýva rodostrom. Hlavné skupiny dnes žijúcich živočíchov a rastlín spájajú čiary, znázorňujúce ich vzájomnú príbuznosť

KONVERGENCIA V EVOLÜCII
Niekedy sa aj vývojovo veľmi odlišné druhy organizmov podobajú vonkajším vzhľadom. Tomuto javu hovoríme konvergencia v evolúcii. Je to proces, pri ktorom sa rozlične druhy živočíchov a rastlín žijúce v tom istom prostredí, napríklad v mori, rovnako prispôsobujú okolitému prostrediu - povedzme tvarom tela. Napríklad živočíchy žijúce vo vode majú podobný tvar tela, aby sa lepšie mohli pohybovať vo vode.