Pavúkovce

Pavúkovce

Križiak obyčajný

-telo: hlavohruď + bruško (spojené tenkou stopkou); na hlavohrudi: očká, ústne orgány + 4 páry článkovaných končatín, 1 pár hmatadiel; na brušku: snovacie bradavice => pavučina = inštinkt => 1.potrava sa zachytí v pavučine 2. križiak ju obalí pavučinou 3. usmrtí ju 4. do potravy vylúči sliny – rozloží vnútorné orgány 5. vycicia potravu
-rozmnožovanie: koncom leta – vajíčka, na jar - vyliahnutie, priamy vývin

Napriek zlej povesti je väčšina pavúkov pre človeka neškodná. Spolu s roztočmi, kliešťami a ďalšími patria do skupiny, ktorá sa nazýva pavúkovce. Pavúkovce majú viacero spoločných znakov s hmyzom, napríklad článkované telo chránené vonkajšou kostrou. Väčšina z nich žije na súši. Medzi viac než 600 druhov pavúkovcov prevládajú dravce. Mnohé pavúky sú z hľadiska človeka užitočné, pretože ničia škodlivý hmyz. Iné pavúkovce, najmä roztoče a kliešte, sú však veľmi nebezpečné, pretože prenášajú choroby a poškodzujú úrodu.

PAVUČINA- pavúky a niektoré roztoče majú zvláštne žľazy, v ktorých tvoria pavučinu. Pavučina sa skladá z bielkovín. Vzniká v brušku pavúkov a vlákno sa mení na vzduchu pričinením spriadacích bradaviek.

SPRIADANIE SIETE- pavučiny môžu mať tvar plochého hárku, lievika, alebo môžu byť nepravidelné. Niektoré pavúky spriadajú novú sieť iba vtedy, keď sa im stará poškodila, ale križiaky si môžu robiť novú pavučinu každú noc, pričom starú zožerú, aby z nej získali späť bielkoviny.

PAVÚKY NA LOVE- všetky pavúky sú dravé. Majú jedovaté hryzadlá, ktorými vstrekujú jed do koristi, aby ju omráčili. Niektoré druhy chytenú korisť obalia do pavučiny, aby im neunikla, a až potom ju začnú rozkladať tráviacimi šťavami. Väčšina pavúkov sa živí inými článkonožcami, niektoré však lovia aj malé stavovce vrátane rýb a žiab.


Sú to živočíchy, ktoré sa takmer výhradne živia inými živočíchmi a pri tom svoju korisť zabíjajú. V ich veľkosti sú značné rozdiely, napr. od nepatrných pavúkov až po levy, prípadne tigre. Tvoria tie vyššie až najvyššie články v každom potravinovom reťazci.

Mnohé pavúky lovia korisť. Sú to lovci. Niektoré strážia svoje územie a striehnu na hmyz, aby sa naň mohli vrhnúť. Iné sa krčia v podzemných dierach a čakajú na koriť, ktorá sa zatúla do ich blízkosti. Lovci, na rozdiel od pavúkov, ktoré pradú pavučiny, majú silné nohy prispôsobené na skákanie a ostrý zrak, takže ľahko zbadajú korisť.


Vtáčkár chlpatý

Južná a Stredná Amerika je domovom najväčších pavúkov. Najväčší z najväčších pavúčích lovcov na svete je vtáčkár. Od jednej po druhú meria asi 15 cm. Ba s roztiahnutými nohami dosahuje úctyhodných 25 cm. Telo aj končatiny má husto porastené chlpmi, takže sa zdá, akoby bol osrstený. Chĺpky na tele pavúka sú veľmi citlivé na vibrácie, ktoré spôsobuje pohybujúca sa korisť. Tento pavúk lovec má osem jednoduchých očí v prednej časti hlavy. Nemusí otáčať hlavou aby videl na všetky strany.

Cez deň sa vtáčkare skrývajú v dutinách alebo skalných štrbinách. Mocnými nohami vyhrabáva podzemné kryty. Poľuje v noci a živý sa drobnými vtáčikmi a myšami. Netká siete ako väčšina pavúkov, ale na korisť znenazdania a bleskurýchlo útočia. Aj medzi vtákmi sa nájdu mäsožravce. Sú to silné rýchle a nebojácne vtáky, ktoré zabíjajú a žerú iné zvieratá - svoju korisť. Nezáleží na tom, či sú veľké ako vrabec alebo majú trojmetrové rozpätie krídel ako kondor - pre všetky sú charakteristické tri spoločné znaky: zahnutý zobák, ostré pazúry a "orlí zrak", ktorý im umožňuje zazrieť zajaca aj z päťkilometrovej vzdialenosti. Pri strmhlavom lete sokoly sťahovavé dosahujú rýchlosť až 160 km za hodinu. V poslednej chvíli vysunú nohy a zatnú do koristi svoje pazúry
Pavúky sú starobylý rad článkonožcov, ktorý obýva všetky terestrické ekosystémy. Dokonca v niekoľkých prípadoch vstupujú aj pod vodnú hladinu, ako je to napríklad aj pri, u nás žijúcom, pavúkovi vodnom, ktorý síce dýcha atmosferický kyslík, no žije vo svojom vzdušnom vaku pod hladinou sladkých stojatých vôd. Ich etológia, rozmanitosť spôsobu života, ich jedinečné techniky lovenia za pomoci dokonalých sietí, dômyselných pascí, či nevídanej rýchlosti, to všetko ich robí jednou z najzaujímavejších recentných skupín živočíchov, ktoré matka príroda vypustila zo svojho lona.

Počet popísaných taxónov z celosvetového hľadiska Platnick uvádza 38 834, radených do 3 593 rodov. Samozrejme toto číslo nie je konečné, odhady sú oveľa väčšie. Veľký potenciál sa predpokladá predovšetkým v tropických pralesoch, ktorých biodiverzita je "nepredstaviteľná". Súčasne pokračujúce intenzívne ničenie týchto, ale aj ostatných ekosystémov má katastrofálny dopad na živočíchy tam žijúce, pavúky nevynímajúc. Táto hlúposť a necitlivosť ľudstva spôsobuje, že mnohé druhy budú vyhubené skôr, ako bude možné ich vôbec determinovať. Preto spoznajme tieto živočíchy a nájdime v nich krásu a dokonalosť prírody. Zahoďme vžitý strach z týchto pre človeka „neškodných“ živočíchov (výnimkou môžu byť niektoré silne jedovaté druhy, ktoré však na Slovensku vo voľnej prírode nežijú) a uznajme ich jedinečnosť, dôležitosť a vlastnú hodnotu pre túto planétu.

Na území Slovenska bolo k 31. 12. 2004 jednoznačne potvrdených 905 druhov pavúkov patriacich do 38 čeľadí. Na základe stále nových poznatkov o stave fauny pavúkov Slovenska sa tento stav neustále obohacuje o druhy pre naše územie novozistené a o nové ešte nepopísané druhy (Xysticus slovacus Svat., Pek. & Príd. 2000). Za obdobie 1999 – 2004 bolo identifikovaných 17 nových druhov pre Slovensko (Alopecosa psammophila, Clubiona kulcynskii, Drepanotylus uncatus, Maro lehtineni, Maro lepidus, Maso gallicus, Orchestina pavesii, Ozyptila gertshi, Pardosa fulvipes, Phlegra bresnieri, Philodromus buchari, Saaristoa abnormis, Steatoda meridionalis, Theridion refugum, Titanoeca psammophila, Urozelotes rusticus, Xysticus emertoni). Na druhej strane za to isté obdobie bolo 5 druhov zo zoznamu vyradených (Oonops domesticus, Entelecara obscura, Lepthyphantes angulatus, Porrhomma omissum a Agroeca inopina.

K jednoznačne potvrdeným druhom pre faunu pavúkov Slovenska (905) je potrebné pripočítať aj druhy sporné, ktoré sú uvádzané v staršej literatúre s nedostupným originálnym dokumentačným materiálom. Ide o druhy dubiózne (?) – 27 druhov, ich status nie je známy. Druhy taxonomicky nejednoznačné (!) – 15 druhov, je potreba ich prehodnotiť z taxonomického hľadiska (mohli sa rozpadnúť na viac druhov, alebo byť zamenené s podobnými príbuznými druhmi). V takomto prípade môžeme hovoriť až o 942 druhov, ktoré môžeme nájsť na území Slovenska.

Hoci sa výskumu pavúkov v poslednom období venuje značná pozornosť, niektoré regióny, prípadne pavúky niektorých typov habitatov sú ešte málo známe a stále sa objavujú nové druhy. Z 93 orografických celkov evidovaných Databankou fauny Slovenska pavúky boli doteraz zbierané v 77 orografických celkoch a z celkového počtu mapovacích štvorcov (431) sú doteraz údaje o pavúkoch z 280 štvorcov (Gajdoš et al. 1999). Hoci pavúky sú veľmi významnou skupinou živočíchov, do roku 1992 nebola zabezpečená ich efektívna ochrana. Jednou z príčin bol nedostatok znalosti o tejto skupine. V roku 1992 bola vydaná Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov živočíchov ČSFR 3. Bezstavovce. (Škapec et al. 1992) do ktorej bolo zaradených 30 druhov pavúkov (Buchar 1992). Počet pavúkov uvádzaných v tejto práci bol limitovaný rozsahom, preto zachytáva iba zlomok vzácnych a ohrozených druhov na území Čiech, Moravy a Slovenska.

Ku koncu roka 1992 bol vytvorený Červený zoznam pavúkov Slovenska v rámci projektu Ministerstva životného prostredia. Bol publikovaný o rok neskôr (Gajdoš & Svatoň 1993) a stal sa impulzom pre aktívnejšiu ochranu tejto významnej živočíšnej skupiny. V roku 1995 bol Červený zoznam pavúkov Slovenska aktualizovaný ako súčasť projektu „Stav biodiverzity Slovenskej republiky“ (Gajdoš in Jedlička et al. 1995), ale nebol sprístupnený verejnosti. Súčasný Červený zoznam pavúkov Slovenska obsahuje spolu 423 druhov, zaradených v kategóriách ohrozenosti podľa 1994 a to následovne EX – 16, CR – 73, EN – 90, VU – 101, LR – 97, DD – 46 druhov (Gajdoš & Svatoň 2001).

K dnešnému dňu je 17 druhov pavúkov zákonom chránených a zaradených do Zoznamu chránených druhov. Ide o tieto vzácne druhy Anyphaena furva Miller 1967, Araneus nordmanni (Thorell 1870), Arctosa perita (Latreille 1799), Arctosa stigmosa (Thorell 1875), Argiope lobata (Pallas 1772), Argyroneta aquatica (Clerck 1757), Atypus muralis Bertkau 1890, Cheiracanthium montanum L. Koch 1878, Dolomedes plantarius (Clerck 1757), Gnaphosa microps Holm 1939, Gnaphosa nigerrima L. Koch 1877, Haplodrassus moderatus (Kulczyński 1897), Larinioides silvicultrix (C. L. Koch 1835), Lycosa vultuosa C. L. Koch 1839, Pardosa proxima (C. L. Koch 1847), Synema plorator (O. P.-Cambridge 1872) a Zelotes puritanus Chamberlin 1922.