Prispôsobenie zvierat životu v púšťach

Ľudskému oku sa na prvý pohľad zdá opustená, mŕtva. Väčšina púští je však domovom prekvapivo veľkého množstva najrôznejších foriem života – od hmyzu až po ťavy.
Púšťové zvieratá si časom osvojili rad spôsobov, ako prežiť pálivú horúčavu. Niektoré sa dômyselne ochladzujú, iné odvádzajú teplo z tela prostredníctvom zväčšených ušníc, niektoré sa horúčavám úplne vyhýbajú a vychádzajú z úkrytov len v noci.

Život v horúčavách
Niektoré zvieratá vychádzajú von iba v noci, keď teplota klesne o 25 °C. Už 30 cm pod povrchom je teplota piesku relatívne stála a hlavne zhruba o 40 °C nižšia ako na povrchu. Preto mnoho živočíchov hľadá cez deň útočisko v podzemných skrýšach. Napr. tarbíkomyš vydrží, ak je treba, vo svojej nore aj niekoľko dní.
Aj nevysoko nad zemou je o poznanie chladnejšie ako na povrchu. Využívajú to veľké dlhonohé zvieratá, ako sú ťavy, ale drobné denné živočíchy nemôžu. Pri ťavách je zaujímavé, že sa im v hrbe hromadí tuk, ktorý sa v prípade núdze môže premeniť na vodu. Hmyz, pavúky alebo niektoré plazy odrážajú časť dopadajúcich slnečných lúčov povrchom tela. Avšak živočíchy so stálou telesnou teplotou – vtáky a cicavce – nemajú inú možnosť, len sa nejako ochladiť.
Šakaly a kojoty tak robia rýchlym dýchaním. Nechávajú prúdiť vzduch okolo vyplazeného jazyka, z ktorého sa odparujú sliny. Zebry, somáre a kozorožce a iné kopytníky sa ochladzujú intenzívnym potením.

Problémy s vodou
Žiadny živý tvor sa nezaobíde bez vody. V niektorých púšťach prší len raz za rok, v iných nespadne počas dlhých rokov ani kvapka.
Niektoré zvieratá pijú len málokedy alebo vôbec nie. Často získavajú všetku vodu len z rastlinnej potravy. Z chem. látok obsiahnutých vo vzduchu a v potrave si potom ich organizmus vytvorí tzv. „metabolickú vodu“. Časť vody získavajú z vdychovaného vzduchu vďaka zvlášť na to utváranej nosnej sliznici. Mnohé živočíchy sú pri nachádzaní vody veľmi vynaliezavé. Hmyz z Nambíjskej púšte čerpajú vodu z hmly, ktorá sa ráno objavuje nad pobrežnými dunami.
Rovnakým spôsobom si počína aj vretenica rožkatá: vylezie na vrchol duny a čaká, až sa jej na tele začnú tvoriť kvapôčky zrazenej vody. Tie stačia úplne uspokojiť jej potrebu vody.

Dlhý spánok
Celý rad živočíchov prečkáva v stave strnulosti obdobie sucha. Púšťové žaby trávia v takomto stave dokonca väčšinu svojho dosť dlhého života. Jeden druh žijúci v púšti Karakum na východ od Kaspického mora sa zdržiava zahrabaný v podzemných norách ad konca mája až do apríla nasledujúceho roku.

Aktívny je len počas obdobia dažďov. Niektoré rastliny označujúce sa ako „efemery“ tiež prečkávajú v stave strnulosti obdobia dlhé dokonca aj niekoľko rokov, aby sa potom vo vhodných podmienkach naraz prebudili k životu a pokryli zdanlivo mŕtvu púšť kobercami pestrofarebných kvetov. V stave pokoja prečkávajú obdobie sucha aj vajíčka mnohých rýb, kôrovcov a hmyzu. Niektoré z nich vydržia takto až neuveriteľných 50 rokov.

Pohyb
Základný predpokladom na prežitie v púšti je pružnosť a bystré zmysly. Niektoré živočíchy poskakujú v piesku, pričom ich ženú rýchle odrazy dlhých nôh. Pri napadnutí nepriateľom sa zachraňujú bleskurýchlym a dlhým skokom nahor alebo do boku, pričom niektoré svojím dlhým chvostom menia smer skoku. Väčšina hadov si nemôže dovoliť pohybovať sa po pálivom piesku. Preto sa hady žijúce v púšťach naučili pohybovať sa vpred tzv. postranným posúvaním. Vlnia sa do boku šikmo ku smeru pohybu tak, že sa horúceho piesku v každom okamžiku dotýkajú len dvoma bodmi povrchu tela naraz. Za sebou potom zanechávajú stopu v podobe radu rovnobežných rýh. Postranné posúvanie je spôsob pohybu vlastný púšťovým hadom na celom svete – severoamerický štrkáč rohatý ho ovláda tak dobre ako africká vretenica.
Podobne ako hady aj niektoré púšťové jaštery nemajú končatiny. Niektoré sú zasa schopné behať po rozpálenom piesku tak rýchlo, že sa ho nohami takmer nedotýkajú.

Každý živočích má teda schopnosť prispôsobiť sa svojmu okoliu a životným podmienkam a to často veľmi nápaditými a rozmanitými spôsobmi. .