Ľudskému oku sa na prvý pohľad zdá opustená, mŕtva. Väčšina púští je však domovom prekvapivo veľkého množstva najrôznejších foriem života – od hmyzu až po ťavy.
Púšťové zvieratá si časom osvojili rad spôsobov, ako prežiť pálivú horúčavu. Niektoré sa dômyselne ochladzujú, iné odvádzajú teplo z tela prostredníctvom zväčšených ušníc, niektoré sa horúčavám úplne vyhýbajú a vychádzajú z úkrytov len v noci.

Život v horúčavách
Niektoré zvieratá vychádzajú von iba v noci, keď teplota klesne o 25 °C. Už 30 cm pod povrchom je teplota piesku relatívne stála a hlavne zhruba o 40 °C nižšia ako na povrchu. Preto mnoho živočíchov hľadá cez deň útočisko v podzemných skrýšach. Napr. tarbíkomyš vydrží, ak je treba, vo svojej nore aj niekoľko dní.
Aj nevysoko nad zemou je o poznanie chladnejšie ako na povrchu. Využívajú to veľké dlhonohé zvieratá, ako sú ťavy, ale drobné denné živočíchy nemôžu. Pri ťavách je zaujímavé, že sa im v hrbe hromadí tuk, ktorý sa v prípade núdze môže premeniť na vodu. Hmyz, pavúky alebo niektoré plazy odrážajú časť dopadajúcich slnečných lúčov povrchom tela. Avšak živočíchy so stálou telesnou teplotou – vtáky a cicavce – nemajú inú možnosť, len sa nejako ochladiť.
Šakaly a kojoty tak robia rýchlym dýchaním. Nechávajú prúdiť vzduch okolo vyplazeného jazyka, z ktorého sa odparujú sliny. Zebry, somáre a kozorožce a iné kopytníky sa ochladzujú intenzívnym potením.

Problémy s vodou
Žiadny živý tvor sa nezaobíde bez vody. V niektorých púšťach prší len raz za rok, v iných nespadne počas dlhých rokov ani kvapka.
Niektoré zvieratá pijú len málokedy alebo vôbec nie. Často získavajú všetku vodu len z rastlinnej potravy. Z chem. látok obsiahnutých vo vzduchu a v potrave si potom ich organizmus vytvorí tzv. „metabolickú vodu“. Časť vody získavajú z vdychovaného vzduchu vďaka zvlášť na to utváranej nosnej sliznici. Mnohé živočíchy sú pri nachádzaní vody veľmi vynaliezavé. Hmyz z Nambíjskej púšte čerpajú vodu z hmly, ktorá sa ráno objavuje nad pobrežnými dunami.
Rovnakým spôsobom si počína aj vretenica rožkatá: vylezie na vrchol duny a čaká, až sa jej na tele začnú tvoriť kvapôčky zrazenej vody. Tie stačia úplne uspokojiť jej potrebu vody.

Dlhý spánok
Celý rad živočíchov prečkáva v stave strnulosti obdobie sucha. Púšťové žaby trávia v takomto stave dokonca väčšinu svojho dosť dlhého života. Jeden druh žijúci v púšti Karakum na východ od Kaspického mora sa zdržiava zahrabaný v podzemných norách ad konca mája až do apríla nasledujúceho roku.