Kambrium:
Kambrium začalo asi pred 600 miliónmi rokov. V tomto čase už príslušníci všetkých hlavných skupín bezstavovcov plávali, alebo sa plazili v moriach, alebo sa zahrabávali do bahna. Najrozšírenejšie skameneliny z tohto obdobia sú trilobity, článkonožce, ktoré dávno vyhynuli. Žili zväčša na dne a plávali tak, že sa odrážali od dna a niektoré sa zahrabávali do bahna. V týchto starých moriach žilo taktiež množstvo buniek a ostnatokožcov, medzi nimi holotúrie a hviezdice. Medúzy, obrúčkavce, pazúrikavce, štetinatkoústky… boli zahrabané na dne mora v bahne, ktoré ich konzervovalo a ktoré sa potom pretvorilo na pevné bridlice.

Ordovik:
Ordovická perióda začala asi pred 500 miliónmi rokov a trvala 50 až 75 miliónov rokov, kedy moria viac zaplavili kontinenty a opäť sa stiahli. Moria v tomto období boli vlažné a nie príliš hlboké. Väčšina živočíchov obývala moria alebo braktické vody. Medzi článkovcami bolo veľa trilobitov a nehlboké vody boli plné kôrovcov. Vo veľkých množstvách sa vyskytovali podivne rozvetvené graptolity a ramenonožce. Množili sa machovky, ostnatokožce, najmä hviezdovky a ľaliovky, koraly a tiež mäkkýše, väčšinou hlavonožce. V ordovickej perióde sa objavujú jednoduché stavovce. Zostávajú stále vo vode.

Silúr:
Asi pred 425 miliónmi rokov bol silúr, ktorého trvanie sa odhaduje na 20-30 miliónov rokov. Živočíchy, ktoré žili v silúrskych moriach, sa veľmi podobali živočíchom ordovických morí. Z tejto doby máme skameneliny stopkatých ľalioviek, ktoré sú zástupcami ostnatokožcov. Zaujímava skupina článkonožcov podobajúcich sa pavúkom a štúrom- kyjonožce, sa objavila počas kambrickej periódy. Kyjonožce počas permu vymizli. Ich blízky príbuzní, skutočné štúry, sa objavovali koncom silúru, boli to teda vodné živočíchy. Na konci silúru sa v sladkých alebo polosladkých vodách objavili prví zástupcovia pravých rýb. Nazývajú sa Placodermi.

Devón:
Obdobie devónu bolo asi pred 400 miliónmi rokov. O devóne sa často hovorí, že je to „vek rýb“. V tejto perióde sa totiž objavili všetky hlavné skupiny rýb. Skupinu žralokov predstavujú morské, vretenovite predĺžené živočíchy s plutvami. Jediná stopkatoplutvá ryba, ktorá ešte žije, je latiméria divná, ktorá je rybou hlbších morí.

Karbón:
Karbón bol asi pred 345 miliónmi rokov. V mori a v sladkých vodách žilo veľké množstvo rýb. Pripomínali tvarom ryby devónu. V močaristých oblastiach sa už objavilo množstvo niektorých druhov obojživelníkov. Spočiatku boli malé, no neskoršie dosahovali dĺžku až 4,5m.

Perm:
Od permskej periódy už uplynulo 270 miliónov rokov. Klíma v perme sa stala drsnejšou a niektoré živočíchy vyhynuli. Medzi tie, ktoré vyhynuli, patrili živočíšne skupiny: trilobity, kyjonožce, početné druhy koralov, mnohé z machov, veľký počet ľalioviek a ramenonožcov. Vývoj morských stavovcov pokračoval. Jednoduché žraloky vyhynuli, naopak, niektoré vyvinutejšie ryby sa koncom permu rozmnožili. Permská perióda znamená koniec prvohôr a definitívny zánik časti veľkých skupín rastlín a živočíchov v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok.