Zvieratá a ich schopnosť prispôsobiť sa svojmu okoliu

Tak ako sa človek prikryje, keď mu je zima alebo ako sa napije, keď je smädný, aj zvieratá dokážu uspokojiť svoje potreby. Rozdiel je však v tom, že to, čo my robíme vedomo, oni robia inštinktívne. To je jeden z dôvodov, prečo sa dokážu aj v tých najnehostinnejších podmienkach prispôsobiť svojmu okoliu do takej miery, že sú schopné prežiť aj v extrémnych podnebiach. Zvieratá majú inštinkt vrodený a niektorí veci predpokladajú, že u niektorých druhov sa vyvinulo niečo, čomu sa hovorí kolektívna pamäť. Je to druh pamäte, ktorá je zafixovaná v génoch a prenáša sa z generácie na generáciu, pričom sa stále rozvíja a doplňuje. Takýto druh pamäte, i keď to je vlastne nesprávne pomenovanie, ale vhodnejší pojem, myslím, neexistuje, je preukázaný napr. u potkanov. Odhliadnuc od toho, že majú organizmus odolný voči všetkým nám známym otravným látkam a žiareniam, dokonca aj voči rádioaktívnemu žiareniu, sú natolko "inteligentné", že jednu chybu nikdy neurobia dvakrát. Na vysvetlenie:
ak jeden potkan raz niečo zožerie niečo, čo je, napr., napustené jedom a následne zomrie, o sto rokov neskôr budú ešte stále všetky potkany vedieť, že tá látka je nebezpečná a budú sa jej jednoducho vyhýbať. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že niektoré druhy zvierat majú to, o čom mnohí ľudia dávno snívajú - dokonalú inteligenciu. Viem, znie to čudne, ale ak si vezmeme, že jeden jedinec má vsebe zakódované všetky "vedomosti" nadobudnuté každým jedincom z jeho druhu od počiatku ich vzniku, čo môžu byť milióny rokov a miliardy jedincov, vyznieva to síce ako sci-fi, ale môže to tak byť. Ale to by teda znamenalo, že zvieratá sú ovela inteligentnejšie ako my ludia. Lenže...Ako je uvedené na začiatku, je to stále "len" ich inštinkt. "Len" je v úvodzovkách schválne, pretože tu nemienim polemizovať a nadradení ľudského druhu, pretože to je vec, o ktorej nikto nemôže povedať, že je to tak, alebo to tak nie je. Takže sa snažím byť objektívna a postupovať vedecky. Takže inštinkt. Pre nás ľudí je to to, čomu niekedy hovoríme "mal som taký pocit". Pre zvieratá je to základný predpoklad ich prežitia. Teda: zviera sa inštinktívne správa tak, aby v danej situácii prežilo. A ak daná situácia prebieha dostatočne dlho, t.j. keď je zviera nútené prežiť v extrémnych podmienkach daných okolím, v ktorom žije, predáva inštinktívne zručnosti nadobudnuté za svojho života na ďalšiu generáciu.

Toto sa stále opakuje, matka učí svoje mláďa a za určitý čas sa zvierací druh prispôsobí svojmu okoliu do takej miery, že náhle vytrhnutie z tohto by znamenalo istú smrť. Prispôsobí sa telesným výzorom, spôsobom premiestňovania, dýchaním, odvádzaním alebo udržiavaním tepla, dokonca vnútornými orgánmi. Alebo jednoduho
správaním.
Napríklad si vezmime ako príklad extrémnych životných podmienok púšť. Niektoré zvieratá vychádzajú von iba v noci, keď teplota klesne o 25 °C. Už 30 cm pod povrchom je teplota piesku relatívne stála a hlavne zhruba o 40 °C nižšia ako na povrchu. Preto mnoho živočíchov hľadá cez deň útočisko v podzemných skrýšach. Napr. tarbíkomyš vydrží, ak je treba, vo svojej nore aj niekoľko dní. Žiadny živý tvor sa nezaobíde bez vody. V niektorých púšťach prší len raz za rok, v iných nespadne počas dlhých rokov ani kvapka. Niektoré zvieratá pijú len málokedy alebo vôbec nie. Často získavajú všetku vodu len z rastlinnej potravy. Z chem. látok obsiahnutých vo vzduchu a v potrave si potom ich organizmus vytvorí tzv. „metabolickú vodu“. Časť vody získavajú z vdychovaného vzduchu vďaka zvlášť na to utváranej nosnej sliznici. Celý rad živočíchov prečkáva v stave strnulosti obdobie sucha. Púšťové žaby trávia v takomto stave dokonca väčšinu svojho dosť dlhého života. Jeden druh žijúci v púšti Karakum na východ od Kaspického mora sa zdržiava zahrabaný v podzemných norách ad konca mája až do apríla nasledujúceho roku. Aktívny je len počas obdobia dažďov. Niektoré rastliny označujúce sa ako „efemery“ tiež prečkávajú v stave strnulosti obdobia dlhé dokonca aj niekoľko rokov, aby sa potom vo vhodných podmienkach naraz prebudili k životu a pokryli zdanlivo mŕtvu púšť kobercami pestrofarebných kvetov. V stave pokoja prečkávajú obdobie sucha aj vajíčka mnohých rýb, kôrovcov a hmyzu. Niektoré z nich vydržia takto až neuveriteľných 50 rokov. Základný predpokladom na prežitie v púšti je pružnosť a bystré zmysly. Niektoré živočíchy poskakujú v piesku, pričom ich ženú rýchle odrazy dlhých nôh. Pri napadnutí nepriateľom sa zachraňujú bleskurýchlym a dlhým skokom nahor alebo do boku, pričom niektoré svojím dlhým chvostom menia smer skoku. Každý živočích má teda schopnosť prispôsobiť sa svojmu okoliu a životným podmienkam a to často veľmi nápaditými a rozmanitými spôsobmi. .