Organizmy získavajú energiu na svoju činnosť zo základných živín, ktoré prijímajú z okolitého prostredia. Biochemickou premenou látok prítomných v živinách sa spolu s uvoľňovaním eergie syntetizuú aj zlúčeniny potrebnéna stavbu bunkových štruktúr. Bunky však nie sú schopné niektoré potrebné zlúčeniny tvoriť pri metabolických premenách, preto nutne musia byť prítomné v potrave. Nazývajú sa esenciálne látky . V tom sú rozdiely medzi jotlivými vývojovými druhmi organizmov.
Napr.mikrooorganizmy môžu syntetizovať všetky potrebné aminokyseliny, zato vyššie organizmy si všetky netvoria. Musia ich nevyhnutne prijímať v potrave napr esenciálne aminokyseliny. To iste olatíaj o karboxylových kyselinách s väčším počtom dvojitých väzieb napr kyselina linolová. Sumárne sa nazývaju aj esenciálne faktory. Pri nedostatku si ich organizmus nedokáže produkovať sá a preto môže dôjsť k poruchám činnosti organizmu.
Medzi esenciálne látky patria vitamíny. Súto nízkomolekulové organické zlúčeniny, ktorých množstvo v organizme je pomerne malé, majú však veľmi významnú biologickú funkciu. Vitamíny sú však esenciálne látky len pre hetetotrofné organizmy. Nižsie autotrofné organizmy si ich syntetizujú samy, yššie ich prijímajú v potrave. Prítomnosť niektorých vitamínov zabezpečujú nechoroboplodné organizmy, ktoré žijú v črevách zvierat aj človeka.
Takisto znížený príjem vitamínov vyvoláva funkčné poruchy organizmu-hypovitaminózu. A nadmerný príjem niektorých vitamínov može takisto vyvolať poruchy organizmu ide o hypervitaminózu
Názvy vitamínov sa označujú veľkými písmenami, ale uprednostňujú sa názvy odvodené od ich chemickej štruktúry. Vitamíny s adelia podľa rozpustnosti vo vode alebo v tukoch. Toto rozdelenie však nema súvis s ich biologickým pôsobením.
Vitamíny rozpustné v tukoch - Patria sem vitamíny A D E K
Retinol-vitamín A je terpentický alkohol skladajúci sa zo štyroch izoprénových jednotiek. Tvorí sa v pečeni z b-karoténu, ktorý je provitamínom A. Vyššie živočíchy ho prijímajú rastlinnou potravou.
Nedostatok retinolu sa prejavuje šeroslepotou a poškodením funkcie buniek slizníc telových orgánov
Kalciferoly-vitamín D chemicky patria medzi steroidy. Vznikajú napr. z ergosterolu, ktorý je základný steroid kvasiniek , ožiarením ultrafialovými lúčmi. Kalciferoly spolupôsobia pri vstrebávaní vápnika z tráviacej sústavy.
Tokoferoly-vitamín E tvoria sa v rastlinách. V bunkách živočíchov a človeka sú dôležité pri redoxných dejoch-zabraňujú oxidácii viacerých látok, a tým aj poruchám činnosti buniek.
Fylochinóny-vitamín K sú deriváty naftochitónu. Syntetizujú ich rastliny a mikroorganizmy. Bunky živočíchov a človeka ich potrebujú na zabezpečenie zrážania krvi, bunky rastlín pri fotosyntéze.
Vitamíny rozpustné vo vode - Patria sem vitamíny skupiny B a C
Tiamín-vitamín B obsahuje v molekule pyrimidinove a tiazolové jadro. Je dúležitý tým, že sa z neho tvorí koenzým pre niektoré enzými. Jeho nedostatok sa prejavuje najmä nervovými poruchami
Riboflavín-vitamín B2 tvorí štruktúrny základ koenzímu oxidoreduktáz (flavínmonomukleotid-FMN a flavínadeníndinukleotid-FAD). Jeho nedostatok sa prejavuje poruchami látkovej premeny.
Niacín-vitamín PP chemicky kyselina nikotínová. Od nej sa odvodzuje významný derivát- nikotínamid, ktorý je základom koeznímu oxidoreduktáz (nikotínamidadeníndinukleotidu-NAD+ a jeho fosforečného esteru NADP+
Pyridoxín-vitamín B6 je derivátom pyridínu a tvorí koenzímovú zložku enzímov. Ktoré katalyzujú premeny aminokyselín(ich transamilácie a dekarboxylácie). V týchto procesoch vystupuje vratne v dvoch štruktúrnych formách: ako pyridoxol, pyrodoxál a pyrodoxamín. Pri jeho nedostatku nastávajú poruchy metabolizmu a nervovej činnosti.
Kyselina pantoténová je chemicky derivátom kyseliny maslovej a b-alanínu. Je základom dôležitého koenzímu A, ktorý sa zúčastňuje na aktivácii karboxylových kyselín v ich metabolizme. Nedostatok kyseliny pantoténovej spôsobuje poruchy metabozlimu a činnosti buniek.
Kyselina listová-kyselina folová, folát obsahuje v molekule kyselinu glutámovú, p-amiobenzoovú a heterocyklickú zložku-pteridín. Je koenzýmom enzýmov, ktoré katalyzujú reakcie pri tvorbe nukleotidov. Jej nedostatok sa prejaví poruchami tvorenia krvných buniek.
Biotín-vitamín H má heterocyklickú štruktúru, ktorá tvorí koenzímovú zložku enzýmov katalyzujúcich vznik karboxylových kyselín a premenu sacharidov. Ľudia majú v čreve mikroorganizmy, ktoré biotín syntetizujú, preto jeho nedostatok sa vyskytuje zriedkavejšie.
Kyselina l-askorbová-vitamín C
Je sacharidový derivát. Má dôležitú úlohupri oxidačno-redukčných dejoch v organizme. Oxidáciou sa mení na kyselinu L-dehydroaskorbovú.Nedostatok vitamínu C je porucha metabolizmu spojivového tkaniva tzv skorbut
