Každú hodinu obličky odstraňujú až 7 litrov tekutiny z tela. Táto tekutina j filtrovaná a všetky potrebné látky sa vracajú do krvi. Zvyšná tekutina odteká z tela a odnáša množstvo odpadových produktov, ktorých sa bunky tela potrebujú zbaviť.
Všetky živé bunky tvoria odpadové látky, ktoré odnáša krv. Tieto odpady sú potenciálne jedovaté a treba ich odstrániť, vylúčiť z krvi skôr, ako by mali šancu vstavať sa do tela. Vylučovacia sústava sa skladá z obličiek, močovodov, močového mechúra a močovej rúry. Zbavujú telo dusíkatých odpadov pomocou tekutiny, nazývanej moč. Vylučovacia sústava odstraňuje z krvi aj nadbytok vody a solí, zabezpečuje tak, že jej objem a osmoticky tlak zostanú v potrebných medziach. Moč obsahuje asi 95 % vody, zvyšok tvoria rozpustené soli a látka, nazývaná močovina, obsahujúca dusík. Moč vzniká v obličkách a jeho množstvo regulujú hormóny. Ak sa krv stáva príliš koncentrovaná, hypofýza zvýši tvorbu antidiuretického hormónu. Ten zníži množstvo tvoreného moču a šetrí tak vodou. Ak je krv príliš zriedená, hladina adh klesá a zvyšuje sa tvorba moču.
Močovod: na konci obličkového kanálika je rúrka, nazývaná zberný kanálik, do ktorého vteká moč. Zberný kanálik každej obličky vedie do močovodu privádzajúceho moč do močového mechúra. Dva močovody majú svalnaté steny a posúvajú moč pomocou pristaltických pohybov. Močový mechúr je pružné vrecko na báze brušnej dutiny, zachýtava moč z oboch močovodov, ktoré do neho vyúsťujú zdola. Moč opúšťa mechúr cez močovú rúru. Normálne je močová rúra uzavretá dvoma kruhovými svalmi, zvieračmi. Počas močenia sa zvierače uvoľňujú a moč môže opustiť mechúr.
Oblička: Dve obličky sú hndé orgány fazuľovitého tvaru, ležiace blízko zadnej strany brušnej dutiny. Odstraňujú odpadové produkty, soli a vodu z krvi vo forme moču. Každá oblička je dlhá dp 12,5 cm a obsahuje vyše milióna mikroskopických filtrov, nazývaných nefróny, uložených tesne vedľa seba. Vo vonkajšej časti, v kôr obličky je do nefrónu filtrovaná tekutina z krvi. Vo vnútornej časti, v dreni obličky, je väčšina látok potrebných pre telo absorbovaná naspäť do krvi, zvyšná tekutina odteká kanálikom, nazývaným močovod do močového mechúra. Nefrón má tri hlavné časti – klbko, bowmanov váčok a obličkové kanáliky.
Bowmanov váčik zachytáva tekutinu z krvi, ako tekutina preteká cez kanálik, resorbujú sa z nej užitočné látky, napríklad glukóza spolu s 99 % pôvodného objemu vody. Keď sa tekutina dostane na koniec kanálika, obsahuje len tie látky, ktorých sa telo potrebuje zbaviť.
Klbko. Vo vnútri klbka tlačí tlak krvi tekutinu von z vlásočnic do nefrónu. Steny váčku slúžia ako filter, umožňujú prechod vody a solí z krvi, ale neprepustia krvinky a plazmatické bielkoviny. Bowmanov váčok: každé kĺbko má bowmanov váčok vo vonkajšej kôre obličky. Váčok tvorí uzavretý koniec rúrky nefrónu. Jeho stena je priepustná, takže môže zachytávať tekutinu, vytlačnú z váčku. Tekutina sa potom dostáva do obličkového kanálika. Obličkový kanálik je mikroskopická rúrka tvoriaca najväčšiu časť nefrónu, keď sa z Bowmanového váčku dostáva tekutina do kanálika obsahuje užitočné látky, napríklad glukózu, spolu so soľami a veľkým množstvom vody. Ako preteká kanálikom, vstrebáva sa všetka glukóza naspäť do krvi spolu s väčšinou vody a niektorými soľami. Každý nefrón ma jediný kanálik, ktorý je rozdelený na tri časti. Proximálnyý a distálny kanálik sú zvinuté a relatívne hrubé. Stredná časť sa volá Henleho slučka a je tenká a dlhá.
