Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Kostra

Ľudskú kostru tvorí vyše 200 kostí. Kostra je súbor kostí, ich spojení a väzov. Základným článkom a nosnou sčasťou kostry sú kosti. Patria medzi živé tkanivá s osobitým vývojom, rastom a tvarom a so špecifickou stavbou. Spájajú sa do kostry hlavy,trupu a končatín. Kostra telo spevňuje a chráni jeho mäkké časti, predovšetkým dôležité orgány: lebka chráni mozog, hrudný kôš chráni srdce a pľúca. Okrem toho je kostra oporou pre svaly, ktoré hýbu rôznymi časťami tela. Kostné bunky obsahujú minerálne látky, hlavne vápnik a fosfor, a pružnú látku kolagén. Novorodenec má viaceré kosti z mäkkej, gumovitej hmoty, ktorá sa vola chrupka. Ako dieťa rastie, chrupka postupne tvrdne. Pozostatkami chrupky sú u dospe1ého č1oveka napríklad časti kĺbov na zápästí alebo v č1enku. S vekom sa kosti stávajú krehkými a lámavými.

VÝVOJ A RAST KOSTÍ
Kosť vzniká z väzivového tkaniva. Pri tejto premene, nazývanej kostnatenie (osifikácia) , sa väzivo priamo mení na kosť.

VNÚTORNÁ KOSTRA
Človek a ďalšie cicavce, ryby, vtáky, obojživelníky a plazy majú vnútornú kostru, utvorenú z jednotlivých kostí. Základnou časťou kostry je chrbtica. Jej časti (stavce) sú navzájom spojene dosť napevno, ale chrbtica ako celok je veľmi ohybná. Niektoré živočíchy, napríklad červy, nemajú kosti. Ich telo má istý tvar len vďaka tomu, že je naplnené tekutinou - hovorí sa, že majú hydrostatickú kostru.

SPOJENIE KOSTÍ
Niektoré kosti sú vzájomne spojené pevne, nepohyblivo (napríklad švami - jednotlivé kosti lebky). Iné kosti sú spojené pohyblivo, čiže kĺbmi. Kĺbov je viacero druhov - kladkovitý kĺb, napríklad lakeť, umožňuje pohyb hlavne jedným smerom ako pánt. Guľovité kĺby (hlavica jednej kosti zapadá do jamky druhej kosti) nám dovoľujú pohybovať končatinami všetkými smermi. Pevné spojenie je spojením pomocou kostí, väzov alebo chrupky. Pri spojení pomocou kosti ide o vzájomné zrastenie kostí (napr. krížová kosť). Pri ďalšom type spojenia sú kosti pevne primknuté k sebe pomocou malého množstva väziva (napr. kosť lebky). Pri treťom druhu pevného spojenia sa medzi kosti ukladá chrupková platnička (napr. spojenie rebier a mostíka).

VONKAJŠIA KOSTRA
Hmyz, pavúkove a kôrovce majú tvrdý ochranný obal - vonkajšiu kostru. Táto kostra nerastie spoločne s telom. živočích sa postupne zbavuje starej kostry, pod ktorou sa mu tvorí nová - väčšia.

KOSŤ
Živá kosť je pevná, ale zároveň pružná. Mŕtva kosť je biela a krehká. Malými kanálikmi v kosti prechádzajú cievy, ktoré ju nepretržite zásobujú krvou a živinami. Niektoré kosti majú vo vnútri červenú rôsolovitú kostnú dreň, v ktorej vnikajú krvné bunky, hlavne červené krvinky.

POVRCH KOSTÍ
Kosť je na povrchu obalená väzivovou blanou, ktorá sa volá okostica. Okostica pokrýva okrem kĺbových plôch a úponov svalov. Má dôležitú ochrannú, vyživovaciu a kosťotvornú funkciu.

KOSTNÁ DREŇ
Hlavne v dreňovej dutine kostí sa nachádza kostná dreň. Je to špecializované krvotvorné tkanivo, v ktorom vznikajú a dozrievajú červené krvné bunky a krvné platničky

ROZDELENIE KOSTÍ
Kosti sa rozdeľujú podľa štruktúry a tvaru. Podľa štruktúry rozlišujeme dva typy kostného tkaniva- súdržné a hubovité. Podľa tvaru sa kosti rozdeľujú na dlhé, krátke ploché.

LUDSKÁ KOSTRA
Skladá sa z 206 kostí: lebka pozostáva z 29 kostí, chrbtica z 26, každá ruka má 32 kostí, noha 31, hrudník tvorí 25 kosti. Najväčšia kosť je stehnová a najmenšie kostičky sú uložené v ušiach

KOSTRA HLAVY - LEBKA
Lebka je jednotlivý útvar zložený z plochých kostí, ktoré navzájom spájajú švy. Lebka je uložená na hornom konci chrbtice a má dve časti- tvárovú a mozgovú. Tvárovú časť lebky formuje sánka, čeľusť, podnebná kosť, jarmová kosť, nosová kosť, slzná kosť a jazylka.

KOSTRA TRUPU
Hrudník chráni dôležité orgány ako srdce a pľúca. Skladá sa z mostíka, rebier a hrudníkových stavcov. Tieto kosti spolu so svalmi vytvárajú kužeľovitú hrudníkovú dutinu, ktorá sa pri dýchaní mení. Mostík(hrudná kosť) sa skladá z tela, rukoväte a mečovitého výbežku. Na mostík sa pripája kľúčna kosť. Rebrá sú ploché, oblúkovo zahnuté kosti. Na stavbe hrudníka sa zúčastňuje všetkých dvanásť párov rebier. Vzadu sa pripájajú na hrudníkové stavce, vpredu sú doplnené chrupkou a sedem z nich sa pripája na mostík. Ďalšie tri zas pripájajú na chrupky predchádzajúcich a posledné dva páry sú vo väzive medzi svalmi prednej steny brušnej dutiny.

KOSTRA KONČATÍN
Kostru horných a dolných končatín tvorí súbor dlhých a plochých kostí. Petenec hornej končatiny vytvára kľúčna kosť a lopatka. Kľúčna kosť je esovito zahnutá dlhá kosť, prebieha priečne. Formuje hornú časť prednej steny hrudníka. Lopatka je plochá kosť trojuholníkovitého tvaru. Nachádza sa na zadnej strane hrudníka. Pletenec dolnej končatiny vytvára panvové kosti. Panvová kosť je párová, ktorá sa v období vývoja a rastu skladá z bedrovej kosti, sedacej kosti a lonovej kosti. Stehnová kosť je najdlhšou kosťou v ľudkom tele. Skladá sa z hlavy, krčka, tela a prístrednej a bočnej hlavice stehnovej kosti. Predkolenie tvoria dve kosti- píšťala a ihlica. Píšťala je silná dlhá kosť uložená na palcovej strane predkolenia. Ihlica je tenká dlhá kosť uložená na strane malíčka. Vzdialenejší koniec tvorí bočný členok. Kosti nohy tvorí sedem krátkych priehlavkových kostí. Na ne nadväzuje päť predpriehlavkových kostí a kosti prstov nohy. Spojenie kostí nohy vytvára jeden pružný klenutý celok- klenbu nohy. Pozdĺžna klenba prebieha medzi pätovou kosťou a predpriehlavkovými kosťami. Na týchto útvaroch spočívajú dve zaťaženia, tretím zaťaženým miestom je bočný okraj nohy. Klenba nohy zabezpečuje pružnosť nohy pri pohyboch a chráni nervový a cievny zväzok nohy.

KĹBY
Pohyblivé spojenie kostí zabezpečujú kĺby. Na kĺboch sú dotykové plôšky, ktorými sa dotýkajú hlavice a jamky kostí pokryté chrupkou. Hlavicu a jamku obaľuje väzivový obal (kĺbové puzdro). Obal má na vnútornej strane mazotvornú membránu, ktorá produkuje kĺbový maz. Na vonkajšej strane je obal zosilnený väzmi. Niektoré kĺby majú medzi kĺbovými plochami vložené chrupkové kosáčiky alebo platničky. Kĺby sa rozdeľujú podľa počtu kostí, ktoré sa v kĺbe spájajú, alebo aj podľa toho, aký má tvar kĺbová hlavica a jamka. Pohyby kĺbov podstatne ovplyvňuje veľkosť a tvar kĺbnych plôch. Základnými pohybmi sú ohnutie - flexia, natiahnutie - extenzia, odtiahnutie - abdukcia, pritiahnutie - addukcia a otáčanie - rotácia.


Zdroje:
Zdravoveda -
Univerzum -
Človek -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk