Reč a rozprávanie, čo sa týka ich funkcií, ležia tak tesne pri sebe, že sa tieto pojmy často zamieňajú. Predsa sa však pritom jedná o zásadne rozdielne funkcie. Rozprávanie je komplexný proces, na ktorom sa zúčastňuje motorika rečových orgánov (ústa, hrtan), procesy tvorenia hlasu a dýchanie. V podstate sa pritom jedná o motorickú funkciu. Poruchy v motorických procesoch preto vedú k porušenému rečovému prejavu (k rečovým poruchám) alebo k poruchám tvorby hlasu (k hlasovým poruchám).
Reč je naproti tomu dôležitým komunikačným prostriedkom na výmenu informácií. Schopnosť človeka rozprávať, je vrodená. Určité oblasti ľudského mozgu tvoria základy pre túto schopnosť. V priebehu telesného, duševného a sociálneho zrenia každého človeka sa vyvíja reč na komplexný systém, ku ktorému patrí tak porozumenie reči iných ako aj vlastvá produkcia reči. Reč je tak v podstate neuropsychologickou funkciou. Poškodenie oblastí mozgu, týkajúcich sa rečovej schopnosti, vedie k poruchám v procesoch rečového porozumenia alebo rečovej produkcie (k rečovým poruchám). Reč vzniká osobitnou koordinovanou činnosťou a uspôsobením istých ústrojov ľudského tela. Nazývajú sa rečové ústroje, artikulačné orgány alebo jednoducho hovoridlá.
Rečové ústroje využívame na tvorenie zvukov ľudskej reči, hlások. Rozdeľujeme ich na tri skupiny:
1.Dýchacie ústroje (respiračné)
K dýchacím ústrojom patria : pľúca, priedušinky, priedušky, priedušnica, hrtan, hrdelná dutina, ústna dutina a nosová dutina. Pľúca sú zdrojom vzduchového prúdu, ktorý sa využíva pri tvorení zvukov ľudskej reči, hlások. Vzduchový prúd prechádza cez priedušinky do dvoch priedušiek (na každej strane pľúc je jedna), z nich potom do priedušnice, hrtanu a dutín. Hrtan (cesta pre vzduchový prúd) treba odlíšiť od hltana (cesta pre potravu). V hrdelnej dutine je umiestnená príchlopka – epiglotis, ktorá zatvára vchod do hrtana pri jedení (pri prehĺtaní), aby sa potrava nedostala do dýchacej cesty, ale do pažeráka. Pri reči sa príchlopka zdvíha a otvára cestu do hrtana. Preto je nehygienické hovoriť pri jedení.
2. Hlasové ústroje (fonačné)
Nachádzajú sa v hrtane. Patria k nim: chrupky, väzy, svalstvo a sliznica.
Chrupky tvoria kostru hrtana. Sú trojaké :
ŠTÍTNA CHRUPKA: Ľudovo sa nazýva aj ohryzok. Je základom hrtana, skladá sa z dvoch doštičiek, zbiehajúcich sa vpredu do ostrej hrany. Má podobu akoby napoly otvorenej knižky, obrátenej chrbtom dopredu. Pod štítnou chrupkou leží:
PRSTENCOVÁ CHRUPKA: Nazýva sa tak, pretože sa podobá pečatnému prsteňu s pečatidlom otočeným dozadu. Na hornej strane prstencovej chrupky vzadu sú uložené párové hlasivkové chrupky, ktoré majú podobu trojbokého hranola. Pomocou kĺbového mechanizmu sú spojené s prstencovou chrupkou. Na chrupkách sa ďalej nachádzajú hlasivkové výbežky s hlasovými väzmy. Tiahnu sa spredu dozadu. Pohybuje nimi hlasivkový sval a spolu tvoria takzvané hlasivky. Hlasivky sa môžu napnúť a uvoľniť, priblížiť alebo oddialiť. Štrbina medzi nimi sa nazýva hlasová štrbina.
3. Upravujúce ústroje (modifikujúce)
Výdychový prúd a činnosť hlasiviek samy o sebe ešte nestačia na to, aby sa mohli vytvoriť zvuky ľudskej reči, hlásky. Hlásky vznikajú až pomocou modifikácie, ktorú uskutočňujú upravujúce (modifikujúce) ústroje. Sú umiestnené nad hrtanom. Patria k nim:
A)Hrdelná, ústna a nosová dutina
B)Pery, čeľuste, zuby, ďasná, podnebie, čapík a jazyk
Orgány, ktoré sa nachádzajú v ústnej dutine, sa nazývajú aj artikulačné ústroje v užšom zmysle. Sú dvojaké:
a)pevné (pasívne) – patria sem zuby, ďasná, podnebie ktoré rozdeľujeme na tvrdé a mäkké. Mäkké je zakončené čapíkom.
b)pohyblivé (aktívne) – patria sem čeľuste (horná a dolná), pery (horná a spodná) a jazyk, ktorý sa skladá z končeka s hrotom, chrbta a koreňa. Je to najdôležitejší artikulačný ústroj. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že názvom ,,jazyk sa neoznačuje len rečový ústroj, ale ľudská re č vôbec.