referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Nákazlivé (infekčné) choroby
Dátum pridania: 31.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: metjuu
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 755
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 13m 10s
Pomalé čítanie: 19m 45s
 

VŠEOBECNE O INFEKČNÝCH CHOROBÁCH
Infekčné čiže prenosné choroby boli oddávna postrachom ľudstva, pretože sa vyskytovali masovo a spôsobovali veľké straty na životoch. Epidémie moru, cholery, týfusu, paratýfusu či kiahní neraz zdecimovali obyvateľstvo postihnutých oblastí. Človek bol proti nim prakticky bezmocný až do obdobia rozvoja mikrobiológie, ktorá umožnila poznať hlavnú príčinu infekčných chorôb — choroboplodné zárodky (baktérie, vírusy, ale i huby a cudzopasné červy). Poznanie pôvodcov infekčných chorôb a zákonitostí ich života v prírode umožnilo vypracovať protiepidemícké opatrenia proti ich šíreniu a hľadať účinné spôsoby liečby.Poznanie, že jedinec, ktorý prekoná infekčnú chorobu, stáva sa odolným (imúnnym) proti opakovanému ochoreniu na tú istú chorobu, viedlo napokon k umelému vyvolaniu imunity očkovaním a k použitiu protilátok obsiahnutých v sére imúnnych ľudí proti choroboplodným zárodkom alebo ich jedom (toxínom) na kratšie trvajúcu ochranu pred niektorými infekčnými chorobami alebo na ich liečbu. Významným medzníkom v liečbe infekčných chorôb bol Flemingov objav penicilínu.

Využitie týchto poznatkov spolu so zvyšovaním hygienickej úrovne obyvateľstva spôsobilo zníženie výskytu infekčných chorôb a teda aj podstatný pokles úmrtnosti na tieto choroby. Tzv. klasické infekčné choroby (brušný týfus, záškrt, čierny kašeľ, detská obrna) sú dnes už zriedkavé, alebo takmer vymizli. Niektorých je podstatne menej a prebiehajú miernejšie, napríklad šarlach a úplavica. Iné však ostávajú problémom a s ďalšími sa lekári stretávajú častejšie. Je to salmonelóza a niektoré ochorenia prenosné zo zvierat na človeka (antropozoonózy). Naďalej sú dosť rozšírené viaceré vírusové nákazy (chrípka, infekčný zápal pečene) a črevné parazitárne choroby.

Okrem infekčných chorôb, ktoré sa vyskytujú u nás, môžeme sa stretnúť aj s tzv. tropickými či exotickými infekčnými ochoreniami.  Infekčné choroby vyvolávajú choroboplodné zárodky(vírusy, baktérie a iné parazity). Ich prameňom sú chorí ľudia alebo zvieratá, ale aj zdraví nositelia choroboplodných zárodkov. Na človeka sa môžu preniesť prostredníctvom predmetov, potravy,vody, nakazenými slinami, stolicou, močom, sekrétom z rany atď. Do ľudského organizmu sa môžu dostať cez tráviaci trakt (aíimentárne nákazy), dýchacie cesty (respiračné nákazy) alebo ich hmyz pri poštípaní zanesie priamo do krvi (transmístvne nákazy). Ochorenie nevznikne hneď, ale až po určitom tlecom čase (inkubačný čas). Po ústupe horúčky a iných symptómov nastáva rekonvalescencia, ktorú zväčša charakterizuje získaná imunita proti prekonanému ochoreniu.

AKO POSTUPOVAŤ PRI VÝSKYTE INFEKČNEJ CHOROBY?
Chorý s prenosnou chorobou sa musí izolovať, aby sa obmedzilo ďalšie šírenie nákazy, a to podľa závažnosti ochorenia buď v infekčnom oddelení nemocnice, alebo doma. Doma sa izolujú chorí s bežnými infekčnými chorobami {osýpky, ovčie kiahne, ružienka, čierny kašeľ, chrípka a pod).
Infekcia organizmu choroboplodnými zárodkami sa môže prejaviť prvými chorobnými príznakmi už po niekoľkých hodinách (botulízmus, salmonelóza), inokedy po niekoľkých dňoch (väčšina infekčných chorôb), niekedy po niekoľkých týždňoch či mesiacoch, ba pri malomocenstve až po rokoch. osýpky - 8-21 dní zápal príušníc (mumps) - 10—23 dní záškrt (diftéria) - 2-5 dní

VÍRUSOVÉ OCHORENIA
Skupina vírusových infekcií zahrnuje epidemický zápal príušných žliaz, osýpky, detskú obrnu, infekčnú nádchu, slintačku a krívačku, zápaly mozgu, žltú horúčku, chrípku, ružienku, besnotu, pásový opar a ovčie kiahne, pravé kiahne, vírusový zápal mozgových plien, vírusovú hepatitídu, infekčnú mononukleózu, škvrnitý týfus, horúčku Q a syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS).

INFEKČNÁ NÁDCHA
Je to vírusové ochorenie, pri ktorom vzniká zápal nosovej sliznice. Prenos z chorého človeka sa uskutočňuje vzdušnou cestou (najmä pri kýchaní), a to kvapôčkami výlučkov z nosa a úst. Infekčná nádcha sa však môže preniesť aj vreckovkami, príbormi a inými predmetmi. Ochorenie je veľmi časté, pretože prekonaná infekčná nádcha zanecháva len krátku imunitu. Vyskytuje sa najmä v chladných mesiacoch. Prejavuje sa pálením a svrbením v nose, hrdle, kýchaním a zvýšenou vodovitou, neskôr hustejšou sekréciou z nosa. Postihnutí často slzia a zhorší sa im sluch. Infekčná nádcha sa môže skomplikovať pridruženou bakteriálnou infekciou v podobe hnisavých zápalov postranných dutín alebo zápalom stredného ucha (najmä u malých detí). Nekomplikované ochorenie doznieva po 3—4 dňoch.

CHRÍPKA
Jedným z infekčných ochorení, ktoré sa vyskytujú vo veľkých epidémiách až pandémiách je chrípka. Spôsobuje ju niekoľko typov vírusov (A, B, C), z ktorých vírus A má viac podskupín. Chrípka sa vyskytuje v podobe epidémií, najmä v chladných zimných a v prvých jarných mesiacoch, zriedkavejšie aj v iných obdobiach. Prameňom nákazy je chorý človek a prenos sa uskutočňuje pri úzkom styku vylučovanými kvapôčkami a inými predmetmi znečistenými hlienom z nosohltana. Sklon na komplikácie rastie u pacientov, ktorí chrípku „prechodia".

Chrípka je ochorenie, ktoré sa môže zakrátko rozšíriť na rozľahlé oblasti, pričom môže ochorieť aj vyše 30 percent obyvateľstva, čo má nielen zdravotnícky, ale aj veľký ekonomický dosah. Preto má prevencia mimoriadny význam. Veľké úsilie sa vynakladá na zamedzenie epidémií očkovaním. Ak sa podarí zavčasu pripraviť očkovaciu látku účinnú proti tomu typu vírusu, ktorý práve spôsobuje epidémiu, možno očkovaním podstatne znížiť chorobnosť. Chorí a ich spolubývajúci musia dodržiavať hygienické zásady, ako je umývanie rúk, používanie osobitných uterákov, príborov a pod.
Ochrana proti chrípke sa riadi všeobecnými hygienickými zásadami platnými aj pre iné nákazy dýchacích ciest. Ide najmä o používanie vreckovky, umývanie rúk, časté vetranie miestnosti, zvyšovanie celkovej odolnosti športom a otužovanie. Do úvahy prichádza aj ochranné očkovanie proti niektorým typom vírusov.

vírus chrípky
BESNOTA
Besnota už oddávna vyvoláva v ľuďoch pochopiteľné obavy z ťažkého a ešte donedávna vždy smrteľného priebehu. Veď až v ostatných rokoch sa podarilo s využitím najmodernejších výdobytkov medicíny zachrániť človeka, ktorý sa nakazil besnotou; predtým bývali všetky pokusy márne.

INFEKČNÁ MONONUKLEÓZA
Je to ochorenie vírusového pôvodu, vyvolané vírusom Epsteina —Barrovej (EBV). Postihuje obyčajne deti a mladistvých. Prenáša sa zväčša slinami (prí bozkávaní). Prejavuje sa hnisavým zápalom mandlí a nápadným zdurením lymfatických uzlín, najmä pod sánkou, na krku či záhlaví, atypickými zmenami v krvnom obrze. Niekedy postihuje aj pečeň (zožltne pritom pokožka) alebo mozgové pleny. Liečenie závisí od formy ochorenia, no Špecifický liek dosiaľ nie je známy. V prevencii je dôležitá osobná hygiena a zvýšená opatrnosť pri styku s ľuďmi trpiacimi na angínu. V prípade ochorenia nie je potrebná izolácia v nemocnici.

ŠKVRNITÝ TÝFUS
Stafylokoková infekcia kože. Je to ťažké infekčné ochorenie charakterizované vysokou horúčkou, bolesťou hlavy a škvrnitými pupencami. Vyskytoval sa oddávna najmä u ľudí, ktorí žili v zlých sociálnych a hygienických pomeroch a v období vojen. Tak to bolo aj za druhej svetovej vojny a v povojnových rokoch. Vyskytoval sa najmä v táboroch, kde si vyžiadal veľké obete na životoch medzi väzňami. prenáša ho na človeka voš šatová, zriedka hlavová.
kolónie zlatého stafylokoka

VÍRUS ZÍSKANEJ IMUNITNEJ NEDOSTATOČNOSTI (AIDS)
AIDS je prenosnén ochorenie, ktorého pôvodcom sú vírusy, označované ako HIV. Ničia predovšetkým bunky dôležité pre obranu organizmu proti infekcii a nádorom. Od prenesenia nákazy do vzniku AIDS u infikovanej osoby môže uplynúť pol roka, ale aj 10 i viac rokov. V tomto období sa nemusia prejaviť príznaky choroby, nakazená osoba je však prameňom nákazy ako nosič. Príznakmi sú horúčka, hnačky, chudnutie, kožné a sliznicové zmeny, úbytok červených krviniek, lymfocytov a krvných doštičiek a ďalšie zmeny ukazuje na pokračujúcu imunitnú nedostatočnosť. Takéto zmeny už ukazujú na hroziaci AIDS.

Plne rozvinutý AIDS okrem spomenutých príznakov sprevádzajú infekcie. Vyvolávajú ich choroboplodné zárodky (prvoky, baktérie, vírusy), ktoré u jedinca s neporušenou obranyschopnosťou nevyvolajú vážnejšie ochorenie. Pacienti s AIDS zväčša v priebehu 8 až 14 mesiacov na oportúnne infekcie zomierajú. V našich podmienkach to býva najčastejšie zápal pľúc. Sám pôvodca AIDS vyvolá poškodenie mozgu, prejavujúce sa poruchou pamäti, pohybu, zmeny osobnosti a ďalšími poruchami (HIV demencia).

Každé druhé dieťa narodené matke infikovanej HIV ochorie na AIDS, ktorý prebieha rýchlejšie ako u dospelých. Okrem toho ho často sprevádza zaostávanie duševného vývoja dieťaťa.

Dosiaľ sa nepodarilo vyrobiť vhodnú očkovaciu látku, preto je potrebné šíreniu AIDS zabraňovať predovšetkým preventívnymi opatreniami, ktoré sú podobné ako proti vírusovej hepatitíde typu B a pohlavným chorobám.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Zdravoveda
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.