VŠEOBECNE O INFEKČNÝCH CHOROBÁCH
Infekčné čiže prenosné choroby boli oddávna postrachom ľudstva, pretože sa vyskytovali masovo a spôsobovali veľké straty na životoch. Epidémie moru, cholery, týfusu, paratýfusu či kiahní neraz zdecimovali obyvateľstvo postihnutých oblastí. Človek bol proti nim prakticky bezmocný až do obdobia rozvoja mikrobiológie, ktorá umožnila poznať hlavnú príčinu infekčných chorôb — choroboplodné zárodky (baktérie, vírusy, ale i huby a cudzopasné červy). Poznanie pôvodcov infekčných chorôb a zákonitostí ich života v prírode umožnilo vypracovať protiepidemícké opatrenia proti ich šíreniu a hľadať účinné spôsoby liečby.Poznanie, že jedinec, ktorý prekoná infekčnú chorobu, stáva sa odolným (imúnnym) proti opakovanému ochoreniu na tú istú chorobu, viedlo napokon k umelému vyvolaniu imunity očkovaním a k použitiu protilátok obsiahnutých v sére imúnnych ľudí proti choroboplodným zárodkom alebo ich jedom (toxínom) na kratšie trvajúcu ochranu pred niektorými infekčnými chorobami alebo na ich liečbu. Významným medzníkom v liečbe infekčných chorôb bol Flemingov objav penicilínu.
Využitie týchto poznatkov spolu so zvyšovaním hygienickej úrovne obyvateľstva spôsobilo zníženie výskytu infekčných chorôb a teda aj podstatný pokles úmrtnosti na tieto choroby. Tzv. klasické infekčné choroby (brušný týfus, záškrt, čierny kašeľ, detská obrna) sú dnes už zriedkavé, alebo takmer vymizli. Niektorých je podstatne menej a prebiehajú miernejšie, napríklad šarlach a úplavica. Iné však ostávajú problémom a s ďalšími sa lekári stretávajú častejšie. Je to salmonelóza a niektoré ochorenia prenosné zo zvierat na človeka (antropozoonózy). Naďalej sú dosť rozšírené viaceré vírusové nákazy (chrípka, infekčný zápal pečene) a črevné parazitárne choroby.
Okrem infekčných chorôb, ktoré sa vyskytujú u nás, môžeme sa stretnúť aj s tzv. tropickými či exotickými infekčnými ochoreniami. Infekčné choroby vyvolávajú choroboplodné zárodky(vírusy, baktérie a iné parazity). Ich prameňom sú chorí ľudia alebo zvieratá, ale aj zdraví nositelia choroboplodných zárodkov. Na človeka sa môžu preniesť prostredníctvom predmetov, potravy,vody, nakazenými slinami, stolicou, močom, sekrétom z rany atď. Do ľudského organizmu sa môžu dostať cez tráviaci trakt (aíimentárne nákazy), dýchacie cesty (respiračné nákazy) alebo ich hmyz pri poštípaní zanesie priamo do krvi (transmístvne nákazy). Ochorenie nevznikne hneď, ale až po určitom tlecom čase (inkubačný čas). Po ústupe horúčky a iných symptómov nastáva rekonvalescencia, ktorú zväčša charakterizuje získaná imunita proti prekonanému ochoreniu.
AKO POSTUPOVAŤ PRI VÝSKYTE INFEKČNEJ CHOROBY?
Chorý s prenosnou chorobou sa musí izolovať, aby sa obmedzilo ďalšie šírenie nákazy, a to podľa závažnosti ochorenia buď v infekčnom oddelení nemocnice, alebo doma. Doma sa izolujú chorí s bežnými infekčnými chorobami {osýpky, ovčie kiahne, ružienka, čierny kašeľ, chrípka a pod).
Infekcia organizmu choroboplodnými zárodkami sa môže prejaviť prvými chorobnými príznakmi už po niekoľkých hodinách (botulízmus, salmonelóza), inokedy po niekoľkých dňoch (väčšina infekčných chorôb), niekedy po niekoľkých týždňoch či mesiacoch, ba pri malomocenstve až po rokoch. osýpky - 8-21 dní zápal príušníc (mumps) - 10—23 dní záškrt (diftéria) - 2-5 dní
VÍRUSOVÉ OCHORENIA
Skupina vírusových infekcií zahrnuje epidemický zápal príušných žliaz, osýpky, detskú obrnu, infekčnú nádchu, slintačku a krívačku, zápaly mozgu, žltú horúčku, chrípku, ružienku, besnotu, pásový opar a ovčie kiahne, pravé kiahne, vírusový zápal mozgových plien, vírusovú hepatitídu, infekčnú mononukleózu, škvrnitý týfus, horúčku Q a syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS).
INFEKČNÁ NÁDCHA
Je to vírusové ochorenie, pri ktorom vzniká zápal nosovej sliznice. Prenos z chorého človeka sa uskutočňuje vzdušnou cestou (najmä pri kýchaní), a to kvapôčkami výlučkov z nosa a úst. Infekčná nádcha sa však môže preniesť aj vreckovkami, príbormi a inými predmetmi. Ochorenie je veľmi časté, pretože prekonaná infekčná nádcha zanecháva len krátku imunitu. Vyskytuje sa najmä v chladných mesiacoch. Prejavuje sa pálením a svrbením v nose, hrdle, kýchaním a zvýšenou vodovitou, neskôr hustejšou sekréciou z nosa. Postihnutí často slzia a zhorší sa im sluch. Infekčná nádcha sa môže skomplikovať pridruženou bakteriálnou infekciou v podobe hnisavých zápalov postranných dutín alebo zápalom stredného ucha (najmä u malých detí). Nekomplikované ochorenie doznieva po 3—4 dňoch.
CHRÍPKA
Jedným z infekčných ochorení, ktoré sa vyskytujú vo veľkých epidémiách až pandémiách je chrípka. Spôsobuje ju niekoľko typov vírusov (A, B, C), z ktorých vírus A má viac podskupín. Chrípka sa vyskytuje v podobe epidémií, najmä v chladných zimných a v prvých jarných mesiacoch, zriedkavejšie aj v iných obdobiach. Prameňom nákazy je chorý človek a prenos sa uskutočňuje pri úzkom styku vylučovanými kvapôčkami a inými predmetmi znečistenými hlienom z nosohltana. Sklon na komplikácie rastie u pacientov, ktorí chrípku „prechodia".
Chrípka je ochorenie, ktoré sa môže zakrátko rozšíriť na rozľahlé oblasti, pričom môže ochorieť aj vyše 30 percent obyvateľstva, čo má nielen zdravotnícky, ale aj veľký ekonomický dosah. Preto má prevencia mimoriadny význam. Veľké úsilie sa vynakladá na zamedzenie epidémií očkovaním. Ak sa podarí zavčasu pripraviť očkovaciu látku účinnú proti tomu typu vírusu, ktorý práve spôsobuje epidémiu, možno očkovaním podstatne znížiť chorobnosť. Chorí a ich spolubývajúci musia dodržiavať hygienické zásady, ako je umývanie rúk, používanie osobitných uterákov, príborov a pod.
Ochrana proti chrípke sa riadi všeobecnými hygienickými zásadami platnými aj pre iné nákazy dýchacích ciest. Ide najmä o používanie vreckovky, umývanie rúk, časté vetranie miestnosti, zvyšovanie celkovej odolnosti športom a otužovanie. Do úvahy prichádza aj ochranné očkovanie proti niektorým typom vírusov.
vírus chrípky
BESNOTA
Besnota už oddávna vyvoláva v ľuďoch pochopiteľné obavy z ťažkého a ešte donedávna vždy smrteľného priebehu. Veď až v ostatných rokoch sa podarilo s využitím najmodernejších výdobytkov medicíny zachrániť človeka, ktorý sa nakazil besnotou; predtým bývali všetky pokusy márne.
INFEKČNÁ MONONUKLEÓZA
Je to ochorenie vírusového pôvodu, vyvolané vírusom Epsteina —Barrovej (EBV). Postihuje obyčajne deti a mladistvých. Prenáša sa zväčša slinami (prí bozkávaní). Prejavuje sa hnisavým zápalom mandlí a nápadným zdurením lymfatických uzlín, najmä pod sánkou, na krku či záhlaví, atypickými zmenami v krvnom obrze. Niekedy postihuje aj pečeň (zožltne pritom pokožka) alebo mozgové pleny. Liečenie závisí od formy ochorenia, no Špecifický liek dosiaľ nie je známy. V prevencii je dôležitá osobná hygiena a zvýšená opatrnosť pri styku s ľuďmi trpiacimi na angínu. V prípade ochorenia nie je potrebná izolácia v nemocnici.
ŠKVRNITÝ TÝFUS
Stafylokoková infekcia kože. Je to ťažké infekčné ochorenie charakterizované vysokou horúčkou, bolesťou hlavy a škvrnitými pupencami. Vyskytoval sa oddávna najmä u ľudí, ktorí žili v zlých sociálnych a hygienických pomeroch a v období vojen. Tak to bolo aj za druhej svetovej vojny a v povojnových rokoch. Vyskytoval sa najmä v táboroch, kde si vyžiadal veľké obete na životoch medzi väzňami. prenáša ho na človeka voš šatová, zriedka hlavová.
kolónie zlatého stafylokoka
VÍRUS ZÍSKANEJ IMUNITNEJ NEDOSTATOČNOSTI (AIDS)
AIDS je prenosnén ochorenie, ktorého pôvodcom sú vírusy, označované ako HIV. Ničia predovšetkým bunky dôležité pre obranu organizmu proti infekcii a nádorom. Od prenesenia nákazy do vzniku AIDS u infikovanej osoby môže uplynúť pol roka, ale aj 10 i viac rokov. V tomto období sa nemusia prejaviť príznaky choroby, nakazená osoba je však prameňom nákazy ako nosič. Príznakmi sú horúčka, hnačky, chudnutie, kožné a sliznicové zmeny, úbytok červených krviniek, lymfocytov a krvných doštičiek a ďalšie zmeny ukazuje na pokračujúcu imunitnú nedostatočnosť. Takéto zmeny už ukazujú na hroziaci AIDS.
Plne rozvinutý AIDS okrem spomenutých príznakov sprevádzajú infekcie. Vyvolávajú ich choroboplodné zárodky (prvoky, baktérie, vírusy), ktoré u jedinca s neporušenou obranyschopnosťou nevyvolajú vážnejšie ochorenie. Pacienti s AIDS zväčša v priebehu 8 až 14 mesiacov na oportúnne infekcie zomierajú. V našich podmienkach to býva najčastejšie zápal pľúc. Sám pôvodca AIDS vyvolá poškodenie mozgu, prejavujúce sa poruchou pamäti, pohybu, zmeny osobnosti a ďalšími poruchami (HIV demencia).
Každé druhé dieťa narodené matke infikovanej HIV ochorie na AIDS, ktorý prebieha rýchlejšie ako u dospelých. Okrem toho ho často sprevádza zaostávanie duševného vývoja dieťaťa.
Dosiaľ sa nepodarilo vyrobiť vhodnú očkovaciu látku, preto je potrebné šíreniu AIDS zabraňovať predovšetkým preventívnymi opatreniami, ktoré sú podobné ako proti vírusovej hepatitíde typu B a pohlavným chorobám.
BAKTERIÁLNE NÁKAZY
AIDS
STAFYLOKOKOVÉ INFEKCIE
Sú to veľmi časté ochorenia, lebo ich pôvodcovia (stafylokoky) sú značne rozšírení a pomerne odolní proti liekom, a. dezinfekčným prostriedkom. Prameňom stafylokokov je chorý človek alebo bacilonosič, ktorý ich môže prenášať na sliznici a v ústach. Najmä v nemocniciach sa môžu vyskytnúť mikróby, ktoré sú odolnejšie proti liekom. Stafylokoky sa prenášajú kvapôckovou infekciou pri priamom styku s človekom, kontaminovanými predmetmi , prachom, hnisom, infikovaným jedlom a pod. Ich vstupnou bránou môžu byť dýchacie cesty, tráviaca rúra, pohlavné a močové ústroje, koža i sliznice.
STREPTOKOKOVÉ INFEKCIE
Streptokokové nákazy patria popri stafylokokových k najčastejším ľudským nákazám. Streptokoky sa rozdeľujú na veľký počet skupín, z ktorých je pre človeka najnebezpečnejšia skupina A-streptokokov, ktorá obsahuje vyše 50 typov. Zdrojom nákazy môže byť chorý človek, ktorý má choroboplodné zárodky na slizniciach horných dýchacích ciest, najmä v nose. Môžu sa nachádzať aj na koži. Prameňom niektorých streptokokov sú aj zvieratá. Streptokoky sú medzi ľuďmi veľmi rozšírené, takže ich možno dokázať i na slizniciach zdravých ľudí. Streptokokové nákazy sa šíria najmä tam, kde je pohromade viac ľudí, teda v jasliach, školách, ozdravovniach, v armáde a pod. Klinické prejavy sú veľmi pestré. Medzi najdôležitejšie streptokokové nákazy patrí šarlach, streptokokové angína a ruža.
SALMONELOVÉ INFEKCIE
streptokoky
SALMONELÓZA
Ide o dosť časté ochorenie, vyskytujúce sa u nás najmä v lete a na sklonku leta. Zaraďuje sa do veľkej skupiny otráv (toxikoinfekcie). Zapríčiňuje ju chybná potrava infikovaná salmonelami, prípadne aj iné mikróby. Salmonely môžu účinkovať už počas života zvieraťa, ktoré je choré na salmonelózu, ale môže nastať i dodatočná kontaminácia mäsa či iných výrobkov salmonelami. Najčastejšie ide o jedlá, ktoré sa pripravujú na studeno (šaláty, majonézy, krémy a zmrzliny). Mimoriadne nebezpečné je používanie kačacích vajec pri príprave takýchto jedál. Ochorenie sa prejaví už o niekoľko hodín, zriedka 1—2 dni po zjedení takejto potravy, a to nevoľnosťou, vracaním a hnačkami. Následkom veľkých strát vody vzniká vysušenie organizmu. To vyvoláva poruchy obehu, čo v týchto ťažkých (na šťastie však zriedkavých) prípadoch môže byť osudné. V prevencii je dôležitá správna tepelná príprava potravín, zamedzenie prístupu hlodavcom k potravinám a ďalšie veterinárne opatrenia..
CHOLERA
Je to črevné infekčné ochorenie spôsobené baktériami. Vyskytuje sa najmä v Indii, ázijských a niektorých afrických krajinách. V minulosti boli časté epidémie i v Európe, no v ostatnom čase súbežne s rozširovaním stykov s rozvojovými krajinami znovu badať prenikanie cholery do európskych krajín. Prameňom pôvodcu cholery sú chorí ľudia alebo bacilonosičí, pričom však nosičstvo trvá zväčša len krátky čas po uzdravení.
TOXOPLAZMÓZA
Pôvodcom tejto antropozoonózy je Toxopíasma gondi — parazit rozšírený medzi hlodavcami a inými zvieratami i vtákmi. Človek sa môže nakaziť najmä od mačky, ktorá vylučuje stolicou pohlavnú formu parazita, ďalej od psa, králika či iných zvierat, no aj pri jedení alebo ochutnávaní surového mäsa. Tehotnej žene môže prejsť nákaza cez placentu na plod. Liečba toxoplazmózy nie je dosiaľ spoľahlivo vyriešená. Skúšajú sa viaceré chemoterapeutiká. Naše znalosti o spôsobe šírenia uvedenej choroby sú neúplné, a preto treba dôsledne dodržiavať aspoň všeobecné hygienické zásady pri styku so zvieratami, najmä s mačkami (nehrať sa s nimi, spaľovať ich výkaly). Neoddá sa jesť, ba ani ochutnávať surové mäso (napr. tatárske bifteky). Pred nákazou sa musia chrániť predovšetkým gravidné ženy.
CHOROBY VYVOLANÉ CUDZOPASNÝMI ŽIVOČÍCHMI
MOR
Mor patrí medzi tzv. karanténne ochorenia, ktoré sa dosiaľ vyskytujú v niektorých Štátoch Ázie a Ameriky. V minulosti v podobe epidémií postihoval celé svetadiely vrátane Európy. Prameňom pôvodcu moru sú potkany, medzi ktorými ich prenáša blcha (tá môže preniesť nákazu i na človeka). Pred objavením účinných antibiotík boli najmä pľúcne formy vždy smrteľné. V súčasnosti sú proti tejto nákaze naporúdzi účinné antibiotiká. V rámci prevencie sa dosiahli úspechy v oblastiach výskytu moru deratizáciou.
LEPRAmor
Lepra čiže malomocenstvo je dávno známe ťažké ochorenie, ktoré sa prejaví nervovými, kožnými, ale i celkovými poruchami so znetvorením častí tela. Lepra je rozšírená najmä v rozvojových štátoch Afriky, Strednej a Južnej Ameriky.
HUBOVÉ OCHORENIA –MYKÓZY
Okrem tzv. kožných mykóz stretávame sa aj so systémovými hubovými ochoreniami, ktoré postihujú aj vnútorné orgány. Niektoré sú značne rozšírené na celom svete (kozmopolitne).
CHOROBY VYVOLANÉ PRVOKMI
MALÁRIA
Malária je jednou z najrozšírenejších chorôb na svete. Vyskytuje sa predovšetkým v tropických a subtropických oblastiach medzi 45. stupňom severnej a 40. stupňom južnej šírky. Napriek plánovitému boju proti tejto chorobe, ktorý organizuje Svetová zdravotnícka organizácia, ešte aj v súčasnosti je ňou ohrozených asi 400 miliónov ľudí. U nás sa od roku 1964 vyskytuje len medzi jednotlivcami ako nákaza donesená z malarických oblastí. Pôvodcom malárie sú parazity (plazmódiá), z ktorých sú pre človeka nebezpečné štyri druhy. V liečbe sa používa chinín a viacero syntetických prípravkov.
Dôležitými prostriedkami proti rozširovaniu nákaz sú izolácia, karanténa, ničenie choroboplodných zárodkov - dezinfekcia, deratizácia a dezinsekcia.
