Patrí v zoologickom systéme do triedy hmyzu a do radu blankokrídlovcov, článkonožcov. Sú najdokonalejšie prispôsobené k navštevovaniu kvetov. Majú zložené oči, ktoré sú veľké a holé. Tykadlá sú lomené. Ústne ústroje hrýzavo-lízave. Majú hlavu, hruď, bruško. Živia sa peľom a nektárom. Jej prapôvodnou vlasťou je zrejme oblasť Orientu. Niektoré včely žijú samotársky, ale včely, ktoré sa vyskytujú v našich krajoch, vytvárajú spoločenstvá. Včely medonosné žili pôvodne v lesoch a hniezda si zakladali v dutinách stromov alebo skál. Človek im však už odpradávna poskytoval umelé dutiny, a tak sa prispôsobili životu v úľoch, kde majú stálu ľudskú opateru.

Včely sa delia na:
a) podľa druhu: -Včela obrovská, -Včela kvetná, -Austrálska včela medonosná, -Indická včela, -(naša)včela medonosná
b) podľa činnosti ktorú vykonávajú:
-robotnica - Tvoria vo včelstve najpočetnejšiu skupinu. Úlohou robotníc je vykonať všetky práce v úli aj mimo úľa. Na prijímanie a podávanie potravy majú dlhý cuciak, na uskladnenie medový vačok, ústne orgány na mechanické spracovanie potravy a nohy ako Čistiaci a dopravný orgán, ale aj na zber peľu. Zadné krídla majú na prednom okraji háčik, pomocou ktorého sa počas letu vždy spájajú s prednými krídlami do jednej polohy. Počas znáškových letov sa robotniciam pomáhajú orientovať oči, tykadlá, čuch, hmat. Robotnica vzniká z oplodneného vajíčka, po 6 dňoch vzniká larva, z ktorej po 21 dňoch vzniká dospelý jedinec. Robotnica žije 1-9 mesiacov. V úli sa ich nachádzajú desaťtisíce.
-matka- Je väčšia ako robotnica. Od robotnice sa líši aj tím, že nemá zbieracie ústroje. Je schopná klásť robotníči aj trúdie vajíčka. Na prácach v úli sa nezúčastňuje, nie je schopná sa sama živiť a preto ju kŕmia robotnice. Matka kladie vajíčka na dno buniek. Klásť začína po zimnom slnovrate. Ročne matka nakladie okolo 200 000 vajíčok. Matka kladie oplodnené a neoplodnené vajíčka. Z oplodnených sa liahnu robotnice a matky, z neoplodnených trúdy. Materská larva dostáva materskú kašičku bohatú na bielkoyiny. Po 5 dňoch vzniká larva a z nej po 16 dňoch vzniká dospelý jedinec. Matka žije 2-5 rokov. Je jediná v úli. Aby si matka udržala moc nad spoločenstvom, musí od nej denne každá včela dostať asi desatinu mikro gramu jej feromonu, látky vylučovanej na povrchu tela.
-trúd- Trúdy žijú spravidla len v letnom období. Ich počet veľmi kolíše. Vo včelstve ich môže byť niekoľko sto až tisíc. Na sklonku leta včely vyháňajú trúdy z úľov, takže v zime vo včelstvách trúdy niesu. V úli nevykonávajú trúdy nijakú prácu. Sú odkázané na zásoby v úli. Trúdy nemajú žihadlo. Po 24 dňoch vzniká dospelý jedinec. Žije asi 60 dní.

Ako včely prežijú zimu? Včely prezimujú v nakopenom chumáči, uprostred ktorého je matka. Pohybujú svalmi krídel a tak "vyrábajú" teplo.

Zmyslové orgány
Včely majú viac zmyslových organov ako človek. Mnohé z nich sa však nepodarilo preskúmať. Okrem hlavných majú zmysel pre čas, orientáciu a iné dorozumievanie, ktoré nazývame "včelia reč". Najdôležitejšie zmysly pre orientáciu včiel sú: zrak, čuch a zmysly pre orientáciu. Aj keď majú včely pätoro očí sú krátkozraké. Najvýraznejšia je pre nich žltá, modrá, červená. Pre lepšiu orientáciu včiel sa stavajú úle do tvarov štvorca, hviezdice,
trojuholníka....

Na určenie potravy používajú signalizačné tance. Rozoznávame dva druhy tancov:
-kruhový- upozorňuje na potravu do 100m.
-osmičkový- upozorňuje na potravu nad 100m.
Na spresnenie kmitajú bruškom. Čím viac kmitov tím je väčšia vzdialenosť od potravy.

Výstroj včelára:
-rukavice,zmetáčik, ochranná priiba, vypáčovadlo. Každý včelár by mal mať aj debničku na nosenie plástov, rojnicu, balónové kŕmidlo, dymák. Včelárske zariadenia môžu byť domce, drevené včelíny, kočovné vozy.

Vznik novei rodiny.
Vyliahnutie novej matky vyvolá v úli zmeny. Nastane veľký nepokoj, pričom stará matka asi s polovicou včiel opustí úľ a sadne si obyčajne neďaleko starého úľa na konár stromu. Ostatné včely privábené jej vôňou okolo nej vytvoria veľký strapec- roj. Vtedy je potrebné, aby ho včelár stiahol do debničky a uložil do prázdneho úľa, pretože včely- vyzvedačky pátrajú po novom domove, ktorý sa nachádza neďaleko starého. Nová matka po vyliahnutí napadne ostatné ešte nevyliahnuté kráľovné, a tak ich usmrtL Ak je však v úli dostatok včiel, môžu jej v tom zabrániť, a tak sa môže narodiť aj viac kráľovien, ktoré sa tiež vyroja a v úli ostáva posledná z nich.

Rok na včelíne.

• August- začiatok včelárskeho roka. Nový včelársky rok sa začína prvým augustom, ktorý je posledným termínom na začatie prípravy včelstiev na zimovanie.
• September- obdobie zazimovania včelstiev. Pri poslednej prehliadke včelstiev a úprave plodiska súčastne odhadujeme množstvo zásob na každom pláste ponechanom v plo isku, o čom si robíme záznamy. Podľa toho, ako výdatne sme včely podnecovali, pripadne či bola aj znáška, pripadá na jeden plást 0,80-0,90 kg zásob. To znamená, že chýbajúce zásoby doplníme sirupom alebo cukrovou vodou, ktorú podávame pomocou presakovacích kŕmidiel.
• Október- posledná prehliadka včelstiev. Odporúča sa pred začatím doplňovania zimných zásob.
• November- posledné úpravy pred zazimovaním včelstiev.
• December- Január- pokoj na včelínci.
• Február- príprava na včelársku sezónu. V priebehu februára býva zvyčajne na celom území Slovenska prvý jarný prelet včiel.
• Marec- nástup včelárskej sezóny. Odporúča sa pridávať do vody alebo sirupu liečivo Nitekabin, na jednu fľašku 25 l.
• April- príprava včelstiev na hlavnú znášku.
• Máj- využitie zdrojov včelej paše.
• Jún- chov matiek a technické roznuložovanie včelstiev.
• Júl- koniec produkčnej sezóny.

Choroby a škodcovia včiel.
Choroby:
l) Klieštik Varroa Janobsoni- (choroba klieštikovosf včiel) jej vývoj prebieha na zaviečkovanom plode, čo včelár zvyčajne nespozoruje. Niektoré kukly včiel zahynú ešte pred vyliahnutím včely alebo trúda, no väčšinou sa liahnu včely i trúdy podvyživené, s nevyliahnutými krídlami a nohami. Na liečenie sa používa Avartín/Ôl, ktorý sa vyrába v podobe filtračného pásika. Po jeho zapálení vzniká modro-fialový dym, ktorý je ťažší ako vzduch a tak klesá nadol. Tento pásik s liečivom zapálime v medníku a necháme pôsobiť na včelstvo. Všetky plásty musia byť odokryte a letáče uzavreté. Letáče treba utesniť aby neunikal plyn. Avartín 01 po týždni opakujeme. Ráno vyzbierame klieštiky a spálime ich.
2) Roztoč Acarapis Woodi-(mor včelieho plodu) najvýraznejším príznakom sú prepadnuté viečka, v prostriedku dierka a na dne bunky príškvar. Úle po likvidovaných včelstvách sa dezinfikujú 10% roztokom sódy a lúhu. Odporúča sa aj vypáliť do hneda úľ letovacou lampou.

Medzi ďalšie choroby patri napr. prvok Nosem Apis, plieseň Ascosphaera Apis... Maasen. Včely ohrozujú aj rôzni škodcovia.
1) Medveď hnedý- včelár sa proti nemu chránia tak, že oplechuje včelíny, do zeme zabetónuje oceľové hroty, stavia včelíny nad zemou, používa elektrické ohrady, sveteľné a zvukové efekty.
2) Piskor poľný- živí sa včelami, medom, plástmi. Znehodnocuje plásty a narúša ostatné včely. Niekedy sa natoľko prekŕmi že v úli aj zahynie. Na Slovensku žije 7 druhov piskorov. Tráviť ich je zakázané, možné je len chrániť letáče napr. železnou mriežkou. Medzi ďalšie škodce patrí napr. myši a hraboše, sýkorky, ďatle a žlny, mravce, Včeliarka obyčajná...

Produkty včiel

• Med- je vzácna liečiva látka. Med nemožno vyrobiť priemyselným spôsobom. Med okrem cukrov, minerálov, solí obsahuje fermenty, inhibíny, éterické oleje a vitamíny. Preto sa med nesmie zohrievať viac ako 50°C. Med delíme na kvetový, medovicový a zmiešaný. Na trhových fondoch sa delí na repkový, agátový, medovicový (lesný), miešaný. Cena medu je po celý rok rovnaká. V priebehu týždňa je dobré odovzdať med do trhových fondov. Prvé 3-4 dni je potrebné, aby sa med "vyčíril". Zostavajú v ňom drobné čiastočky voštín a peľu. Tieto "nečistoty" za 3 dni môžeme pozbierať lyžicou. Med je citlivý na denné svetlo, preto sa skladuje v kanvách. Väčšina medov skryštalizuje, niektorý skôr, iný neskôr. Závisí to od množstva hroznového cukru, ktorý med obsahuje. Niektorý konzumenti považujú skryštalizovaný med za nekvalitný. Skryštalizovaný med obsahuje tú istú biologickú a energickú hodnotu ako med v tekutom stave.
• Včelí vosk- je to vedľajší produkt včiel. Priemerne môžeme rátať na jedno včelstvo minimum 3 medzistienky ročne. Cena vosku nieje primeraná k cene medu. Skladujeme v suchej a čistej miestnosti.
• Včelia materská kašička- je to liečivo a kozmetická .látka. Včely ju najviac produkujú pri teplom počasí. Čím sú larvy staršie, tím menej materskej kašičky vyprodukujú. Materskú kašičku vyberáme pomocou drevenej lyžičky širokou 8 mm alebo ju vysávame pomocou vysávača. Škodlivo na ňu vplýva svetlo, teplo a styk s kovovými predmetmi.
• Peľ - obsahuje dusíkaté látky. Pri zbieraní ho ukladajú do peľových košíčkov. Včely ho ukladajú do buniek plásta. Peľ sa delí na peľ-lieskový, borovicový, brezový, hrabový... . Ročná spotreba peľu vo včelstvách je rozdielna. Výskum dokázal, že peľ má blahodárny účinok aj na človeka. Na odber slúži peľochyt. Čerstvý peľ obsahuje 20-30% vody. Preto aj na sušenie potrebujeme určitý čas. Skladuje sa v suchej miestnosti v igelitových vrecúškach.
• Propolis- je liečivá a kozmetická látka. Je taktiež stavebnou a ochrannou látkou, ktorou včely zalepujú škáry v obydlí. Získava sa z plástov, zo sediel pre rámiky, z povalových latôčok. Skladujeme v takej forme v akej sme ho dostali od včiel.
• Včelie žihadlá- niektorí ľudia na pichnutie včelou reagujú alergicky. Väčšina to však znáša bez následkov.