Island

Krajina ohňa a ľadu
Island je ostrov sopečného pôvodu , má členité pobrežie so zálivmi a fjordami , rozsiahle náhorné plošiny s vystupujúcimi činnými spokami ( Hekla, Askja , Katla ). Najvyšší vrch ostrova Hvannadalshnúkur ( 2 119 m.n.m. ). Vodnaté rieky( Pjórsá , Hvitá ) s veľkým spádom a vodopádmi , množstvo jazier. Asi 11 % územia pokrýva večný sneh a ľadovce. Na ostrove je 800 geotermálnych prameňov a asi 7 000 termálnych prameňov.

Island má najviac výronov pár a plynov i horúcich prameňov na svete. Sústavná horúčava, ktorá sa udržiava pod zemským povrchom, vytvára bublajúce horúce pramene a bahniská. Na Islande nájdeme zaujmavosti hlavne v parku Thingvellir, v parku sa dostaneme k jedinečnému jazeru Mývatn, najväčšiemu európskemu ľadovcu Vatnajokull, pestrému južnému pobrežiu a, samozrejme, k vodopádu Gullfoss a gejzíru Strokkur. Najznámejší výver Geysir, prepožičal svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov.

Spomedzi zhruba 140 spoiek je 26 činných dodnes. Láva vytekajúca zo sopiek vytvára hrubé bazaltové pokryvy.  Intenzívnou vulkanickou činnosťou sa dostáva na povrch horúca para a vodaAsi desatinu z ostrova aj v súčastnosti pokrývajú ľadovce. Na Islande sa nachádza najväčší európsky ľadovec Vatnajokull ( 8 500 km 2 ), ktorého hrúbka miestami dosahuje až 1 000 m. Aj preto nazvali Island ľadovou zemou jeho prví obyvatelia – Vikingovia v 9. storočí.

V súčasnosti sa obyvateľstvo živí najmä rybolovom, spracovaním rýb a chovom oviec. Islanďania ulovia najviac rýb na svete v prepočte na jedného obyvateľa. Pre mimoriadne nepriaznivé podmienky 80 % rozlohy krajiny je neobývaná. Takmer tretina obyvateľov žije v hlavnom meste, ktoré je zároveň hlavným strediskom cestovného ruchu.

Stručná charakteristika:

Štátne zriadenie : republika
Administratívne usporiadanie : 23 okresov (sýsla)
Hlavné mesto : Reykjavík ( 105 487 obyv. )
Rozloha : 102 819 km2
Počet obyvateľov : 300 000 (2000)
Hustota zaľudnenia : 2,7 obyv./km2
Iné významnejšie sídla : Kópavogur (16 800 obyv.), Akureyri (14 700 obyv.)
Najvyšší bod : Hvannadalshnúkur (2119 m.n.m.)
Najvýznamnejšia rieka : Thjórsá
SEČ : - 1
Mena : 1 islandská koruna (ikr) = 100 aurarov
Úradný jazyk : islandčina
Štátny sviatok : 17. Jún (Deň republiky)
Rasové a národnostné zloženie : Islanďania 96,1 % , Američania 0,4 % , Dáni 0,9 %,
Nemci 0,3 % , Švédi 0,5 %
Náboženstvo : evanjelické 93 %, katolícke 1 %, iné 6 %
Urbanizácia : 92 %
Priemerná dĺžka života : muži 76 rokov, ženy 81 rokov
Vekové zloženie : 0 –14 : 24,7 %
15 – 60 : 60,3 %
nad 60 : 15,0 %
Dojčenská úmrtnosť : 5 %
Analfabeti : menej ako 1 %
Nezamestnanosť : 4,3 %
Podiel na tvorbe HNP : poľnohospodárstvo 12 %, priemysel 30 %, služby 58 %
HDP na 1 obyvateľa : 26 580 USD
Priemerný plat : je 80 000,- ikr = 50 000,- Sk
Členstvá v organizáciách : NATO, Severná Rada, OSN ...
Štátna zástava : modrá s červeno a bielo lemovaným křížím
Vojenská služba : Island nemá žiadnu armádu

Zajímavosti zo života Islanďanov:
- Typické pre obyvateľov: samostatnosť, poctivosť, nebojácnosť a presvedčenie, že najlepšie je spoľahnúť sa sám na seba.
- nízky stupeň kriminality a pocit bezpečnosti sú ich slabinami pri návšteve iných krajín – nezamkýnajú si autá, čo je ich slabinou pri návšteve v zahraničí.
- posadnutosť materializmom ( v minulosti veľký chudoba ), míňajú peniaze na všetko, čo je drahé: na autá, domy, počítače, značkové oblečenie z celého sveta a na alkohol.
- na alkohol minie dospelý človek v prepočte viac ako 60 000,-Sk/ rok.
- Rodina: rodinné zväzky pevné. Rodina potvrdená manželským zväzkom nie je taká dôležitý. Mladí začínajú žiť spolu pomerne skoro a keď majú dieťa, vchovajú ho obe rodiny. Z výskumu vyplýva, že 80 % prvorodených detí v manželstvách nie je od administratívneho otecka.
- Pomer s iným mužom sa zväčša nechápe ako nevera
- Tento národ nepozná v gastronomií prepitné
- Najväčší spotrebitelia ropy v Europe ( 2660 kg/1 obyv.)
- V roku 1986 sa naneutrálnej pôde Islandu stretli predstavitelia 2 veľmocí – Reagan a Gorbačov
- svetre z ovčej vlny, ktoré nepremokajú
- lacná energia: vykurovanie termálnou vodou
- Hustotou obyvateľstva stojí Island na poslednom mieste v Európe. Miera rastu obyvateľstva: Na europske pomery má však veľmi vysokú mieru rastu obyvateľstva (1,1%) a vysoký podiel mladých ľudí do 14 rokov (25%).

Cestovný ruch na Islande:
- pre turistov, ktorí začínajú pomaly okupovať island, je počasie jedným z veľkým strašiakov ( jedným sú aj astronomické ceny.)
- Príslovie: „ Zdá sa Vám, že je škaredé počasie? Počkajte 10 min. a bude ešte horšie “ Najlepšie je navštíviť Island od pol. júna do konca augusta, kedy slnko zapadá len na niekoľko hodín. Podnebie ovplyvňuje Golfský prúd. Zimy na pobreží sú mierne, letá chladné. V strede ostrova podnebie takmer polárne. Veľká oblačnosť a hmla trvá vyše polovicu roka.
- 1300 slnečných hodín
- magnet pre turistov: safari na veľryby
- flora: islandský papagáj=mníšik bielobradý, prezývaný lundi. Odchytáva sa a je to vyhľadávaná špecialita
- Národný park Thingvellir – vulkonický náhorná rovina, skanzeny ( Glaumbr)-machom obrastené chalúpky, ľudové múzeum (Skógar)
- „ Zem ohňa a ľadu “ – bahenná sopky a síra v Námaskarde a tyrkysovozelené jazero Viti /v preklade peklo/
- vulkán Raudholare = chameleonkrásy mení stále svoj vzhľad