referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľuboš, Ľubor
Sobota, 24. septembra 2022
Pôda a hnojenie rastlín
Dátum pridania: 06.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: labronkala
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 735
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.8
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 13m 0s
Pomalé čítanie: 19m 30s
 
VÝŽIVA A HNOJENIE RASTLÍN
Poľnohospodárske rastliny, ako všetky zelené rastliny, patria medzi tzv. autotrofné organizmy, ktoré si všetky organické látky nevyhnutné pre stavbu svojho tela tvoria z anorganických zlúčenín. Využívajú pritom svetelnú energiu a menia ju na potenciálnu energiu utajenú v organických látkach.
Rastliny sú schopné prijímať všetky látky potrebné k životu len v minerálnej forme. Výživné látky, nachádzajúce sa v organickej hmote, v humuse alebo v organických hnojivách, môžu rastlinám slúžiť a výživu až po predchádzajúcej mineralizácií t.j. po rozložení organickej hmoty.

Živiny - pre normálny rast a vývin rastlina potrebuje desať základných prvkov, ktoré nazývame biogénne – nevyhnutné pre život. Sú to kyslík, vodík, uhlík, dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík, síra železo. Keby vo výžive niektorý z týchto prvkov chýbal, rastlina by žila len dovtedy, pokiaľ by jej stačili zásobné látky. Po ich vyčerpaní by zahynula.

Rastlinné živiny sú anorganickej povahy, čím sa rastliny podstatne odlišujú od živočíšnych organizmov, ktorých potravou sú prevažne organické látky vytvorené rastlinami.

Pletivá rastlinného organizmu sa skladajú z vody a sušiny. Voda má v rastline niekoľko funkcií:
 zásobuje rastlinu vodíkom a kyslíkom, ktoré sú súčasťou všetkých organických látok
 je rozpúšťadlom minerálnych živín
 sprostredkuje transport rozpustných asimilátov napučiavanie organických koloidov bunkovej
 plazmy zúčastňuje sa na fyziologických pochodoch v rastlinách.

Rastliny vytvárajú sušinu z CO2 zo vzduchu, z vody a z minerálnych solí z pôdy. Sušina obsahuje priemerne 45% C, 42% O, 7% H a 6% ostatné prvky. Z toho pripadá asi 1.5% na dusík a 4.5% na popoloviny. Bez účasti dusíka a popolovín, ale aj cukrov a iných bezdusikatých organických látok nie je možná tvorba bielkovín. Základné biologicky najdôležitejšie biologické prvky, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe organických látok rastlín rozdeľujeme:

1.Makroelementy
a) (C, H, O, N, -spáliteľný podiel)
b) (P, S, Ca, K, Mg, Fe, -popoloviny)
2. Mikroelementy (B, Mn, Cu, Zn, Co, Mo, -rad neuzavretý)
3. Prvky užitočné: (Si, Al, Cl, Na)

Rastlinné živiny môžeme rozdeliť podľa ich fyziologických a biochemických vlastností:
1.Nekovy - N, S, P, B, Si
2.Alkálie - K, Na, Mg, Ca
3.Ťažké kovy - Fe, Mn, Cu, Zn, Mo

Požiadavky rastlín na živiny sú rozličné a úzko súvisia s biologickou zvláštnosťou druhou alebo i kultivárov. Potreba rastlín na živiny závisí od dynamiky intenzity potreby živín počas vegetácie (kvantitatívna stránka výživy) a zmien pomerov prijatých živín (kvalitatívna stránka výživy). Živiny prijímajú rastliny prevažne z pôdneho prostredia, preto je dôležité uskutočniť rozbor pôdy. Medzi intenzifikačnými nástrojmi v rastlinnej výrobe predstavuje výživa rastlín.

Hnojivá sú látky, ktoré sú buď zdrojom živín pre rastliny, alebo umožňujú zlepšiť výživu rastlín, pôsobia priamo alebo nepriamo na rast a vývoj rastlín, výnos a jeho kvalitu a na pôdnu úrodnosť.

Hnojivá sa delia:
A) podľa účinnosti? priame, nepriame
B) podľa pôvodu: priemyselné, organické
C) podľa vonkajšieho vzhľadu: tuhé, kvapalné

Mikrohnojivá- sú chemické zlúčeniny, ktoré obsahujú buď jeden alebo niekoľko mikroelementov.
Hnojivá organické- sú to objemné hnojivá, všestranné, ktoré sa získavajú priamo z poľnohospodárskeho podniku alebo v kooperačnom zoskupení (ACHP). Organické hnojivá sú zdrojom živín, ale spravidla aj dodávateľom humusotvornej hmoty, mikroorganizmov a ďalších látok do pôdy. Priemyselne vyrábané hnojivá patria svojim pôvodom k priemyselným hnojivám, ale ich hnojenie a pôdne zúrodňovacie vlastnosti zodpovedajú organickým hnojivám.

Význam jednotlivých prvkov pre rastliny
Kyslík, uhlík a vodík - sú to základné stavebné prvky rastliny. Kyslík a uhlík rastliny prijímajú zo vzduchu. Človek nemôže ovplyvniť ich prísun, snáď len tým, keď dbá, aby rastliny neboli zaprášené. Rastlina získava vodík rozkladom vody pri fotosyntéze.

Dusík - je to jeden z najdôležitejších prvkov vo výžive rastlín. Rastliny ho prijímajú vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej, len bôbovité rastliny prostredníctvom hrčkotovrných baktérií využívať dusík v čistej forme z ovzdušia. Rastliny majú veľkú spotrebu dusíka, preto rastliny treba pravidelne zásobovať dusíkom samozrejme v dávkach úmerným ostatným dodávaným živinám. Nadbytok dusíka sa prejavuje aj v tom, že plody bývajú málo vyfarbené, sú bez vône a zle sa uskladňujú. Nadbytok dusíka stromy bývajú nápadne dlho zelené a zle sa pripravia na zimný odpočinok. Na jeseň sa dusíkaté látky premiestňujú z listov do drevnatých častí, v ktorých sa ukladajú zásoby na jar. Nedostatok dusíka v pôde sa prejavuje zakrpateným vzrastom, svetlozelenou farbou listov a ich predčasným opadávaním. Nadbytok dusíka pri okrasných rastlinách spôsobuje zväčšovanie listovej plochy, pričom kvety bývajú málo vyfarbené.

Fosfor - je dôležitý najmä pre tvorbu plodov, preto ho tiež rastliny najviac potrebujú v obobí nasadzovania plodov. Fosfor pôsobí opačne ako dusík – skracuje vegetačné obdobie. Množstvo dusíka a fosforu musí byť vyvážené, pretože pri nedostatku fosforu sa začne prejavovať dusík, ako by ho bol nadbytok. Nedostatok fosforu sa prejavuje slabším rastom výhonov stromov listy bývajú menšie a majú červenkastú žilnatinu.

Vápnik- na rozdiel od iných živín rastlina ukladá vápnik vo svojom organizme trvalo. Zvlášť náročné na vápnik sú v kôstkoviny, pre ktoré je základným stavebným materiálom pre tvorbu kôstok. Pri nedostatku vápnika korene rastú pomaly, vytvárajú málo bočných korienkov a koreňového vlásia. Nedostatkom vápnika trpia rastliny na kyslých často zamokrených a málo prevzdušnených pôdach. Na vonkajšom vzhľade sa nedostatok aj prebytok vápnika prejavuje rovnako chlorózou - blednutím pletív rastlín.

Horčík - rastliny ho potrebujú najmä na tvorbu chlorofylu, pretože tvorí podstatnú zložku listovej zelene. Pri nedostatku horčíka majú zelené rastliny bledú alebo dokonca žltnú. Väčšinou im stačí prirodzená zásoba v pôde. Nedostatok horčíka sa zvyčajne prejavuje typickou chlorózou. Ak odstránime v pôde nadbytok vápnika, zvyčajne sa tým upraví aj normálne prijímanie. Horčík má veľký význam pri tvorbe kvetov, plodov, semien. Semená majú veľký obsah horčíka a fosforu. Zrelé semená obsahujú dokonca 3-násobne viac horčíka ako vápnika.

Síra - rastliny majú rozdielnu spotrebu síry. Ovocné rastliny jej potrebujú nepatrné množstvo. Vysoké nároky majú zeler, cibuľa, cesnak, rajčiak. Tieto plodiny sú hnojené síranmi, ktoré okrem hlavnej živiny obsahuje aj síru.

Železo – je potrebné pri tvorbe chlorofylu a pri ďalších životných pochodoch rastlín. Rastliny ho však potrebujú len veľmi malé množstvo, ktoré však zvyčajne stačí pokryť prirodzená zásoba v pôde. Nedostatok sa prejavuje nedostatkom listovej zelene, takže rastliny blednú.

Stopové prvky - zo stopových prvkov má veľký význam najmä bór, predovšetkým pre strukoviny a zemiaky, ale aj pre správny vývin ostatných rastlín. Nedostatok bóru sa pri drevinách prejavuje zasychaním vegetačným vrcholov, slabým nasadením kvetov a malý kožovitými, stočenými listami. Nedostatok bóru podporuje aj rozvoj niektorých chorôb napr. chrastavitosť jabĺk. Kremík má význam ako stavebná látka spolu s Ca je dôležitý pri tvorbe kôstiek a drevnatých častí. Hliník sa zúčastňuje pri tvorbe farby kvetov. Meď má pre rastliny podobný význam ako Pri nedostatku medi sa na listoch vytvárajú biele škvrny. Rastliny väčšinou potrebujú nepatrné množstvo molybdénu a jeho nedostatok sa takmer neprejavuje. Len karfiol pri nedostatku Mn nevytvára ružice. Rastliny potrebujú tak nepatrné množstvo stopových prvkov že väčšinou stačí ich prirodzená zásoba v pôde. Je vhodné ale občas rastlinám dopĺňať niektoré stopové prvky v podobe rôznych hnojív.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.