Pôda - základná zložka životného prostredia
Pôdu chápeme ako živý a neustále sa vyvíjajúci trojrozmerný prírodno-historický útvar, ktorý vznikol vplyvom pôsobenia a na styku atmosféry, biosféry, hydrosféry a litosféry. Profil pôdy je rozdelený do vrstiev (horizontov) so špecifickými fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Z hľadiska využívania pôdy a z ekologického hľadiska môže pôda zahrňovať aj permeabilný materiál podložia, ktorý môže byť aj rezervoárom pozemných vôd. Takto definovaná pôda môže dosahovať značné hĺbky a v tomto kontexte sa pod pojmom pôda môže rozumieť aj územie (krajina).

Funkcie pôdy podľa Odporúčania Rady Európy R(92)8 (1992)
Pôda je zložitý systém, v ktorom prebieha množstvo biologických, chemických a fyzikálno-chemických procesov s vysokým stupňom vnútornej regulácie a s veľkou citlivosťou na okolité prostredie. Len bezchybným fungovaním tohto systému je pôda schopná zabezpečovať svoje produkčné i mimoprodukčné funkcie.

Odporúčania Rady Európy R(92)8 o ochrane pôdy (1992) upozorňujú na nasledovné hlavné funkcie pôdy:
a) produkcia biomasy ako základná podmienka života človeka a iných organizmov na Zemi;
b) filtrácia, neutralizácia (pufrácia) a premena látok v prírode ako súčasť funkčných a regulačných mechanizmov prírody;
c) udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode (biodiverzita druhov);
d) priestorová základňa pre ekonomické aktivity človeka (poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, doprava, stavebníctvo, turistika, a iné) a sociálne istoty obyvateľstva (zamestnanosť, výživa, príjmy);
e) zásoba a zdroj surovín (voda, íl, piesok, horniny, minerály);
f) kultúrne dedičstvo štátov a Zeme vrátane ukrytých paleontologických a archeologických artefaktov.

Podľa uvedeného dokumentu všetky funkcie pôdy majú rovnakú dôležitosť. Zosúladenie tohto dokumentu s Agendou 21 (1992) si vyžaduje rešpektovať princíp, podľa ktorého pri konflikte medzi socio-ekonomickými a ekologickými záujmami človeka k pôde sa musia uprednostniť záujmy ekologické.
Diferencované prejavy pôdy vyžadujú diferencované prístupy. V ochrane pôdy to musia byť prístupy ekologické (biologické), lebo len tak je možné dosiahnuť udržateľný vývoj pôdneho krytu a z toho vyplývajúci ekonomický a sociálny rozvoj a environmentálnu vyváženosť spoločnosti.

Pôda predstavuje viaczložkový systém, pretože pozostáva z pevnej, tekutej a plynnej fázy. Medzi jednotlivými fázami je úzky vzťah a navzájom na seba pôsobia.

Hlavným zdrojom živín v pôde sú horninotvorné minerály a organické zlúčeniny, ktoré sa dostávajú do pôdy po odumretí rastlín a živočíchov, alebo sa tvoria v pôde činnosťou pôdnych mikroorganizmov. Elementárne zloženie pôd je v podstate obdobné ako zloženie zemskej kôry.
Zloženie pôd sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou a premen1ivosťou a je podmienené zvetrávaním hornín a minerálov v pôdotvornom procese. Pevná fáza pôdy sa vytvorila dlhodobým pôsobením pôdotvorných činiteľov.

Minerálna zložka pôdy
Minerálny podiel pôdy charakterizuje mineralogické, chemické a zrnitostné zloženie pôd a tvorí 95 - 99% pevnej fázy pôdy. Tvoria ho častice definovanej kryštalickej štruktúry, a amorfné-bez štruktúry. Kryštalický podiel je zložený z primárnych a sekundárnych minerálov. Súčasťou najmä bázických hornín a pôd sú aj Ca, Mg a Fe - kremičitany skupiny olivínu, pyroxénov a amfibolov. Tieto minerály sú zdrojom vápnika a horčíka v pôde. Zo skupiny oxidov je vo veľkom množstve v horninách a v pôde zastúpený kremeň (SiO2) Vyskytuje sa predovšetkým v kyslých vyvrelých horninách (žuly, kremité diority, kyslé granodiority a iné), v metamorfovaných horninách (ruly, granulity, svory, fylity a iné) a v mechanických sedimentoch (štrky, piesky, zlepence, pieskovce a iné).

Organická zložka pôdy
Neoddeliteľnou súčasťou pôd je organický podiel, ktorý výrazne ovplyvňuje pôdotvorný proces a formovanie pôdnych vlastností. Organický podiel pôdy je podstatne menší ako minerálny, jeho obsah v poľnohospodárskych pôdach zriedka prevyšuje 5% (najčastejšie 2-3%). Organická časť pôdy je v podstate zastúpená dvoma zložkami – živými rastlinnými a živočíšnymi organizmami a neživou organickou hmotou. Prítomnosť obidvoch zložiek je navzájom podmienená, pretože živé organizmy formujú neživú organickú hmotu a táto je nevyhnutným zdrojom energie a živín pre živé organizmy. Neživá organická hmota významne ovplyvňuje najmä fyzikálne i chemické vlastnosti pôdy a zvyšuje celkovú úrodnosť pôdy. Zlepšuje pórovitosť, štruktúrnosť, obrábateľnosť, záhrevnosť a vodný režim pôdy. Organická hmota pôdy sa tvorí vplyvom činnosti rastlín, mikroorganizmov a pôdnej fauny. Preto, čím je úroda vyššia, tým viac organických látok zostáva v pôde. Do pôdy sa dostávajú rastlinné zvyšky (korene, strnisko, slama, kôrovie, atď.). Z celkového množstva organických látok v pôde pripadá na nehumifikovanú časť 10-15%

Nehumifikované organické zvyšky rastlín a iných organizmov podliehajú rozličným premenám a rozkladu v pôde. Proces premeny a rýchlosť rozkladu organických látok značne ovplyvňujú dva činitele: obsah vzduchu a vody v páde a zloženie organických zvyškov. Pri silnej aerácii a optimálnej vlhkosti sa rozklad uskutočňuje najrýchlejšie, rozvíja sa aeróbny mikrobiálny proces. V podmienkach nedostatku vzduchu a nadbytku vlhkosti v pôde sa vytvárajú podmienky pre anaeróbny mikrobiálny proces, rozklad organických látok prebieha veľmi pomaly a za týchto podmienok sa organické látky akoby konzervujú. Organické zlúčeniny, ktoré sú zložkami rastlinných a iných zvyškov sa ani za rovnakých podmienok nerozkladajú rovnako rýchlo a rovnako dôsledne.

Pri vzniku každej pôdy prebieha tvorba a rozklad humusových látok. Niektoré z nich sa stabilizujú v pôde, iné podliehajú migrácii v pôdnom profile. Výsledkom týchto procesov je obsah a kvalita humusu v pôde. Na akumuláciu, migráciu a rozklad humusových látok, okrem prírodných činiteľov, výrazne pôsobí poľnohospodárska prax. Mechanickým obrábaním, nedostatočným hnojením organickými hnojivami, jednostranným pestovaním rastlín, zmenou prírodného vodné ho a vzdušného režimu pôd obyčajne dochádza k zníženiu obsahu humusu v pôde. Organická hmota v pôde je dôležitá aj z hľadiska pôdnej fyziky, pretože tvorí s ílovými minerálmi agregáty, ktoré majú priestorové usporiadanie a väčšie celky agregátov pôsobia stabilizačne proti mechanickému drobeniu.