Biológia = prírodná veda, študuje vlastnosti a funkcie organizmov, vzťahy medzi organizmami navzájom a vzťahy medzi organizmami a neživou prírodou.
(gr. slovo bios = život, logos = náuka)

Historický vývoj
I.Prvé poznatky získaval človek od začiatku svojho vývoja: lov a chov zvierat, zber a pestovanie rastlín, liečiteľstvo.

II.Starovek
Egypt, India, Čína – rozvoj liečiteľstva (aj pitva)
Grécko -> poznatky o prírode sú súčasťou filozofie a medicíny, význam majú predovšetkým názory materialistov
-> Hippokrates (460 – 377 pnl) lekár, lekárska prísaha
-> Aristoteles (384 – 287 pnl) najvýznamnejší, popísal mnoho organizmov, pokus o systém živočíchov, rozmnožovanie organizmov. Teória samooplodnenia: živé organizmy vznikajú priamo z neživej hmoty.

III.Stredovek (5 – 15 st.)
Európa -> pri moci cirkev – zákaz skúmania prírody => stagmácia vedy

IV.Novovek (14 – 17 st.)
Obdobie H a R - nové myšlienky -> pozorovanie, pokusy, vznik univerzít, knižníc

Leonardo da Vinci – anatóm, pitvy
Andreas Vesalius – profesor anatómie a chirurgie
Ján Jesenský (Jessenius) – lekár, 1. verejná pitva v Prahe r. 1600
Antony van Leenwnhoek – zdokonalenie mikroskopu, objavil krvné kapiláry
Robert Hook – objavil rastlinnú bunku a nazval ju cellula
M. Malpighi – lekár, zakladateľ mikroskopickej anatómie

18. storočie
Carl von Linné – prírodovedec, lekár, botanik, systematik = druh má dvojslovný názov
Jean Baptiste Lamarck – myšlienky o vývoji organizmov od jednoduchých foriem ku zložitejším

19. storočie
Charles Robert Darwin – napísal: „O vzniku druhov prirodzeným výberom“

Bunková teória
 M. J. Schlieman – popísal rastlinnú bunku
 T. Schwann – študoval živočíšnu bunku
 J. E. Purkyně – ČR, fyziológ, profesor Karlovej univerzity, časopis Živa

Mikrobiológia a imunológia
 Louis Pasteur – potvrdil, že mikroorganizmy spôsobujú ochorenia, navrhol očkovanie
 Ilja Iljič Mečnikov = imunológ

Fiziológia
 Jiří Procháska
 I. M. Sečenov
 Ivan Petrovič Pavlov – lekár, fyziológ, študuje nervovú sústavu, objavil podmienečné reflexy

Genetika
 Johann Gregor Mendel – objavil základy dedičnosti

20. storočie
T. H. Morgan – objasnil význam chromozómov
Thomas Avery – význam DNA pre dedičnosť
J. D. Watson, F. H. Crick, M. H. F. Wilkins – objavil štruktúru DNA
M. W. Nirenberg – vyriešil genetický kód

Rozvoj biochémie
 Fleming – objavil penicilín
 M. Calvin – objasnil proces fotosyntézy

Vznik etológie
 K. Lorenz

Evolučná biológia: Teórie vzniku života
 A. I. Oparin

Rozdelenie biológie

A. Podľa druhu skúmaného organizmu
1. Mikrobiológia – náuka o organizmoch, Virológia – o vírusoch, Bakteriológia – o baktériách
2. Mykológia – huby
3. Botanika - rastliny, Algológia – riasy, Bryológia – machorasty, Lichenológia – lišajníky, Pteridológia – papraďorasty, Graminológia – trávy, Dendrológia – dreviny, Ponrológia – rastliny poskytujúcich ovocie
4. Zoológia – živočíchy, Protozoológia – prvoky, Helmintológia- červy, Parazitológia – cudzopasníky, Malakozoológia – mäkkýše, Endomológia – hmyz, Ichtyológia – ryby, Batrachológia – obojživelníky, Herpetológia – plazy, Ormitológia – vtáky, Mamnabiológia – teriológia – cicavce
5. Antropológia – o človeku
6. Hydrobiológia – o vodných organizmoch
7. Pedológia – o pôde a pôdnych organizmoch

B. Rozdelenie biológie podľa hľadiska štúdia
1. Morfológia – študuje vonkajšie znaky organizmov
2. Anatómia – študuje vnútornú stavbu organizmov, Organológia – náuka o orgánoch, Histológia – o tkanivách, Cytológia – o bunkách
3. Fyziológia – študuje funkcie živých sústav, Imunológia – obranyschopnosť organizmov, Patológia – odchylné, chorobné životné prejavy
4. Genetika – študuje dedičnosť a premenlivosť organizmov
5. Taxonómia – systematika – triedenie organizmov do sústav na základe ich príbuzností
6. Etológia – správanie organizmov
7. Ekológia – vzťahy medzi organizmami vavzájom a medzi organizmom a prostredím
8. Ochrana a tvorba životného prostredia
9. Chronobiológia – študuje biorytmy
10. Vývojová biológia – študuje ontogenetický vývoj organizmov. Embryológia – vývoj zárodkov
11. Evolučná biológia – študuje historický-fylogenetický vývoj organ.
12. Paleontológia – študuje vymreté = fosílne organizmy
13. Všeobecná biológia – vlastnosti spoločné pre všetky organizmy

C. Hraničné odbory biológie
1. Biochémia – chemické zloženie živej hmoty a vysvetľujú podstatu chemických procesov, ktoré v nej prebiehajú
2. Molekulárna biológia – študuje život na úrovni molekúl
3. Biofyzika – študuje priebeh fyzikálnych dejov v organizme
4. Biografia – študuje rozšírenie organizmov na Zemi
5. Biomatematika – aplikuje matematické metódy pri riešení biologických problémov
6. Biokybernetika – študuje procesy riadenia, zloženia a spracovania informácií v živých sústavách

Aplikované vedy
1. Génové inžinierstvo – manipulácia s génmi
2. Biotechnológie – zaoberá sa využitím organizmov vo výrobe
3. Bionika – uplatňuje poznatky o živej prírode v technike
4. Agrobiológia – využíva biologické poznatky v poľnohospodárstve
5. Medicína – využíva poznatky z biológie v starostlivosti o zdravie človeka
6. Veterinárske lekárstvo – využíva biologické poznatky v starostlivosti o
zdravie živočíchov

Metódy biologického štúdia a výskumu
1. sledovanie organizmov v prirodzenej situácií, bez zásahu do daného javu
2. experiment = sledovanie organizmov v navodených podmienkach
3. Pôvodný sledovaný objekt je nahradený iným objektom – pokusné zviera atď