Ochorenia trpasličích králikov

Hnačky
Môže sa stať, že váš králik spapá niečo skazené, alebo spapá veľa šťavnatého krmiva a dostane hnačku (mäkké zlepené bobky nazývame vianočka to ešte nieje hnačka..). Môže to byť aj z prechladnutia, vlhkej podstielky, príliš studená strava alebo náhla zmena stravovania. Ale môže to byť aj príznak nejakého vírusového ochorenia alebo kokcidiózy.

Čo môžeme urobiť?
Králika držať na diéte - !!čerstvé!! seno, strúhaná mrkva, sucháre a namiesto vody dubový čaj (môžete trošku osladiť - 1/2 kávovej lyžičky cukru). Z čierneho uhlia a trošku vody urobte kašičku, ktorú podávajte králikovi drevenou špachtľou do papuľky. Ak hnačky neprejdú do druhého dňa vezmite králika k veterinárovi. Ten mu pichne antibiotiká.

Kokcidióza
Kokcidióza patrí k najčastejšie sa vyskytujúcim ochoreniam v chovoch králikov. Pôvodcom ochorenia sú drobné jednobunkové parazity. U králikov je známych 12 druhov, z ktorých väčšina parazituje v črevách, len l druh napáda pečeň hostiteľa. Nebezpečnosť jednotlivých druhov kokcídií je rozdielna. Niektoré druhy spôsobujú len povrchové poškodenie slizníc, kým iné zapríčiňujú hlbokú deštrukciu tkaniva v jednotlivých úsekoch čriev.

Najčastejšie sa však vyskytujú zmiešané formy invázie, kedy sú zvieratá napadnuté viacerými druhmi kokcídií. Zvieratá sa nakazia požieraním výkalov, krmivom a podstielkou znečistenou výkalmi, zeleným krmivom z plôch hnojených trusom z fariem, mlád'atá pri cicaní zo znečistenej mliečnej žľazy. Kokcidióza máva veľmi rýchly a zhubný priebeh predovšetkým u mláďat v dobe odstavu (vo veku 30 až 60 dní). Choré zvieratá sú malátne, majú matnú a zježenú srsť, vlhké okolie očí (slzenie), zväčšené tympanické bruško, môžu mať hnačku s prímesou hlienu alebo krvi, často však aj zápchu, v dôsledku bolestí škrípu zubami. Mortalita závisí od patogenity kmeňa. Pri pečeňovej forme sa postupne zhoršuje výživný stav zvierat, niekedy je zreteľné žltkasté sfarbenie viditeľných slizníc. U starších zvierat sa vytvorí určitá odolnosť a ochorenie má mierny, najčastejšie bezpríznakový priebeh.

Prítomnosť parazitov je možné dokázať mikroskopickým vyšetrením trusu. Pri pitve uhynutých zvierat sa zisťuje rôzny stupeň zápalu tráviaceho traktu, črevá sú nafúknuté, ich steny sú zhrubnuté s drobnými krvácaniami, alebo silne začervenané, ich obsah je vodnatý, často s prímesou hlienu alebo krvi. Postihnutá pečeň je zväčšená s drobnými belavými uzlíkmi veľkosti špendlíkovej hlavičky, šošovice, prípadne až lieskového orecha. Ochorenie zvyčajne kulminuje v chovoch na jar a na jeseň. Súvisí to s faktormi, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú odolnosť zvierat - výkyvy teplôt, náhle zmeny kŕmenia. Parazity, okrem toho, že škodia priamo, poškodzovaním tkanív otvárajú vstupnú bránu aj pre bakteriálne infekcie.

Liečba je úspešná iba vo včasnom štádiu ochorenia. Zásadou je liečiť vždy celý chov. Účinné sú sulfonamidy (napr. Sutricol, Sulfadimidin, Sulfakombin, Sulfacox), ktoré sa v menších chovoch pridávajú do pitnej vody. Kokcídie sú odolné voči väčšine bežne používaných dezinfekčných prostriedkov, vhodné je vypal'ovanie klietok plameňom. Chovatelia s menším počtom zvierat môžu štyri krát ročne antikokcidikami na báze sulfonamidov preliečiť celý chov.

Pateurelóza králikov
Pasteurelóza alebo infekčná rinitída je najčastejšie a najzávažnejšie ochorenie králikov s vysokou chorobnosťou a úhynom. Môže spôsobovať nerentabilnosť chovu a vysoké straty úhynom. Je charakteristická ochorením respiračného systému.

Takmer všetky králiky sú nositeľmi pôvodcu toho ochorenie, ktorým je baktéria Pasteurella multocida. Pasteurely sú malo odolné, vysušením zahynú o 2 až 3 dní, v krvi a výkaloch vydržia však až 10 dní a vo vode až 3 týždne. Vyššie teploty a bežné dezinfekčné prostriedky ich ničia za niekoľko minút. Pasteurely sa vyskytujú aj v organizme zdravých zvierat a to najmä v dýchacích cestách a vo vonkajšom prostredí.

Najčastejšia forma prenosu ochorenia je priamym kontaktom a keď sa baktérie dostanú do vzduchu je prenos ochorenia vo forme aerosólu. Baktérie môžu prežiť niekoľko dni vo vode. Nepriamo sa môže rozšíriť cez napájačky, kŕmitka a cez kontaminované výtoky z nosa. Králiky môžu kýchať do vzdialenosti 5 m a keď sa baktérie dostanú do vzduchu, tak vo forme aerosólu môžu prekonať i väčšiu vzdialenosť. K šíreniu ochorenia prispieva aj zle odvetraná králikáreň s vysokou koncentráciou amoniaku. Baktérie vstupujú do tela cez nosné dierky, prípadne cez otvorené rany. Infekcia sa potom rozšíri do susedného tkaniva a do vzdialenejších miest krvou. Infekcia cestuje z nosných dierok do stredného ucha, občas sa prenáša pri párení alebo pôrode.

Ochorenie môže prebiehať v niekoľkých formách. Pri pasteurelóze vyskytujú sa horúčka, hnačka, časté kýchanie, septikémie, ochorenia dýchacích ciest a sťažené dýchanie, zápaly stredného ucha a mozgu ( spôsobuje niekedy naklonenie hlavy, zášklby očí a poruchy koordinácie pohybov ), tvorba abscesov v tkanivách, zápaly pošvy a maternice. Chorý králik má biely výtok z nosa, srsť na predných končatinách je našuchorená a lepkavá od otierania nosa. Hlavné príznaky sú fŕkanie, nechutenstvo a následné chudnutie, serózny výtok z nosa, hnisavý výtok z oka, výskyt hnisavých ložísk pri koreňoch zubov, neskôr sa objavujú hnisavé zápaly na pľúcach a pohrudnici. Králiky trpia depresiou a zvýšenou dýchavičnosťou po námahe. Zápalové ložiska sa môžu vytvárať aj na ďalších miestach ( semenníky, sliznica maternice). Otrava krvi je jednou z najčastejších príčin náhleho úhynu králika.

Pasteurelózu väčšinou nie je možné liečiť. Používanie antibiotík vedie k liečebnému efektu, nezabráni však k stratám pred zahájením liečby. Antibiotiká je potrebné podávať dlhšie časové obdobie, čo značne predlžuje dobu výkrmu a zároveň vzniká pri nej aj riziko vzniku rezistencie.

K prevencií patrí hlavne kvalitná starostlivosť, zodpovedajúca výživa, ktorá podporí vlastnú odolnosť králika. Vyraďovanie králikov s príznakmi ochorenia, karanténa novo nakúpených králikov a optimálna zoohygiena. V miestach, kde sa pasteurelóza vyskytuje vo väčšom množstve sa odporúča skorý odstav mláďat vo veku 4 až 5 týždňov, aby sa mláďatá ochránili pred nakazením. Hlavný význam v prevencií má vakcinácia. V praxi sa často používa inaktivovaná vakcína PASORIN, ktorá v tele králika aktivuje rad obranných mechanizmov s následnou tvorbou imunity proti pasteurelóze. Králikom vo veku 4 až 5 týždňov sa aplikuje v množstve 0,5 ml, od 7. týždňa veku sa aplikuje 1 ml. Prvá vakcinácia sa doporučuje aplikovať v 4. týždni, druhá dávka v 7. týždni, tretia dávka pre chovné králiky v 10. týždni. Opakované vakcinácie sa robia jeden krát za 6 mesiacov. V prípade, že sa prvýkrát vakcinujú už staršie králiky sa imunizácia vykoná dvakrát v intervale troch týždňov a ďalšie v 6 mesačných intervaloch. Vakcinácia je dobrá aj pre stimulovanie nešpecifickej imunity a môže králikom zabezpečiť väčšiu odolnosť aj proti iným infekciám.

Králičí mor
Je to vírusové ochorenie, ktoré má rýchly priebeh a krátku inkubačnú dobu. Králiky umierajú v krčoch s príznakmi dusenia. Choroba sa prenáša priamym kontaktom alebo bodavým hmyzom, ale už aj vzduchom.

Prevencia: hygiena, očkovanie (imunita pretrváva zhruba 6 mesiacou, očkuje sa buď samostatne alebo kombinovanou vakcínou spolu s Myxomatozou).

Liečba: Žiadna... je to smrtelná choroba a králik umiera rýchlo.

Myxomatóza
Myxomatóza králikov je vírusové ochorenie známe vyše 100 rokov. V priebehu posledného desaťročia sa menia formy ochorenia a okrem „klasickej“ myxomatózy s uzlíkmi na hlave a opuchmi okolo pohlavných orgánov sa stretávame aj s pľúcnou formou, ktorá sa vyznačuje prevládaním pľúcnych príznakov. Ochorenie sa prejavuje uzlovitými zdureninami v oblasti hlavy, nosa (sťažujú dýchanie), okolo pohlavných orgánov, opuchom viečok a výtokom z očí. Príznaky sa objavujú po 4 - 14 dňoch od nakazenia. Väčšina postihnutých králikov zomiera. K prenosu klasickej formy myxomatózy medzi zvieratami dochádza priamym alebo nepriamym stykom (krmivo, voda). Významný podiel na šírení má aj bodavý hmyz.

Prevenciou je očkovanie, ochrana králikov pred komármi, správna dezinfekcia v chovoch a vylúčenie krmiva z plôch, kde majú prístup divé králiky a zajace. Vírus sa ničí pri teplote nad 80 stupňov (pre dezinfekciu príslušenstva). Očkovanie sa vykonáva v 10. týždni života, následne v 6. mesiaci a ďalej každých daľších 6 mesiacov. Imunita po očkovaní pretrváva 4 - 6 mesiacov. Vakcína nemusí byť úspešná pokiaľ je králik už nakazený. Na očkovanie možno použiť vakcínu MYXOREN, alebo bivalentnú vakcínu proti moru a myxomatóze PESTORIN MORMYX, prípadne iné.

Viete o tom, že králika možno aj odčerviť? Raz za 4 mesiace 1/5 tabletky odčervenia pre psov...

Každý králik by mal mať očkovanie aspoň proti moru a myxomatóze. Netreba to podceniť. Radšej 2 krát do roka vakcínu ako vidieť králika zomierať v kŕčoch. To neprajem nikomu...