Užovka obyčajná

Trieda: PLAZY
Čeľaď: UŽOVKOVITÉ
Skupina: HLADKOZUBÉ


Užovka obyčajná patrí do najbohatšej čeľade hadov. Hladkozubé hady majú len jeden druh zubov, nemajú v nich kanáliky s jedom a sú neškodné. Užovka obyčajná je náš najznámejší a najrozšírenejší had. Je rozšírená v celej strednej a severnej Európe, severnej Afrike a v západnej Ázii. Žije na brehoch potokov, jazier a močiarov, alebo vo vlhkých lesoch. Často sa priblíži aj k ľudským obydliam, usadí sa vo dvoroch, alebo pivniciach. Živí sa vodnými živočíchmi: mlokmi, menšími rybami, hlavne však žabami - skokanmi a rosničkami. Žerie aj hraboše a hmyz. Korisť požiera živú. Niekedy sa užovke útok nepodarí a skokana chytí len za zadnú nohu. Vtedy si ho už nemôže obrátiť, lebo skokan sa trepe, preto ho žerie odzadu. Skokan sa pritom nadúva, vydáva zvuky, ale pomaly sa stráca v papuli. Celý čas požierania je živý, často sa hýbe ešte v tráviacej sústave, kým ho neusmrtia tráviace šťavy. V tejto chvíli je užovka bezmocná a nemohla by sa brániť proti nepriateľovi.
Základná farba užovky je sivá, niekedy prechádza do hneda, zelena, alebo modrosiva. Na chrbáte má 4-6 radov čiernych škvrniek. Významným poznávacím znakom sú dve žlté, polmesiačikovité škvrny na hlave. Brucho má bledožlté, na hlave má 9 veľkých štítkov. Užovky dorastajú do dĺžky 127-148 cm, najdlhšie až do 185 cm. Bežne však majú 60-90 cm. Samce sú menšie a šíhlejšie ako samice.


Ak ju človek prekvapí, môže sa mu ovinúť okolo ruky alebo nohy, silne syčí a vypustí biely, silne páchnuci výlučok.
Je to výborný plavec. Obyčajne sa drží tesne pri hladine, hlava jej vyčnieva, pohybuje sa vlnitými pohybmi z boka na bok, neprestajne pri tom vyplazuje jazyk. Niekedy pláva hlbšie pod hladinou a vypúšťa vzduchové bubliny. Vyplašená sa ponorí aj do väčšej hĺbky, kde dokáže vydržať celé hodiny. V zime prespávajú v dierach, hromadách raždia, komposte, alebo v kopách hnoja. Zimný úkryt opúšťajú koncom marca, alebo začiatkom apríla. Pária sa v máji až júni. Užovka si starostlivo vyberá miesto na znášanie vajec. Sú to kopy smetí, lístia, pilín, sypká zem, vlhký mach a pod. Vajcia znáša jedno za druhým, prilepia sa k sebe, takže to vyzerá ako spojená šnúra perál. Mladšie samice znesú 10-20 vajec, staršie 25-40. Svojím tvarom a veľkosťou sa podobajú vajciam holuba domáceho, ale majú mäkký, málo vápenatý obal. Samička po znesení sa o vajcia nestará.
Počas vývinu vajcia rastú.

Mláďatá prekonávajú časť vývoja v tele samičky, liahnu sa o 3-4 týždne a to tak, že do vaječného obalu prevŕtajú dieru. Mláďatá sú dlhé 16-19 cm, majú už vyvinuté zuby, takže sú hneď pripravené na samostatný život. Živia sa drobným hmyzom a dážďovkami.
Osobitným javom pri hadoch je lienenie pokožky. Počas neho užovka zalezie na slnečné miesto, kde sa stočí do klbka. Niekoľko dní neprijíma potravu. Farba jej tela zmatnie a oči zmodrejú. O deň-dva sa jej začne lúpať pokožka na čelustiach, užovka sa niekde prichytí medzi skaly, alebo konáre stromov a stiahne ju z celého tela, pričom sa pokožka prevráti. Vajcia užovky obyčajnej.

Liahnutie mladých užoviek.

Mláďa užovky po vyliahnutí v porovnaní so zápalkou.

Úhlavným nepriateľom užovky je jež. Prehryzne jej chrbticu, užovka sa nevie brániť jeho ostrým zubom a pichliačom. Časť z nej zožerie a zvyšok nechá iným živočíchom.

Útok užovky na skokana spredu a zozadu.



Použitá literatúra:
Jozef PONEC Zo života plazov, Príroda 1978
BREHM Život zvierat, Obzor 1971.