Nedobrovoľné hladovanie

Nedobrovoľné hladovanie alebo čo sa deje v ľudskom organizme, ak sa ocitneme v izolácii bez jedla a vody... Predstavme si, že zablúdime v lese bez vody a potravín. Čo robiť a ako na to zareaguje naše telo?

Veľa ľudí si myslí, že prežiť pár dní bez jedla a vody je skoro tá najjednoduchšia vec na svete. Túto mylnú domnienku podporujú hlavne rôzne katastrofické filmy plné superhrdinov, schopných celé týždne jesť trávu a hlinu, chytať lesné zvieratá na šnúrku od topánky, loviť ryby holými rukami a piť vodu z pochybného potoka. Povedia si, že by to ľahko dokázali. Ale zabúdajú na to, že človek nemôže jesť trávu ani rastlinky ako iné zvieratá, lebo nedokáže spracovať celulózu. Neznáme rastliny by ho mohli otráviť. Lesné zvieratká sa mu budú vyhýbať na míle, teda možno okrem medveďov, ale tých sa snažiť uloviť asi snažiť nebude. Ani napiť sa z horského potoka sa veľmi nevypláca, rovnako ako piť roztopený sneh, najmä vďaka baktériám, ktoré môžu následne spôsobiť infekciu. Taktiež nesmieme zabúdať na strach a stres, ktorý takéto zablúdenie privádza. Tak z čoho teda človek prežije sám v izolácii bez jedla a vody? A čo sa vlastne vtedy deje?

Organizmus je, samozrejme, schopný v čase krátkodobého hladovania prežiť. No akonáhle začne hladovať, urýchlene zapája všetky záchranné mechanizmy, aby prežil. Telo ihneď zaregistruje, že sa prerušil príjem energie. Na to reaguje tak, že sa začne prepínať do úsporného režimu – teda začne šetriť energiu, ako sa len dá. Pri väčšej námahe sa ľahko unaví. Laicky hovoríme o tzv. spomalenom metabolizme. Dobre živený dospelý človek vydrží hladovanie (ak má dostatočný prísun vody) až dva mesiace. Bez nej však len niekoľko dní.

V prvých hodinách hladovania dochádza k uvoľneniu glukózy z pečeňového glykogénu (glykogenolýza) Neskôr organizmus syntetizuje glukózu z niektorých aminokyselín a iných látok (glukoneogenéza) a kryje svoje energetické požiadavky z tukov. Alkalické rezervy organizmu klesajú: dochádza k prekysleniu. Odbúravanie tuku (Lipolýza) vedie k tvorbe ketónových teliesok.

Fyziologické pochody sú spomalené a obmedzené. Klesá frekvencia srdca, krvný tlak, telesná teplota, bazálny metabolizmus, vylučovanie sekrétov a hormónov. Výrazne klesá počet lymfocytov (až na 1,2*109/l). Starší človek môže už po jednodennom hladovaní zaznamenať značné zhoršenie zdravotných problémov. Imunitný systém aj u zdravého človeka začína zlyhávať už tretí až piaty deň od začiatku hladovky.

Postupne dochádza k odvápňovaniu kostí. Zvyšovanie sa hladiny cholesterolu v krvi. Začínajú prejavy dehydratácie, hrozí riziko rozvratu minerálovému metabolizmu a riziko zlyhania ľadvín.

K týmto problémom sa pridávajú aj psychické problémy. Po dlhšom čase človek začína trpieť nespavosťou, stavmi úzkosti a ojedinelé nie sú ani halucinácie.

Telesná hmotnosť v prvých dňoch hladovania rýchlo klesá, potom je pokles pomalší. K ohrozeniu života dochádza pri strate 40 – 50% hmotnosti. Vtedy už aj zásoby tukov sú vyčerpané a telo získava energiu odbúraním štruktúrnych bielkovín. Má to za následok vážne poškodenie orgánov (napr. srdcového myokardu).

Ako hladovka pokračuje v čase, organizmus slabne. Do istej chvíle dokáže vcelku dobre kompenzovať dôsledky hladu. Umožní človeku, aby nepociťoval hlad "bolestivo" a mohol sa vydať za potravou. Pokiaľ hladuje zdravý človek, ktorého organizmus je v dobrom stave a kondícii, nemusí mať krátkodobá hladovka následky, ktoré by sa prejavili chorobou. No ak je organizmus niečím oslabený, hladovka môže spôsobiť zlyhanie práve "najslabšieho ohnivka v reťazi" - v reťazi životných funkcií organizmu. (napríklad sa môžu prejaviť skryté problémy so srdcom. Pri veľmi rýchlom chudnutí, aj pri určitom prísune bielkovín, môže dôjsť k značnému mobilizovaniu telesných bielkovín z myokardu.)

Takže čo teda robiť? Hlavne sa snažiť upokojiť, šetriť silami a zbytočne sa nenamáhať. Neriskovať lezením na najvyšší strom v lese. Neochutnávať neznáme rastliny, snažiť sa zachytiť akékoľvek znaky svedčiace o prítomnosti iných ľudí, budov a podobne. A hlavne nepanikáriť, niekto nás určite nájde. Len dúfajme, že nie medveď.