Pôvodcovia nákazy sa dajú dokázať zo začiatku v mieste vpichu, neskôr v lymfatických uzlinách, krvi alebo likvore.
Ochorenie existuje v dvoch formách: Trypanosoma brucei gambiase a Trypanosoma brucei rhodesiense, pričom rodézsky poddruh je omnoho agresívnejší a rýchlejšie pôsobí. Gambijský poddruh vyvoláva chronické ochorenia, pre ktorú sú v poslednej fáze typické letargické fázy, ktoré dali tejto chorobe aj meno. Smrť nastáva po dvoch až šiestich týždňoch.

Jednobunkovce

Vznik prvokov (Monocytozoa, Protozoa) sa viaže k vzniku eukaryotickej bunky. Prvoky vznikli z organizmov podobných dnešným baktériám, ale to sa iba domnievame. Časť bádateľov tvrdí, že bunkové štruktúry vznikli klasickou cestou vznikom bunkových organel počas vývoja bunky. Väčšina sa však prikláňa k endosymbiotickej teórii. Táto vychádza z toho, že bunkové organely (napr. plastidy, mitochondrie, bičíky) vznikli mimo bunky a do nej sa postupne dostávali ako endosymbiotické elementy.

Telo prvokov tvorí jediná bunka, na povrchu ktorej je tenká blana - pelikula, u niektorých sa vytvára schránka. Vnútorne je bunka rozlične diferencovaná. Jediná bunka je prispôsobená na vykonávanie všetkých funkcií potrebných pre život. Bunka prvokov je preto na vyššom stupni organizovanosti ako bunky mnohobunkovcov, pretože tie vykonávajú len časť funkcie tela mnohobunkovcov. Bunka jednobunkovcov predstavuje samostatný organizmus – prijíma potravu, vylučuje, dýcha, pohybuje sa, rozmnožuje sa a vníma podráždenie.

Za fylogeneticky najdokonalejšie prvoky sa považujú riasničkavce s relatívne najzložitejšou stavbou, u ktorých vytvorenie jadrového dualizmu s následnou polymerizáciou jadra malo za následok zlepšenie riadenia bunkových procesov ako aj rozmnožovania. Takéto polymerizačné tendencie u jednobunkovcov viedli k vzniku kolónií a následne mnohobunkových organizmov.

Prvoky žijú vo vodnom prostredí, veľa druhov cudzopasí. Živia sa hnilobnými baktériami, zúčastňujú sa samočistenia vôd a sú aj súčasťou pôdnych ekosystémov. Väčšinou sú to mikroskopické organizmy, menšie ako 1 mm. Dnes poznáme viac ako 31 000 druhov (údaj z roku 1999).