Vývoj živočíchov v jednotlivých geologických dobách

Jedinečným dokladom o vývine živých bytostí za uplynulých 500 miliónov rokov sú skameneliny. Skameneliny sú svedkami dávnej minulosti.

Prahorná doba nemá vo svojich vrstvách nijaké zvyšky po živých bytostiach. Horniny z tejto doby sú tak pozmenené, prevrátené a stlačené, že možnosť zachovania skamenelín je takmer vylúčená.
Starohory majú viac stôp po živote, pretože starohorné vrstvy sa na mnohých miestach zachovali takmer celkom nezmenené. V nich sa uchovali z jednobunkových živočíchov schránky mrežovcov, z mnohobunkových živočíchov zvyšky hubiek, červov, ramenonožcov i ostnatokožcov. Zachované zvyšky ukazujú, že život v starohorách prebiehal v mori a že bol už značne pokročilý a rôznotvárny.
Prvohory sa vyznačujú horotvornou činnosťou, ktorá priniesla v niektorých smeroch priaznivejšie životné podmienky.
1. Kambrium charakterizuje ďalší rozvoj života. Pre túto dobu sú charakteristické článkonožce, z nich najmä trilobity, a vyskytujú sa aj živočíchy z predchádzajúcej doby. Život sa stále sústreďoval vo vodnom prostredí.
2. Ordovik. 3. Silúr je doba, ktorej sa začína prechod rastlín na suchú zem. V moriach žili predchodcovia dnešných korálov. Veľmi významnou skupinou sú graptolity. Objavujú sa prvé stavovce podobné rybám.
4. Devón charakterizuje ďalší rozvoj suchozemských rastlín, a tiež osídľovanie prvých suchozemských živočíchov, najmä zástupcov článkonožcov. Koncom tohto obdobia sa vyskytujú prvé suchozemské stavovce – obojživelníky.
5. Karbón je dobou obrovského rozvoja suchozemských rastlín, najmä papraďorastov a prasličiek, z ktorých vznikli čierne uhlie. Známe sú už i ihličnaté stromy. V lesoch žije veľa živočíchov najmä hmyz. Zo stavovcov sa objavujú prvé plazy.
6. Perm je obdobným znižovania vlhkosti vzduchu. Suchšie obdobie znamená rozvoj plazov a ich rozširovanie po celom zemskom povrchu.
Druhohory sú dobou rozvoja ďalších skupín živočíchov. Osobitný charakter dodávajú druhohornej faune dnes už vyhynuté amonity a belemnity. 1. Trias je obdobím rozmachu plazov, ktoré obývajú suchozemské i vodné prostredie. Objavujú sa predkovia cicavcov, ktoré mali menšie rozmery a živili sa rastlinnou potravou.
2. Jura je ešte stále obdobným plazov, ktoré osídľujú ďalšie prostredie- vzduch. Sú to vtákojaštery. Známe sú aj pravtaky.
3. Krieda je dobou vymierania veľkých bylinožravcov a znamená postupne vymieranie plazov.

Z cicavcov sa objavujú vačkovce a už aj primitívne placentovce.
Treťohory sú dobou, v ktorej sa odohrávali veľké prevraty v stavbe zemskej kôry ovplyvňujúce aj podnebie, ktoré sa zhoršovalo. V treťohorách pokračoval vývin krytosemenných rastlín. Veľmi silno sa rozšíril hmyz. Život v treťohorných moriach sa takmer nelíšil od dnešného. Koncom tejto doby sa začína podnebné ochladzovanie.
Štvrtohory sa začína chladným podnebím – dobou ľadovou. Veľká časť živočíchov vyhynula, iné sa museli prispôsobiť zmeneným podmienkam. Vo štvrtohorách sa objavil mamut. Začiatkom štvrtohôr sa objavujú predkovia ľudí.