Včela medonosná je drobný bezstavovec. Patrí medzi hmyz a žije v spoločenstve.

Včely žili pôvodne v lesoch a hniezda si robili v dutinách stromov alebo skál. Človek im však odpradávna poskytol „umelé dutiny“, a tak sa prispôsobili životu v úľoch, kde majú stálu opateru. V jednom spoločenstve žije 20 až 80 tisíc včiel. Podľa činností, ktoré vykonávajú, ich delíme na včely robotnice, samicu matku a samce trúdy. Ich úlohou je oplodniť matku, ktorá potom kladie vajíčka do buniek plástu. Bunky plástu sú trojaké: pre larvy robotníc, larvy trúdov a najväčšie pre larvy matiek. Najmladšie robotnice čistia úľ, staršie kŕmia larvy, neskôr stavajú a opravujú voskové plásty, strážia úľ a najstaršie vyhľadávajú kvety.

Ich potravou je peľ a nektár, ktorý včely zbierajú z kvetov svojim jazýčkom, ktorý je uložený v cuciaku. Peľ sa zachytáva aj na ich chlpatom tele v košíčkoch na zadných nohách.

Telo včely medonosnej sa skladá z hlavy, hrude a bruška. Na hlave má dve veľké zložené oči a medzi nimi tri malé jednoduché očká. Na hrudi má dva páry krídel a tri páry končatín. Na brušku sa nachádzajú dýchacie otvory a kladielko, ktoré slúži na kladenie vajíčok. Ústne orgány má prispôsobené na zbieranie sladkých rastlinných štiav - nektáru. Má zložené oči. Tykadlá včelám slúžia ako hmatové orgány. Má rebríčkovú nervovú sústavu, dýcha vzdušnicami. Pažerák včely rozširuje a vytvára medový žalúdok, v ktorom včely prinášajú do úľa nektár. Z cukru obsiahnutého v nektári tvoria med, ktorý ukladajú do buniek (komôrok) voskového plástu. Má rebríčkovú nervovú sústavu. Dýcha vzdušnicami.

Včely sa bránia pred nepriateľom žihadlom s včelím jedom. Po jeho vpichnutí včela- robotnica zahynie. Včela medonosná je náš najužitočnejší hmyz. Chováme ju pre med, vosk, včelí jed. Jej najväčší význam spočíva v opeľovaní kvetov.