Sinice

Sú to prokaryotické fototrofné organizmy. Ako zdroj uhlíka prijímajú oxid uhličitý. Mnohé môžu využívať molekulárny dusík. Majú najmenšie nároky na výživu na Zemi. Mnohé vytvárajú kolónie, iné mnohobunkové vlákna. V cytoplazmatickej membráne je fotosyvtetické farbivo (chlorofyl, fykocyan a fykoerytrín). Obsahujú plynové vakuoly, ktorými sú nadnášané. Produktom fotosyntézy siníc a ich zásobná látka je sinicový škrob. Rozmnožujú sa priečnym delením. Vyskytujú sa od arktických oblastí až po horúce pramene, v slanej i sladkej vode, v skalách, kôrach stromov, v planktóne. Sú v symbióze s hubami v koreňoch lišajníkov, zelenými riasami. Spolu s baktériami sú najstaršími organizmami na Zemi (3,5 - 2,7 mld. rokov). Niektoré produkujú biologicky aktívne látky (napr. s protihubovým, protinádorovým, alebo neurotoxickým účinkom). Vláknité sinice boli napr. aj prvými obyvateľmi ostrova Krakatoa v Malajzii po jeho zničení vulkanickým výbuchom roku 1883 – zopakovala sa tam cesta evolúcie od samého začiatku. Sinice vrátili pôde plodnosť, takže po nich sa na ostrov vrátil aj hmyz, vtáky, rastliny a zvieratá. Podobné riasy sú prítomné aj v Antarktíde.