Charles Robert Darwin životopis

Dielom O vzniku druhov prírodným výberom z roku 1859 anglický prírodovedec Charles Robert Darwin vyvrátil dovtedy platné predstavy o nemennosti živočíšnych druhov, najmä človeka. Vyslovil hypotézu, že všetky živočíšne druhy, teda aj človek, majú rovnaký pôvod a líšiť sa začali až v priebehu vývinu. Vývin a zmenu jednotlivých živočíšnych druhov vysvetľoval bojom o zachovanie existencie. Prežijú iba tie druhy a vlastnosti, ktoré sa najlepšie prispôsobia danému prostrediu. Akou formou sa prenášajú životne dôležité vlastnosti na ďalšie generácie, resp. ako sa zachovávajú, nevedel dostatočne vysvetliť. Až výskumy Rakúšana Gregora Mandela, pôsobiaceho v Brne, zakladateľa náuky o dedičnosti, objasnili tieto procesy. Zásadný význam pre vývin selekčnej teórie mali Darwinove pozorovania uskutočnené počas plavby okolo sveta na lodi Beagle od 27. decembra 1831 do 2. októbra 1836. V južnej Amerike, na Galapágoch, Tahiti, Novom Zélande, Mauríciu, v Austrálii a južnej Afrike sa venoval geologickým výskumom a pozorovaniam variácií v skupinách zvierat. Po návrate do Veľkej Británie sa zaoberal aj šľachtiteľskými metódami chovu a zhromažďoval materiál pre svoju evolučnú teóriu. Všetko spájal aj s materiálom nazhromaždeným jeho predchodcami v oblasti biológie, porovnávacej anatómie, morfológie a fyziológie, ako aj geológie a paleontológie.
Po prvýkrát verejne vystúpil so svojimi poznatkami, až keď sa dozvedel, že k podobnému výsledku sa nezávisle od neho dopracoval vo východnej Indii mladý anglický prírodovedec Alfred Russel Wallace. Kniha, v ktorej Darwin uverejnil svoje poznatky o evolúcii vyšla v náklade 1250 kusov a rozpredala sa za jediný deň. Darwinovú teóriu verejnosť ostro kritizovala a napádala. Ortodoxní veriaci zatracovali evolučnú teóriu ako ateizmus, lebo protirečila biblickému výkladu stvorenia sveta. Aj v menej ortodoxných kruhoch a u väčšiny vedcov však teória o pôvode človeka z nižších živočíšnych druhov a o jeho príbuznosti s opicou narazila na rozhodný odpor. Evolučnú teóriu začali nazývať „opičou teóriou“ a tiež si ju vysvetľovali po pojmom „človek pochádza z opice,“ čo Darwin ani ostatný evolucionisti nikdy netvrdili. V množstve karikatúr a verejných prednášok zosmiešňovali Darwina a jeho poznatky. Pritom si však vedci uvedomovali podobnosť medzi človekom a ostatnými živočíchmi, aspoň pokiaľ ide o stavbu tela. V pomerne krátkom čase sa stúpenci evolucionizmu začali presadzovať v celej Európe a vznikol nový smer- darvinizmus.

Najznámejší darvinisti boli K. Marx a F. Engels.
F. Engels vychádzal z Darwinových téz, rozvinul jeho myšlienky a rozvinul ich vo svojom nedokončenom diele Dialektika prírody. Darwinova teória, ktorú sa usiloval obhájiť vo svojom hlavnom diele a v ďalších spisoch, sa však postupne presadzovala a ovplyvnila nielen biológiu, ale aj humanitné, sociálne a národohospodárske vedy. Všetky vedecké procesy pod vplyvom Darwinových záverov sa vysvetľujú podľa princípu selekcie, teda ako procesy, v ktorých platí možnosť prežitia iba najsilnejšieho, najužitočnejšieho a najprispôsobivejšieho jedinca.