Laboratórne vyšetrenie ochorení GIT-u (žalúdok, tenké črevo)

a)Popíšte vyšetrenie žalúdočnej šťavy, duodenálnej šťavy.

Tráviaci proces môžeme rodeliť do 3 fáz:

1.Orálna fáza: Začína sa v ústnej dutine, kde prebieha 1. fáza štiepenia škrobov slinnou amylázou (alfa-amyláza)
2.Gastrická fáza: Prebieha v žalúdku a zahrňuje sekréciu žalúdoč. šťavy, HCl, žalúdoč. proteináz a štiepenie bielkovín
3.Enterálne fáza: Prebieha v čreve. Začína sa v duodéne alkalizáciou kyslého žalúdočného obsahu pankreatickou šťavou, sekréciou pankreatických enzýmov, kt.sú zodpovedné za hydrolýzu peptidov, škrobov a tukov.

K ďalšej hydrolýze a vstrebávaniu dochádza pomocou enzýmov enterocytu.

Žalúdočná šťava

Je to produkt bb žliaz nachádzajúcich sa v sliznici žalúdka. Jej hl. zložkou je HCl, obsahuje aj pepsinogén, mucín, elektrolyty, Ig-y a vnútorný faktor vitamínu B12. Denne sa vytvorí asi 1,5 l žalúdočnej šťavy.

Parietálne bunky žalúdočnej sliznice produkujú HCl. Vyšetrenie žalúdoč. acidity je založené na stimulácii parietál. buniek stimulačnou látkou, na odbere žalúdočnej šťavy a na stanovení obsahu voľnej a celkovej HCl.

Ku stimulácii je najvhodnejší pentagastrín (1/5 molekuly gastrínu), prípadne Histamín alebo inzulín. Stimuláciou parietál. bb sa dosiahne maximálny výkon sekrécie HCl. Pri hodnotení sa musí prihliadať na použitú stimulač. látku.

Prevedenie testu

Chemické vyšetrenie žalúdočnej acidity:

Princíp spočíva v alkalimetrickom stanovení. Pacient prichádza nalačno a je mu zavedená žalúdoč. sonda. Pomocou odsávačky sa odčerpáva žalúdoč. obsah. Jednotlivé porcie sú zbierané po 15 minútach. Celkom odčerpávame žalúdoč. šťavu 2 hodiny. Najprv sa odoberie všetka žalúdoč. šťava nalačno (vzorka A). Vzorku A vizuálne vyšetríme a obsah znehodnotíme. Nasleduje zber nestimulovanej (=bazálnej) sekrécie 4x15 min. (Vzorky B, C, D, E). Po hodine testu je prevedená stimulácia (pentagastrínom). Nasleduje odber 4 vzoriek po 15 minútach (Vzorky 1,2,3,4) = stimulovaná sekrécia.

Presný postup:

1) Zmeriame objem jednotlivých vzoriek bazálnej sekrécie B, C, D, E a sekrécie po stimulácii 1, 2, 3, 4 v odmernom valci, zmerané objemy si zaznamenáme.
2) Zmeriame orientačne pH v jednotlivých porciách žalúdoč. šťavy.
3) Z každej vzorky odoberieme 10 ml do titračnej banky.
4) Stanovíme koncentráciu HCl v jednotlivých vzorkách titráciou 0,1 M NaOH za použitia pH indikátora (fenolftaleín) do ekvivalentného bodu alebo ekvivalentný bod môžeme stanoviť aj potenciometricky.
5) Zaznamenáme spotrebu 0,1 M NaOH v každej vzorke

Výpočet:

množstvo HCl = V x spotreba lúhu
1000

Žalúdoč. sekrécia sa vypočíta:

1.Za bazál. podmienok = BAO (bazal acid output). Sčítame vzorky B, C, D, E, výsledok uvádzame v mmol/hod.
2.Po stimulácii, maximálna sekrécia = MAO (maximal acid output). Sčítame vzorky 1, 2, 3, 4. Výsledok uvádzame v mmol/hod.
3.Vrcholová sekrécia = PAO (peak acid output). Sčítame 2 po sebe idúce najvyššie hodnoty a vynásobíme x2

Normálne hodnoty:

BAO = 0 – 5 mmol/hod.
MAO = 10-30 mmol/hod.
PAO = 15-35 mmol/hod.

Klinický význam:

Hypoacidita až anacidita je príznakom pernicióznej anémie a vyskytuje sa aj pri podozrení na malignitu. Diagnosticky významné je stanovenie žalúdoč. acidity pri Zollinger-Ellisonovom syndróme, kedy sa stanoví vysoká bazálna aj maximálna sekrécia (BAO je viac ako 15,0 mmol/hod., MAO viac ako 60 mmol/hod.)Duodenálna šťava

Duodenálna (dvanástnikova) šťava je zmes žlče, pankreatickej šťavy, prípadne výlučkov črevnej sliznice a alkalickým pH 7,5-9.Je bohatá na enzýmy, ktoré trávia cukry, bielkoviny a tuky. Väčšinou pochádzajú z pankreasu a okrem amylázy sa vylučujú do tenkého čreva v inaktívnej forme. Duodenálnu šťavu získavame sondou, vyšetrenie má význam pre posúdenie funkcie pankreasu. Duodenálna šťava je žltá, číra tekutina.

Vyšetrenie pankreatickej sekrécie sondou:

Pankreatickú sekréciu posudzujeme na základe zloženia pankreatickej šťavy, kt. získame sondou. Zloženie šťavy vyšetrujeme pred stimuláciou a po stimulácii pankreasu. Pankreas stimulujeme sekretínom (zvyšuje objem šťavy a koncentráciu hydrogénuhličitanov) a pankreozimýnom (zvyšuje koncentráciu enzýmov). V duodenálnej šťave vyšetrujeme objem, koncentráciu hydrogénuhličitanov(alkalimetricky), aktivitu enzýmov amylázy, lipázy, trypsínu.

b)Charakterizujte malabsorbčný sydróm a jeho biochemickú diagnostiku.

Malabsorbčný syndróm

Takto sa súhrnne označujú označujú navzájom sa odlišujúce patologické stavy, ktoré spôsobujú poruchu trávenia, vstrebávania a sekrécie tenkého čreva s hnačkami.
Príčina je primárna-v enzymatickej, geneticky podmienenej poruche enterocytov sliznice čreva, ktoré nie sú schopné zabezpečiť štiepenie potravy. Môže ísť o nedostatok disacharidáz (laktóza, sacharóza, maltóza), enterokináz s nedostatočným vstrebávaním monosacharidov a AMK.

Najčastejšie ochorenie je Celiakálna sprue (=celiakia), pri kt. enterocyty nie sú schopné metabolizovať peptidy z gluténu pšeničnej múky. Sliznica tenkého čreva je atrofická a sliznicové klky sú vyhladené.

Pri Whipleovej chorobe ide o sekundárny malabsorbčný syndróm spôsobený mikróbami. Svečí o tom ich nález v makrofágoch aj mimo nich, je pri nich úspešná liečba ATB-mi.

Malabsorpčný syndróm možno potvrdiť biochemickým vyšetrením dvanástnikovej šťavy nepriamo, priamo, záťažovým testom alebo stanovením koncentrácie tukov v stolici.

Nepriame vyšetrenie dvanástnikovej šťavy

Zameriava sa na aktivitu proteolytického enzýmu chymotrypsínu, kt. produkuje podžalúdková žľaza. Tento enzým špecificky štiepi peptidické väzby tyrozínu a fenylalanínu. Na vyšetrenie sa používa syntetický polypeptid, v kt. je na tyrozín naviazaná kys. p-aminobenzoová (PABA). Z podaného polypeptidu potom chymotrypsín odštepuje PABA-u a jej koncentrácia sa stanoví v moči za štandardných podmienok. Tento test nezaťažuje pacienta zavádzaním sondy.

Priame vyšetrenie dvanástnikovej šťavy

Vyžaduje si odber dvanástnikovej šťavy pomocou sondy. Princíp spočíva v stanovení hydrogénuhličitanov alebo enzýmov v dvanástnikovej šťave po príslušnej stimulácii. Stimuluje sa podaním hormónu sekretínu a stanovenie enzýmov sa robí po pankreozimýnovej stimulácii. Po zavedení sondy a odčerpaní obsahu dvanástnika je potrebné, aby bol vyšetrovaný 30 minút v pokoji. Potom sa podá sekretín a 60 minút sa sleduje výdaj hydrogénuhličitanov. Potom sa mu podá pankreozymín a 60 minút sa sleduje výdaj enzýmov. Na stanovenie hydrogénuhličitanových a enzýmových aktivít sa volia metodické postupy. Test je náročný z viacerých hladísk vrátane spôsobu odberu materiálu.

Záťažový monosacharidový test

D-xylóza sa podáva perorálne, resorbuje sa v horných častiach t. čreva a množstvo resorbovanej D-xylózy sa potom stanovuje v krvi a vo vylúčenom v moči. U detí treba dávku D-xylózy prepočítať na kg hmotnosti (0,5 g na kg). Pri hodnotení si treba uvedomiť, že xylóza sa nemusí tráviť pred resorpciu - test može odrážať iba pomery resorpcie v t. čreve. Jeho hodnota je orientačná.

Stanovenie koncentrácie tukov v stolici

Vyžaduje si zber 3 a to pri diétnom režime. Po zbere sa stolica odváži, homogenizuje a vo vzorke sa stanoví mn. neutrálneho tuku.