1.História

Žuvanie listov veľkého kra Erytroxylon Coca (koka pravá) má v Južnej Amerike tradíciu siahajúcu niekoľko tisícročí do minulosti.

Už pred dobytím veľkých častí Južnej Ameriky bol známy pôžitok z kokaínových listov. Keď sa v roku 1533 vydal dobyvateľ Francisco do vnútrozemia Peru, sprevádzala ho táto droga počas celej cesty. Podľa starej legendy mala byť rastlina darčekom od boha slnka ľuďom pri zakladaní ríše Inkov, aby nasýtila hladných, dodala silu unaveným a vyčerpaným a zúfalcom mala pomôcť zabudnúť na ich trápenie. Vládcovia Inkov ho používali ako symbol, kráľovné si hovorili „Matky koka rastlín“. Bol používaný aj pri mnohých náboženských ceremóniách. Čoskoro po podrobení boli pôvodní obyvatelia nútení pracovať na panskom, neľudské podmienky tlmili žuvaním špeciálne pripravených koka listov. Tým sa žuvanie koka listov veľmi rýchlo šírilo do veľkých regiónov. Veľmi rýchlo sa rozšírilo presvedčenie, že „táto kapusta“ je natoľko výživná a posilňujúca, že indiáni pracujú celý deň bez toho, aby potrebovali niečo naviac. Španielski dobyvatelia priniesli drogu pomerne rýchlo do Európy. Tento životný elixír, ako sa droga následne pomenovala, sa rozšírila veľmi rýchlo a poprední vedci ju dokonca odporúčali ako výživový doplnok, resp. náhradu. Dokonca pápež Leo XIII. (1878 – 1903) vyslovil oficiálne uznanie kokaínovému vínu. Škodlivé účinky kokaínu boli dlhý čas podceňované.

V roku 1853 napísal anglický lekár H.A. Wendel: Koka listy obsahujú určitú výživovú hodnotu, podmienenú ich obsahom uhličitanov (karbonátov) a dusičnanov (nitrátov) a preto sú porovnateľné s požívatinami ako káva alebo čaj. A lekárnik John S. Pemperton vynašiel nápoj, ktorý ešte dnes prúdi v každých ústach: Coca Cola. Až do roku 1904 obsahoval tento nápoj výťažky z listov koka keru. Kokaín síce zmizol z nápoja, no meno zostalo.

Jean Baptista Lemarck bol prvý, ktorý napísal odborný opis koky. Ako prvému sa podarilo izolovať aktívnu látku – erytroxilín. Gerneckemu v roku 1855. Albert Niemann v roku 1859 publikoval svoj objav, ktorý nazval kokaín. Podarilo sa mu oddeliť kryštalickú látku z lístkov koky. Tento nemecký chemik však na následky svojich pokusov zomrel.

Prvé zmienky o medicínskom použití kokaínu pochádzajú z roku 1859, keď taliansky neurológ Paolo Montegazza odporúčal listy koky ako liek na radu nešvárov: bolesti zubov, problémy s trávením alebo neurastnénia (patologické vyčerpanie).

Veľkým pokrokom v medicíne bolo implementovanie kokaínu ako lokálneho anestetika, o ktorý sa zaslúžil Karl Koller. Menšie zákroky tak mohli byť prevedené bez potrebnej a v tom čase riskantnej plnej narkózy. V roku 1885 boli vykonané prvé extrakcie zákalu v oku za pomoci lokálnej anestézie realizovanej prostredníctvom kokaínu.

Tak, ako to bolo pri mnohých vynálezoch a objavoch, aj tu preukázala armáda záujem na využití kokaínu. Theodor Aschenbrand, lekár bayerskej armády, podal v roku 1883 svojim vojakom kokaín vyrobený firmou Fa Merck. Výsledky odhodlanosti a vôli zranených a vyčerpaných vojakov boli pritom obdivuhodné. Je podivuhodné, že armáda už následne širšie použitie kokaínu neuskutočnila.

Niekedy začiatkom 20. storočia sa Sigmund Freud, lekár, ktorému sa pripisuje založenie psychoanalýzy, pokúšal vyliečiť svojho priateľa Fleischa z návyku na morfium práve kokou. Po určitom čase sa síce cítil lepšie a zdravotné problémy, ktoré ho ako morfinistu trápili, začali upadať, avšak Sigmund pozoroval, ako sa mu priateľ mení z bývalého morfinistu na kokainistu. Fleisch sa zvíjal v hrôzach delíria tremens a v opojení drogy vykrikoval a opisoval svoje zrakové halucinácie. Kokaín sa však začal používať v medicíne ako anestetikum pri menších chirurgických operáciách ako lokálna narkóza. Aj napriek tomu, že sa využitie kokaínu v medicíne považovalo za nesmierny pokrok, upustilo sa z toho, no z tejto základnej štruktúry vzišli aj látky využívajúce sa až dodnes. A to napríklad lidokaín, mezokaín, prokaín. Medzi ďalšie izolované alkaloidy koky patria aj látky egkonín, tropakaín, ekkaín. Dnes sa kokaín zaraďuje medzi najdostupnejšie, najúčinnejšie, pomerne lacné a najnebezpečnejšie drogy vôbec.

Kokaín bral aj Winston Churchill, ale i kráľovná Viktória.

1.1 Kokainovník obyčajný (Erythroxylon coca)

Kokaín sa vyrába z koky – kokaínovník obyčajný, čo je krík vysoký asi 1 – 2 metre s hustými vetvami, vždyzelenými, žilkovanými, podlhovastými listami a zhlukmi bielych kvietkov. Domorodý názov pre túto rastlinku je Epadu. Vyskytuje sa na náhorných plošinách Ánd v nadmorskej výške 1000 – 2000 metrov nad morom, Kolumbii, Peru, Ekvádore, Amazónii. Jej konkrétny pôvod si však pripisujú obyvatelia Bolívie. Najstaršie datovanie používania koky je 3000 rokov pred našim letopočtom. Pravdepodobne ju Inkovia Južnej Ameriky využívali ako prostriedok zvyšujúci výkon, zaháňajúci hlad a smäd. Inkovia (Kečuovia) túto rastlinku poznali veľmi dobre a taktiež rozoznávali aj jej dva druhy. A to mamas alebo mumas – koku obyčajnú a koku pochádzajúcu z koky novogratskej – tupu alebo „vznešenú koku“, ktorá však slúžila výlučne Inkovi, najväčšiemu vládcovi a jeho rodine.

G. Reichel – Dolmatoff – všestranný etnobotanik objavil hlinené panvice patriace indiánom kmeňa Tairona. Pravdepodobne sa používali na praženie listov kokainovníka, pretože také isté sa aj dnes používajú v Sierre Nevade de Santa Marta taktiež na prípravu koky ako drogy. Napriek tomu, že koka bola nadmerne domestifikovaná a botanici dosiaľ nenašli kokainovník voľne rastúci v prírode (iba zdivočenú koku na opustených plantážach), sú známe dva varianty. Okrem už spomínaného kokainovníka obyčajného – bolívijskými domorodcami nazývaná huánaco, je známy aj jej príbuzný druh kokainovník novogranadský (Erythroxylon novogranatense). Ten na rozdiel od kokainovníka obyčajného, ktorému sa darí najmä v chladnejších a daždivých údoliach, obľubuje teplejšie a suchšie podnebie. Rastie prevažne v Kolumbii a vo svojich spisoch ju spomenul a opísal Amérigo Vespucci. Jej variéta koka peruánska (Erythroxylon novogranatense var. Truxiliensis) a extrakt z nej vyrobený sa dodnes využíva na výrobu Coca – Coly.2. Rozdelenie drog

Drogy sa dajú v zásade rozdeliť do štyroch skupín. Tieto skupiny látok sa medzi sebou líšia vzhľadom, účinkami, priebehom závislosti, ale aj mierou rizika pre užívateľa. K týmto nelegálne vyrábaným látkam je možné ďalej pričleniť piatu skupinu - lieky s účinkami ovplyvňujúcimi psychiku, teda inak povedané, legálne drogy: 1. Konopné drogy, 2. Opiáty, 3. Stimulačné látky, 4. Halucinogény, 5. Psychotropné lieky. Kokaín patrí medzi stimulanty.

3. Droga

Kokaín je alkaloid z listov koky, chlórhydrát kokaínu sa nachádza vo forme bieleho prášku. Je rýchlo absorbovaný z pokožky a slizníc. Bol dlho používaný v anestéziológii. Predáva sa väčšinou vo forme vločkovitého prášku. Vyrába sa máčaním listov koky v benzíne. Tým vzniká hydrochlorid, ktorý je kyslý, a preto sa môže vdychovať, ale nedá sa fajčiť- kyselina by zničila pľúca. Je tiež rozpustný vo vode, čo sa využíva pri vnútrožilovej aplikácii.

3.1 Spôsoby použitia

Kokaín sa medzi užívateľmi označuje aj ako „Charly, Coke, Koks, hviezdy prach, sneh, snow alebo biely prášok". Vločkovitý biely prášok sa pomocou bankovky alebo slamky nasaje do nosa, kde sa do organizmu vstrebe pomocou nosnej sliznice. Euforický efekt sa dostavuje už po pár minútach. Môže sa však miešať aj do nápojov alebo fajčiť v cigarete.

Koks je silný stimulant, ktorý účinkuje podobne ako speed. Predáva sa na gramy v skladačkách. Čím je reťazec dílerského predaja dlhší, tým menej kokaínu obsahujú skladačky. Miešajú sa s rôznymi prostriedkami. Predpokladá sa, že koks predávaný na ulici sa skladá maximálne z jednej tretiny kokaínu.

3.2 Účinky

Kokaín zabraňuje odbúravaniu telu vlastným hormónom adrenalínu. Výsledkom je zvýšenie frekvencie srdca a krvného tlaku. Dochádza k brzdeniu receptorov bolesti, následkom čoho je tlmený pocit bolesti. Citlivosť na teplo, chlad a tlak je silne ovplyvnená.

3.3 Čo pociťuje človek v drogovom opojení?

- Veľmi rýchla a intenzívna euforická nálada
- Často veľmi silný pocit, nutkanie urobiť nejaký čin
- Potláča sa pocit spánku
- Zvýšená potreba sexu
- Zvýšená telesná schopnosť
- Potlačenie pocitu hladu
- Následne už len jemné eufórie
- Neskôr výrazné pocity strachu, často sprevádzané depresiou

Silnejšia výrečnosť, znížená sebakritika a preceňovanie samého seba, ktoré sa dá prirovnať k stavu opilosti. Avšak akonáhle opadne stav opojenia (po niekoľkých hodinách)m nasledujú depresie, mrzutosť a ospalosť. Tento stav má za následok, že užívateľ kokaínu opäť pociťuje potrebu užiť kokaín, aby sa dostal z tohto stavu. Začína sa nebezpečný bludný kruh.

3.4 Symptómy a nebezpečenstvá

Otrava sa môže dostaviť buď predávkovaním, alebo ak ide o príliš „čistý“, čiže nadmieru výdatný kokaín, na ktorý nie je užívateľ zvyknutý. Ďalším prípadom sú osoby, ktoré používajú na pašovanie kokaínu svoje vlastné telo, kedy naplnia kondómy kokaínom a zhltnutím ich dostanú do žalúdka. V prípade poškodenia kondómu v tráviacom trakte sa v priebehu krátkeho času dostane do tela veľké množstvo tejto látky.

3.5 Tri formy kokaínovej intoxikácie

- Kokaínový šok
- Akútna otrava kokaínom
- Chronická kokaínová závislosť

3.5.1 Kokaínový šok

U precitlivelých ľudí môže byť vyvolaný už malou dávkou. Symptómy: pomalý pulz a extrémna bledosť. Kvôli bradykardii je v podstate označenie „šok“ neadekvátne.3.5.2 Akútna otrava kokaínom

Klinický obraz môže byť v tomto prípade veľmi variabilný. V popredí stoja zmeny vedomia. Môžu sa vyskytnúť euforické i schizoidné stavy vzrušenia, ale aj bezvedomie vedúce až do kómy. Často sa stáva, že pacient má pocit, že mu pod kožou bežia malé zvieratká. Pri vyšších dávkach dochádza k stavom nepokoja, triašky a mydriáze.
Zo začiatku dochádza k centrálnej stimulácii sprevádzanej bolesťami hlavy. Stupňuje sa nevoľnosť a pohyby sú kŕčovité. Stúpa teplota tela, frekvencia pulzu, krvný tlak a dýchanie. Kardio účinkami kokaínu môžu byť vyvolané životunebezpečné poruchy rytmu, angina pectoris i srdcový infarkt.

Pri vyšších dávkach nastáva strata vedomia až kóma. Reflexy sú vystupňované, zvyšuje sa riziko záchvatu. Dýchanie je plytké a nepravidelné. Pulz a tlak sú silne zvýšené. Teplota môže vystúpiť až na 42 °C. Kardio – šok a zlyhanie krvného obehu nie sú vylúčené.

Krátkodobé následky pravidelného užívania kokaínu môžu byť:

- Častá únava, nechuť, absencia motivácie
- Problémy s vyjadrovaním sa
- Problémy s videním
- Poškodenie sliznice nosa a nosovej priehradky
- Bolesti na prsiach
- Psychické zmeny
- Stavy závislosti.

3.5.3 Chronická kokaínová závislosť

Postupom času stráca kokaín prijímaný šnupaním svoj účinok a drogovo závislí siahajú po ihle alebo inej látke. „Kto si raz kokaín pichol, už ho nikdy nebude šnupať“, vravia postihnutí.

Chronické užívanie kokaínu vedie k mnohým ťažkým vedľajším účinkom:

- Veľmi často dochádza k poruche videnia a nutričným poruchám
- Často dochádza k rade neurologických porúch
- Riziko mozgovej porážky sa rapídne zvyšuje, často vyvolanej krvácaním do mozgu
- Ťažké psychické zmeny, často vedúce k paranoi a psychóze
- Všeobecná nechuť
- Prejavy závislosti
- Impotencia sprevádzaná so sexuálnou nechuťou
- Poleptanie sliznice
- Poškodenia pečene
- Telesný úpadok, znížená obranyschopnosť

4. Crack

Je to kokaín v najhoršej podobe. Jeho výroba je lacnejšia a účinok silnejší. Crack sa vyrába tak, že sa kokaín „seká (rozrába)“ s jedlou sódou a vodou. Tak vznikajú rôzne veľké omrviny kryštálov tzv. „rocks“, ktoré sa fajčia. Pasta (freebase) je naproti tomu jemný biely prášok.

Crack je oveľa nebezpečnejší ako kokaín, pretože ho telo rýchlejšie absorbuje. Účinkuje len niekoľko minút, počas ktorých sa človek cíti euforicky a je aktívny a odvážny. Po štvrťhodine opojenosť zmizne, prichádzajú abstinenčné príznaky. Fajčiari cracku ich opisujú ako nepredstaviteľne strašný horor, pri ktorom túžia už len po smrti. Veľa závislých má preto samovražedné úmysly. Kombinácia s inými drogami predstavuje prakticky rozsudok smrti.

Crack má pravdepodobne najväčší potenciál závislosti. Rýchle striedanie výšok a pádov volá po ďalších dávkach. Už po niekoľkých dávkach nie je človek pánom nad svojím životom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk