O existencii určitého predmetu môžeme určite vedieť, len ak jeho existenciu vieme dokázať - a to len a jedine vďaka tomu, že ho môžeme vidieť, počuť, ochutnať, cítiť, alebo nahmatať. Keby nebolo zmyslov, našej pozornosti by úplne unikla prítomnosť iných osôb a prakticky čohokoľvek vo svete, ktorý nás obklopuje. Zbieranie informácií je neprestajné; naše oči, uši, jazyk, nos i hmatové zakončenia v rôznych miestach tela zbierajú tisícky informácií a zaisťujú ich bohatý prísun do mozgu. Informácie o zmenách prostredia sa zachytávajú receptormi so špeciálnymi bunkami s veľkou dráždivosťou. Receptory sú citlivé najmä na podnety. Ku každému receptoru patrí aj dostredivá nervová dráha, po ktorej sú vedené informácie do ústredia v centrálnej nervovej sústave, kde sa robí ich rozbor. Na tomto rozbore sa podieľajú rôzne časti centrálnej nervovej sústavy.

Čuch

Adekvátnym podnetom pre čuch sú prchavé látky vo vdychovanom vzduchu. Človek dokáže rozlíšiť niekoľko tisíc čuchových kvalít, ale vône a zápachy ako podnety sa presne klasifikovať nedajú. Len asi 50 látok dáva tzv. čisté čuchové pocity. Rozdeľujú sa na vône (pachy) koreninové, rastlinné, ovocné, živicové, hnilobné a spáleninové. Väčšina látok, ktoré voňajú alebo zapáchajú, vyvoláva zmiešané pocity, často kombinované s dráždením ďalších receptorov, najmä chuťových. Čuchové bunky sú v sliznici hornej časti nosovej dutiny a ich vlákna vedú do čuchového ústredia mozgu na spodnej ploche čelových lalokov. Človek má v porovnaní s mnohými zvieratami čuch pomerne málo vyvinutý, no napriek tomu je jeho citlivosť dosť veľká. Význam čuchu pre človeka je pri vytváraní podmienene reflexného vylučovania tráviacich štiav a v obranných reakciách organizmu na dráždivé a škodlivé látky v ovzduší.

Chuť

Chuť je zvyčajne spojená s činnosťou čuchových receptorov a s dráždením dotykových a tepelných receptorov v ústach. Vlastný chuťový receptor tvoria chuťové poháriky, v ktorých sú chuťové bunky. Podnetom pre ne sú chemické látky rozpustené vo vode a slinách. Najviac chuťových pohárikov je v sliznici jazyka. Chuťové vnemy vznikajú v kôre temenných lalokov. Rozoznávame 4 základné chuťové vnemy - sladko, horko, kyslo a slano. Ostatné chuťové vnemy sú zmiešané a možno ich z týchto odvodiť. Chuť má menšiu citlivosť ako čuch.

Zrak

Zrak je u človeka jedným z najdôležitejších receptorov. Zrakom vnímame svetlo, jeho intenzitu a farbu. Svetlo vychádza zo zdroja, alebo sa odráža od predmetov (sekundárne zdroje), takže môžeme rozoznávať tvar, veľkosť, farbu, priestorové usporiadanie, vzdialenosť a pohyb týchto zdrojov. Zrak nám umožňuje bohatý myšlienkový rozvoj, vzdelávanie, pozorovanie krásnych vecí, je nepostrádateľný pre väčšinu ľudských činností. Podnetom pre zrakový receptor je svetelné (elektromagnetické) vlnenie. Oko je uložené v dutine, ktorá sa nazýva očnica. Stavba oka: rohovka, šošovka, dúhovka, zrenica, akomodačné svaly šošovky, slepá škvrna, žltá škvrna, sietnica, bielko, sklovec.

Sluch

Pre človeka má sluch veľmi veľký význam nielen na vnímanie zvukov a priestorovú orientáciu, ale najmä umožňuje dorozumievanie, styk s ostatnými ľuďmi. Rozvíja myšlienkový a citový život, poskytuje nám estetické zážitky (napr. počúvanie hudby, recitácie, divadelné hry a pod.). Sluchom sme schopní rozoznať zvuky a tóny, ich intenzitu, výšku, zafarbenie, smer odkiaľ prichádzajú. Uši zachytávajú zvuky a vysielajú do mozgu správy. Zvuk sa šíri vo vlnách. Vonkajšie uši sa nazývajú ušnice. Majú lastúrovitý tvar a sú umiestnené po bokoch hlavy. Zachytávajú zvukové vlny a odrážajú ich do zvukovodu. Tieto vlny narazia na bubienok. Bubienok je tenký kúsok kože, ktorý vibruje pri nárazoch zvukových vĺn.