Biológia rastlín

Biológia rastlín

Toxonómia – zahŕňa štúdium rastliny od vonkajšieho tvaru, cez vnútorné usporiadanie, po životné funkcie
Morfológia – študuje vonkajší tvar, stavbu rastlín a ich orgánov
Anatómia – študuje vnútornú stavbu rastlín a ich orgánov
Fyziológia – skúma všetky životné procesy na úrovni bunkových pletív, ako aj celých rastlín
Histológia – vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom pletív

Stavba rastlinnej bunky

Bunková stena – vzniká na vonkajšej strane cytoplazmatickej membrány
- tvoria ju rozličné chemické látky (celulóza, ligníny)
- je priepustná ( permeabilná ) pre vodu a v nej rozpustné látky
- jej mechanickou úlohou je chrániť bunku a udržovať jej stav

Plastidy – podmieňuje schopnosť fotosyntézy
- delia sa podľa prítomnosti farbív:
a) leukoplasty
b) chloroplasty
c) chromoplasty

a) – bezfarebné plastidy, najčastejšie sa vyskytujú aminoplasty
- nachádza sa v zásobných orgánov rastlín, v klíčnych listoch a pod.
- zásobnou látkou aminoplastov je škrob, nachádza sa v koreňovej čiapočke
- podielajú sa na raste koreňov v smere zemskej tiaže
b) – obsahujú zelené fotosynteticky účinné farbivá
- najvýznamnejší pigment je chlorofyl
- ďalšie pigmenty karotenoidy sa pri fotosyntéze uplatňujú ako doplnkové
- vnútro chloroplastov vypĺňa stróma (hmota podobná cytoplazme bunky)
- membrány chloroplastov – tylakoidy
- v stróme chloroplastov sa nachádza DNA s plastidové ribozómy
c) – fotosynteticky neaktívne
- vyskytujú sa v zrelých plodoch, kvetoch, starnúcich listoch a v niektorých koreňoch (mrkva)
- obsahuje pigmenty karotenoidy – spôsobujú žlté, oranžové, červené sferbenie kvetov a plodov (pomáhajú tým lákať hmyz a vtáky)

Vakuoly – sú vyplnené bunkovou šťavou, ktoré tvorí voda a v nej rozpustené množstvo chemických látok
- obsahuje 90 percent vody
- antokyány – nachádzajú sa v bunkovej šťave, podmieňujú sfarbenie kvetov a listov
- obsahuje aminokyseliny, sacharidy, alkaloidy, bielkoviny, rozličné anorganické látky, hydrolitické enzými
- vakuoly od cytoplazmy oddeľuje polopriepustná membrána – tonoplast
- majú účasť na rozkladných procesoch bunky

Rastlinné pletivá

Rastliny

– jednobunkové
- mnohobunkové
- telo jednobunkových rastlín tvorí 1 bunka, ktorá vykonáva všetky pre život nevyhnutné funkcie
- mnohobunkové rastliny vznikli vývojom z jednobunkových, vyskytujú sa aj prechodné formy – kolónie
- mnohobunkové rastliny - sú zložené z veľkého množstva spolu pospájaných buniek, ktoré sa diferencovali a tvarom prispôsobili na vykonávanie príslušnej funkcie
- súbory buniek prispôsobených na funkcie sú pletivá
- sústavy pletív vytvárajú morfologicky funkčné orgány a sústavy orgánov – tvoria celistvý jednotný organizmus
Základné typy pletív

Delivé pletivá – bunky, ktoré sú schopné sa deliť a umožňujú rast rastlín
- nachádzajú sa v rastových vrcholoch
- pri výtrusných rastlinách vynikli z deliacej bunky tzv. iniciály

Iniciály

Výtrusné rasliny - vznikli z 1 deliacej bunky
Semenné rasliny - zoskupili sa do sústavy meristémov

MERISTÉMY

pôvodné -vrcholové
primárne -prvotné
trváce - pozri dole
latentné - napr. pericykel
druhotné - kambidem
felogén

Trváce pletivá - sú tvorené rozlíšenými bunkami, ktoré sú špecializované na vykonávanie určitých funkcií
- delenie podľa spôsobu hrubnutia bunkovej steny :
1. Perenchymatické pletivá – majú tenkostenné bunky, s veľkými medzibunkovými
priestormi
- nachádzajú sa vo vnútorných orgánoch rastlín
2.Mechanické pletivá

KALECHÝN - bunky s nerovnomerne zhrubnútýmy bunkovými stenami
- nachádzajú sa v rohoch susedných buniek
- nachádza sa v stopkách plodoch a pod pokožkou v kolienkach tráv
SKLERENCHÝN - rovnomerne zhrubnuté steny s plazmodermami
SKLEREID - hrubá bunková stena
- nachádza sa v dužine plodov, v kôstkach, v listoch obilnín
– oporná a konštrukčná funkcia