Biologická rovnováha je schopnosť ekosystému udržiavať sa bez podstatných zmien, alebo sa vracať po mimoriadnom vychýlení do pôvodného stavu. Pritom je to dynamický stav, ktorý sa mení. Je to neustále vyrovnávanie kolísania okolo rovnovážneho stavu, ktorý si ekosystém sam vyrovnáva bez vonkajších zásahov a vplyvov.

Rovnováha živých zložiek ekosystému v prírode je pre život nevyhnutná. Ideálnym prípadom je také množstvo konzumentov, ktoré sú schopné skonzumovať bez zvyšku všetky produkty producentov.

Počet rozličných druhov a jedincov v prostredí navzájom súvisí. Rovnováha udržuje vzájomná vyváženosť živých položiek ekosystému. Udržuje sa spätnou väzbou, ktorá zavisí od vzťahu predátorov a koristi.

Veľký počet koristi zvyšuje počet dravcov a zvýšenie počtu dravcov znižuje počet koristi (úhynom).

Stabilné ekosystémy sú v ekologickej rovnováhe, majú schopnosť zachovať si rovnovážny stav, aj ak na ne pôsobia rušivé vplyvy. Takými sú prírodné ekosystémy v klimaxe. Narušením vzťahov medzi organizmami a prostredím dochádza k narušeniu ekologickej rovnováhy. Vzniká stabilita - neschopnosť ekosystému odolávať rušivým vplyvom. Nestabilné sú najmä umelé ekosystémy (napr. poľný, záhradný, sadový ekosystém).

Ekologickú rovnováhu môže narušiť:

1. Znečistenie ovzdušia a zmena podnebia
2. Znečistenie vôd, ohrozovanie morí a oceánov
3. Znečistenie pôdy dôsledkom priemyselnej a poľnohospodárskej činnosti
4. Rast ľudskej populácie, urbanizácie, rastom spotreby energie a šírením chorôb