referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cyril a Metod
Utorok, 5. júla 2022
Biosféra, ekosystém
Dátum pridania: 26.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: gabecc
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 355
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
Biosféra je živý obal zeme. Tvoria ho rastliny živočíchy a mikroorganizmy. Zaberá časť atmosféry, hydrosféry a zemskej kôry. Biosféru ako súčasť krajinnej sféry skúma biogeografia. Orientuje sa na dve odlišné krajinné zložky: rastlinstvo (tvorí 90% biosféry) a živočíšstvo. Jednotlivé krajinné zložky rôznym spôsobom vplývajú na živé organizmy ako ekologické činitele (voda, svetlo, teplo, pôda, reliéf). Veľmi dôležitým ekologickým činiteľom v biosfére je voda – časť rastlinstva môže žiť iba vo vode – sú to vodné organizmy (morské a sladkovodné). Podľa nárokov na vodu sú rastliny vlhkomilné – hygrofyty, suchomilné – xerofyty a sukulenty úsporne hospodária s vodou.

Podľa nárokov na teplo a svetlo sú rastliny teplomilné, cladnomilné, svetlomilné a tieňomilné. Podľa nárokov na pôdu sú hygrofyty (vlhké pôdy), nitrofilné (sú náročné na dusík), kalcifilné ( sú náročné na vápnik), acidofilné ( kyslé pôdy) a halofyty (zasolené pôdy). Rastliny a živočíchy združujú a vytvárajú spoločenstvo rastlín – fytocenózu a spoločenstvo živočíchov – zoocenózu.

Biosférou rozumieme priestor na našej planéte, ktorý obývajú organizmy. Zahŕňa povrch Zeme, hornú vrstvu pôdy, vzduch, sladké vody i moria. Môžeme teda povedať, že biosféru tvoria všetky ekosystémy Zeme. Biosféra sa vyznačuje samoreguláciou, samoobnovovaním, obehom látok a tokom energie. Tie ekosystémy, ktoré sa vyznačujú spoločnými znakmi, nazývame biom. Biom je teda geograficky rozsiahly ekosystém, ktorý je charakteristický určitým prevládajúcim typom vegetácie, napr. tropické dažďové lesy, tundra, préria, savana, severský ihličnatý les, opadavý les mierneho pásma.

Zákonitý súbor rastlín a živočíchov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia, sa nazýva – biocenóza. V rovníkovej oblasti sa vytvorilo pásmo dažďových rovníkových lesov s najbohatšou vegetáciou na Zemi. Lesy sú bujné, husté vysoké 50 – 60 m, stromy tvoria 4 – 5 poschodí. Rozšírené sú v povodí Amazonu a Konga. Smerom od rovníka sa znižuje výška stromov, lesy sú redšie, prechádzajú do tropických saván, kde prevládajú trávnaté a krovité porasty. Trávy dosahujú výšku 2 – 3 m. Savany sú najviac rozšírené v Afrike a Južnej Amerike.

Smerom od rovníka k pólu ubúda zrážok i rastlinstva a savany prechádzajú do pásma tropických a subtropických polopúští s chudobným teplomilným rastlinstvom. V blízkoosti obratníkov nastupujú púšte, ktoré sú takmer bez rastlinstva. Toto pásmo je typické najmä pre severnú Afriku (Sahara) a juhozápadnú Áziu (Arabský poloostrov). V oblasti okolo Stredozemného mora sa vytvorilo pásmo stredomorského rastlinstva s riedkymi vždyzelenými porastami. V juhovýchodnej Ázií sa vytvorilo subtropické pásmo monzúnových lesov s veľmi bohatou vegetáciou – vplyv monzúnových dažďov. Smerom do vyšších geografických šírok nasleduje pásmo stepí s množstvom druhov nízkych tráv a cibuľovitých rastlín. Miestami prechádzajú stepi až do polopúšti a púšti mierneho pásma (stredná Ázia). S pribúdaním zrážok smerom do mierneho pásma nasleduje pásmo listnatých a zmiešaných lesov. Najviac rozšírené sú v Európe. Pásmo ihličnatých lesov (tajga) je typické pre Áziu (Sibír) – tiahne sa rovnobežkovým smerom od Škandinávie až po Tichý oceán – a Severnú Ameriku (Kanada). Pásmo tundier je rozšírené iba na severnej pologuli na okrajoch Euroázie a Severnej Ameriky. Sú tu najdrsnejšie podmienky pre vývoj rastlinstva. Za polárnou hranicou lesa, kde nízke stromy prechádzajú do krovitých foriem – krovitá tundra – nastupujú bylinné a machovo – lišajníkovité porasty – bylinná tundra. V oblasti pólov sa rozprestierajú polárne pustatiny.

Vertikálne členenie biosféry:

Najvýraznejšou črtou diferenciácie rastlinného krytu v pohoriach je výrazná vertikálna stupňovitosť, ktorú podmieňujú náhle teplotné a vlhkostné zmeny s rastúcou nadmorskou výškou. V rôznych oblastiach na Zemi je rôzne usporiadanie vegetácie. Závisí od rozšírenia drevín a od geografických podmienok. Vertikálne usporiadanie rastlinstva možno vyjadriť všeobecnou schémou:

1. Nelesná zóna (savany, púšte, stepi v suchých oblastiach)
2. Zóna lesa
3. Zóna krovitých porastov
4. Zóna vysokohorských bylinných formácií
5. Zóna večného snehu a ľadu
V našich pohoriach rozlišujeme tieto vegetačné stupne: dubový (do 550m), bukový (do 1250 až 1300 m), smrekový (po hornú hranicu lesa), kosodrevinový (nad lesnou hranicou), nad ním stupeň alpinskej bylinnej vegetácie.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.