Po aktivácii provírusu dochádza k expresii jeho génov a v dôsledku ich aktivity k syntéze štrukturálnych komponentov potomstva HIV hostiteľskou bunkou. Následne k ich „poskladaniu“ do budúcich viriónov HIV. Neúplné virióny sú transportované napr. k cytoplazmatickej membráne hostiteľskej bunky a procesom opisovaným ako „pučanie“ sa dostávajú na povrch, ktorý potom opúšťajú ako zrelé častice. Počas pučania sa morfologicky finalizuje obal vírusu. Na jeho skladbe sa významne podieľa lipidická dvojvrstva, pochádzajúca z materiálu cytoplazmatickej membrány bunky. Preto sa v obale HIV nachádzajú aj niektoré antigény hostiteľskej bunky, napr. niektoré jej HLA (histokompatibilné) antigény. Proces morfologickej a funkčnej kompletizácie HIV sa označuje „dozrievanie“ vírusu.

Schématická rekapitulácia:

1. Virión sa uchytí na povrchu vnímavej bunky, pričom dochádza k interakcii medzi obalovými proteínmi vírusu a špecifickou receptorickou štruktúrou (napr. tzv. CD4) na povrchu cytoplazmatickej membrány hostiteľskej bunky. Táto interakcia vedie k fúzii obalu vírusu s bunkovou membránou a dreň vírusu sa transportuje do cytoplazmy cieľovej bunky. Tu sa uplatňuje proces „vťahovania“ vírusovej častice (už bez obalu) pinocytózou.
2. Pôsobením vírusového enzýmu reverznej transkriptázy dochádza k syntéze DNA kópie vírusového RNA genómu.
3. Komplexy obsahujúce DNA migrujú k jadru postihnutej bunky, kde pôsobením ďalšieho enzýmu m-integrázy dochádza k integrácii do DNA postihnutej bunky.
4. Rôzne stimuly môžu viesť k expresii integrovaného genómu. Vznikajú početné mRNA, ktoré majú zakódované inštrukcie pre syntézu regulačných a štrukturálnych proteínov budúcich nových viriónov, infekčného potomstva vírusu, ktorý napadol hostiteľskú bunku. Po ich „preložení“ (translácii) začnú proteosyntetické a ďalšie systémy bunky produkovať vírusové proteíny (najprv ako prekurzory) a RNA.
5. V blízkosti bunkovej cytoplazmatickej membrány dochádza postupne ku kompletizácii viriónov HIV zo syntetizovaných subjednotiek.
6. Pri prechode cez cytoplazmatickú membránu vírusové častice kompletizujú svoj obal a ich štrukturálne a regulačné proteíny nadobúdajú funkčne aj morfologicky svoju „zrelú“ podobu.


2.3.2. Organizácia genómu HIV a jeho expresia.

Provírusová DNA forma genómu HIV predstavuje takmer presne 8,5 kilobáz so zakódovanými informáciami. Genóm HIV 1 obsahuje tri gény kódujúce najdôležitejšie štrukturálne proteíny. Tieto tri gény nachádzame vo všetkých retrovírusoch. Kódované informácie nie sú identické.

Organizácia uvedených troch génov je nasledovná:

5´ LTR- g a g – p o l – e n v – LTR 3´

Označenia 5´a 3´ udávajú orientáciu genómu, LTR ( angl. „long terminal repeat“- dlhá koncová repetícia) je tá časť vírusového genómu, ktorá ho spája z jednej alebo druhej strany s bunkovou chromozomálnou DNA, v ktorej je ako provírus integrovaný. Kódujúca časť genómu zahŕňa najmenej deväť spoľahlivo rozpoznaných génov. K ich translácii dochádza v rôznych čítacích rámcoch.

GAG je skratkou toho vírusového genómu, ktorý kóduje syntézu proteínov drene HIV. POL kóduje vírusové enzýmy- reverznú transkriptázu (polymerázu), integrázu a proteázu, ENV (skratka z angl. „envelope“- obal) kóduje vonkajší obal vírusu, ktorého integrálnou časťou sú glykoproteíny gp41 a gp120. Gp120 je pripútaný k obalu nekovalentnými väzbami s gp41. Hlavné štrukturálne proteíny sú produktmi GAG, POL a ENV. Proteíny regulujúce transkripciu ostatných génov HIV kódujú gény TAT a REV. Tieto proteíny sú nevyhnutné pre zložitý proces replikácie HIV. Ďalšie proteíny s funkciami plne ešte neobjasnenými, alebo ktorých funkcia ešte nie je známa, kódujú gény VPU, VPR, VIF a NEF.