3.2. Prenos vírusu HIV z matky na dieťa.

Podľa WHO došlo zatiaľ k infekcii HIV asi u 1- 1,5 milióna detí. Nákaza sa môže preniesť počas gravidity infikovanej matky, počas pôrodu, ale aj pri dojčení. Menej častými prípadmi sú napr. prenosy infekčnými krvnými derivátmi, nesterilnými nástrojmi, alebo sexuálnym zneužitím. Väčšina detí, ktoré sa nakazia počas gravidity, zomiera do 1 roku po pôrode.


3.3. Prenos vírusu HIV v zdravotníckom zariadení.

Riziko prenosu HIV na zdravotníckych pracovníkov pri výkone ich profesionálnej činnosti bolo spoľahlivo dokumentové už v skorej fáze pandémie. Častými obeťami nežiadúceho prenosu sú napr. zubní lekári, ktorí sa infikujú kontaktom ich krvi s krvom vyšetrovaného pacienta.


4. Prevencia infekcie HIV.

4.1. Prevencia prenosu HIV sexuálnym stykom.

Hoci každý sexuálne aktívny človek podstupuje určité teoretické riziko infekcie HIV, predsa len- aj v strednej Európe- určité sexuálne správanie v sexuálnej oblasti predmetné riziko zväčšuje. Medzi osoby s vysoko rizikovým správaním, uľahčujúcim prenos HIV, sa zaraďujú promiskuitní homosexuálni muži, bisexuálni muži, osoby závislé od drog podávaným intravenózne, osoby vykonávajúce prostitúciu, promiskuitná mládež, promiskuitní muži a ženy, osoby, ktoré sú sexuálnymi partnermi vyššie uvedených atď.

4.1.1. “Bezpečnejší” pohlavný styk: všeobecné odporúčania.

Za všeobecne platné zásady “bezpečnejšieho” sexu sa považujú:
- zdržiavanie sa pohlavného styku (sexuálna abstinencia),
- monogamný vzťah,
- znižovanie počtu sexuálnych partnerov,
- starostlivý výber sexuálnych partnerov,
- včasné a účinné liečenie pohlavne prenášaných nákaz iných ako HIV,
- vyhýbanie sa určitým praktikám pri intímnom vzťahu,
- správne používanie bariérových metód.

Popíšeme však len niektoré z nich.

4.1.1.1. Pohlavná zdržanlivosť.

Sexuálna abstinencia je do istej miery extrémny, ale najistejší spôsob prevencie. Nie je však prijateľný alebo praktizovateľný pre veľa ľudí. Je to však dôležitá alternatíva u tých osôb, ktoré sa domnievajú , že prinajmenšom časovo vymedzené obdobie abstinencie môže predstavovať optimálnu voľbu za istých situácii. S tým však nemusia súhlasiť sexuálni patneri alebo partnerky daného jednotlivca.

4.1.1.2. Monogamný vzťah zdravej partnerskej dvojice.

Trvalý, vzájomne verný vzťah zdravej patnerskej dvojice je nielen ideálnym riešením diskutovaných problémov, ale aj ideálnym modelom súžitia dvoch ľudí vôbec. V podmienkach reálneho sveta však býva vystavený mnohým skúškam. Treba ho však všemožne podporovať a propagovať.