Kareta zelenavá - Lepidochelis olivacea
- Ríša..........................................Živočíchy
- Podríša.....................................Mnohobunkovce
- Kmeň.......................................Chordáty
- Podkmeň..................................Stavovce
- Trieda.......................................Plazy
- Rad..........................................Korytnačky
- Rod..........................................Kareta
- Druh.........................................Kareta zelenavá
Posledných 150 miliónov rokov boli svetove oceány domovom morských korytnačiek. Ich kosteno-rohovinový pancier tvoria dve časti. Chrbtová, obyčajne vyklenutá, sa nazýva karapax a plochá brušná plastrón. Obe sú buď pevne zrastené, alebo spojené pružným väzivom, pričom spredu zostáva otvor pre hlavu a predné nohy, vzadu na zadné nohy a chvost. Tieto časti tela môžu korytnačky v nebezpečenstve zatiahnúť dnu. Aj kostra sa na niektorých miestach líši od kostry ostatných plazov, ale aj iných zvierat. Pancier zrastá s rebrami, časťami stavcov, prsnou kosťou a kľúčnymi kosťami. Lebka je malá a ústa bezzubé. Zuby nahrádza rohovinová obliečka čeľusti, podobne ako u vtákov. Ramenné a stehenné kosti sú tak ohnuté, že končatiny nesmerujú pod telo, ale do bokov.
Zo siedmich druhov je kareta zelenavá najpočetnejším a najmenším. Je asi 70 cm dlhá a váži 45 kg. To je na morskú korytnačku málo. Niektoré druhy môžu vážiť až pol tony. Aj keď žije v mori, dýcha kareta zelenavá vzduch. Dokáže sa ale potopiť do hĺbky 150 m a plávať rýchlosťou 20 km/h. Žije vo všetkých tropických moriach. Živí sa rôznymi druhmi rastlín a živočíchov, napr.: rybami, krevetami, chaluhami a dokonca medúzami. Sú citlivé na magnetické pole Zeme a dokážu sa v obrovskom oceáne pohybovat s veľkou presnosťou. Vedci si myslia, že keď sa približuje k cieľu, dokáže rozoznať jeho chuť alebo pach vo vode. Väčšina kariet zelenavých niekoľko krát do roka putuje k južnému pobrežiu Kostariky - dlhej zeme, ktorá leží medzi Nikaraguou a Panamou v úžine medzi Južnou a Severnou Amerikou. Jej španielskz názov znamená Bohaté pobrežie. Pláž je súčasťou národného parku. Je dlhá 20 km a nedotknutá ľuďmi. Niekoľko krát do roka sa tu schádzajú korytnačky. Niečo podobné sa deje len na niekoľkých plážach na svete, a tu sa ich schádza najviac. Karety čakajú pri pláži, kým nedostanú signál. Doteraz nie je známe, čo spôsobuje tento signál. Možno reagujú na hormóny, ktoré vypúšťa veľké množstvo korytnačiek, keď sú pripravené klásť vajíčka. Vedci si myslia, že hormóny môžu byť vypúšťané malými otvormi, ktoré majú karety zelenavé na boku. Žiadny iný druh nič podobné nemá. A ani žiadny iný druh sa nerozmnožuje ako kareta zelenavá. Na morskú korytnačku sa dokáže kareta zelenavá pohybovať po súši dosť rýchlo. Na rozdiel od iných korytnačiek pohybuje plutvami nezávisle, rovnako ako veľa suchozemských zvierat chodí po štyroch. Vďaka tomu prejde 20 m/min. Ale zem nie je jej domovom. Aj dýchanie dá veľkú prácu. Ale musia sem prísť a naklásť vajcia. Keď sa dostanú ďalej na pláž, začínajú ryť v piesku svojimi zobákmi. Skúšajú, či je piesok dosť mäkký, aby doň mohli začať hrabať. Nemôžu vajcia naklásť do hocijakého piesku. Musí mať správnu konzistenciu. Nesmie byť ani moc hrubý, ani moc tenký. Miestny piesok má dosť malé zrná na to, aby v ňom mohli korytnačky hrabať, a aby sa steny nezrútili. Keď si vyberú vhodné miesto začnú hrabať. Vyhrabať 50 cm hlbokú jamu im trvá 5 min. Všetko iba s pomocou citu. Potom nakladnie vajíčka. Jedna samica nakladie okolo 100 vajec. Každé asi tak veľké ako pinpongová loptička. Ich škrupinky sú pružné a kožnaté. Potom dieru s vajíčkami zahrabe zadnými plutvami. Nakoniec piesok udupe. To bez jediného otočenia. Na výsledok svojej práce sa ani nepozrie. Spolu im to trvá približne 45 min.
