Pri normálnom oku je lomivá sila šošovky 16 dioptrií, čo stačí, aby sme pri lúčoch rovnobežne dopadajúcich do oka vytvorili presný obraz na sietnici. To platí ak je predmet vzdialený aspoň 5 metrov. Pri vzdialenosti do jedného metra sa svetelné lúče dopadajúce do oka rozbiehajú. Aby sa aj v tomto prípade vytvoril ostrý obraz musí sa zvýšiť lomivá sila oka. Takto zvýšiť lomivú silu má iba šošovka. Tento jav, keď šošovka zvýši svoju lomivú silu za veľmi krátky čas, sa nazýva akomodácia. Poruchy akomodácie môžu byť spôsobené poškodením ohybového nervu, alebo rozličnými zmenami v šošovke.

U niektorých ľudí sa postupom času akomodačná schopnosť vytráca až úplne zmizne. To nastáva kvôli tomu, že šošovka tvrdne a stráca svoju pružnosť. Tento stav sa nazýva starozrakosť (presbyopia).

Krátkozrakosť( myopia) je porucha pri, ktorej postihnutý vidí horšie do diaľky, kým videnie do blízky nie je moc ovplyvnené. Fyzikálno – optická definícia znie: Za krátkozraké oko považujeme oko, v ktorom sa svetelné lúče dopadajúce rovnobežne lámu tak, že sa zbiehajú nie na sietnici, ale pred ňou. Preto také oko vidí nejasne všetky predmety, ktoré sú vzdialenejšie ako 5 metrov. Aby oko videlo ostro aj vzdialenejšie predmety, treba zmenšiť optickú mohutnosť. To sa dá dosiahnuť vhodnou rozptylkou alebo konkávnymi šošovkami, ktoré bod zbiehania sa svetelných lúčov presúva do zadnej časti oka.

Ďalekozrakosť (hypermetropia) je porucha podobná krátkozrakosti, ale s príznakmi presne opačnými. Osoba trpiaca ďalekozrakosťou vidí lepšie do diaľky ako na blízko. Fyzikálno – optická definícia je: Za ďalekozraké sa označuje oko, v ktorom sa svetelné lúče dopadajúce do oka rovnobežne zo vzdialenosti aspoň 5 metrov lámu tak, že sa nezbiehajú na sietnici, ale za ňou. Dá sa liečiť vhodnou spojkou alebo konvexnou šošovkou. Ďalekozrakosť je však porucha, ktorú si oko môže čiastočne napraviť samo akomodáciou, to je zvýšením lomivosti šošovky.

Astigmatizmus je porucha zakrivenia rohovky alebo kryštalickej šošovky, čím sa zmení zbiehavosť svetelných lúčov. Túto poruchu môžu upraviť asymetrické šošovky alebo nasadený cylinder do okuliarov.

Keď človek rozoznáva štyri základné farby: zelenú, červenú, žltú a modrú, má normálny farbocit. Asi 5% obyvateľstva
mužského pohlavia a 0,5% žien má porušený farbocit. Najkrajnejšou formou farbosleposti – monochromatické videnie, je veľmi vzácne.

Iné problémy, ktoré môžu postihnúť oko, sú:
1. Infekcia alebo zápal spojivkovej membrány pokrývajúcej povrch oka. Tak dochádza k tzv. konjunktivitíde lebo ďalším podobným procesom označovaným spoločným názvom syndróm „červeného oka“
2. Porucha okohybného svalstva, ktorá vedie k narušeniu koordinovaných pohybov očí, čo sa môže prejaviť zabiehaním jedného oka alebo oboch očných gulí, hovoríme o tvz. strobizme
3. Porucha krvného zásobenia sietnice pri niektorých ochoreniach, ako sú cukrovka, hypertenzia, syfilis.
4. Poranenia oka.
5. Degenerácia šošovky so vznikom nepriesvitných zón, čo vedie k zákalu.
6. Odtrhnutie sietnice v dôsledku poruchy zadnej komory očnej gule. Toto závažné ochorenie môže viesť k úplnej alebo čiastočnej slepote

Zápal očných spojiviek (konjunktivitída) = zápal spojiviek membrány. Prejavuje sa intenzívnym červeným sfarbením a
príčiny jeho vzniku sú rôznorodé
- k príznakom a znakom tohto ochorenia okrem začervenania oka patrí nepríjemný pocit v oku, ktorý nemá charakter bolesti, ale cítime pálenie, neznášanlivosť silného svetla, a torba hnisavej tekutiny
- v niektorých prípadoch sa zapália viečka, ale zraková ostrosť je, aspoň v úvodných fázach, nezmenená
- poznáme: vírusové, bakteriálne konjunktivitídy
Liečba je založená na antibiotikách v lokálnej forme (kvapky, masti), podávaných niekoľkokrát za deň po dôkladnom umytí očí fyziologickým roztokom alebo vlažnou vodou. Zvyčajne sa odporúča liečba oboch očí, hoci v úvode môže infekcia postihovať len jednu stranu, keďže prenos zápalu na druhé oko je vysoko pravdepodobný. V žiadnom prípade by sa zapálené oko nemalo zakrývať. Drvivá väčšina konjuktivitíd sa vylieči v priebehu niekoľkých dní, väčšinou do týždňa, ale bez liečby môže prebiehať zle!!

Oprava porúch

V modernej medicíne existuje viacero možností ako sa dá zrak upraviť. Najjednoduchšia metóda je pomocou okuliarov. Tie sa predpisujú od stupňa deformácie očí. Tiež sa dajú liečiť pomocou kontaktných šošoviek, ktoré sa vkladajú priamo na očné gule. Ich výhodou je, že nie sú vidno tak ako okuliare. Pri korekcii ďalekozrakosti sa používajú spojné šošovky a pri krátkozrakosti rozptylky. Už náročnejšie sú operácie pomocou laserov. Zvyčajne sa dá operovať iba krátkozraké oko, a to tým, že sa odreže kus rohovky (sú to stotiny mm), tak aby sa predmet, ktorý vidíme zobrazoval na sietnici. Táto operácia však nemusí byť vždy úspešná. Pri vyšších dioptriách sa môže porucha vrátiť do pôvodného stavu alebo sa dioptria len trochu zhorší.

Zrak môžeme chrániť v lete pred silným svetlom, pomocou tmavých okuliarov.

Prvým, kto si zlepšil zrak okuliarami bol florentský učenec Salvino degli Armati. Napravil si nimi svoju ďalekozrakosť.

Človeku, ktorý stratil zrak, pomáha pri komunikácii s okolitým svetom aj Braillovo písmo. Toto písmo tvorí sústava vystupujúcich bodov, ktoré umožňujú nevidiacim čítať pomocou hmatu.