Pod zemským povrchom sa nachádza množstvo dutých priestorov, najdôležitejšie z nich sú jaskyne a podzemné chodby, ktoré vytvárajú rozsiahlu sieť. Tieto útvary sa zväčša nachádzajú vo vápencových oblastiach, vznikli účinkom erózie vody, ktorá prenikala do trhlín zemskej kôry a rozpúšťala vápenec. V horninách sa nachádzajú rôzne trhliny, postupne do nich preniká voda, zväčšuje ich a pomaly vytvára dutiny. Takto vznikajú jaskyne. Niekedy sa stane, že strop jaskyne spadne, vznikne priepasť.

Najhlbšia jaskyňa

Réseau du Foillis vo francúzskych Alpách, 1455 m hlboká

Najväčšia jaskyňa

Sarawacká komora v Sarawaku (východná Malajzia), 700 metrov dlhá, 300 metrov široká, 70 metrov vysoká

Najrozsiahlejšia sústava jaskýň

Sústava jaskýň Mammoth Kentucky, USA, 345 km jaskýň a priechodov

Typy jaskýň:

1. Abrázna jaskyňa- V pobrežných zruboch sa vytvárajú malé jaskyne. Vlny vyháňajú vodu do puklín skál, rozrušujú a postupne rozpúšťajú horninu.
2. Puklinová jaskyňa- Pri pohyboch  v zemskej kôre spôsobených zemetrasením vznikajú hlboké pukliny, dlhé zvislé otovory a jaskyne.
3. Ľadová jaskyňa- Vody topiaceho sa ľadu vymieľajú v spodnej časti ľadovca zelenomodré chodby.
4. Vápencová jaskyňa- Väčšina jaskýň leží vo vápencoch.Tieto horniny sú silné rozpukané a vápniky sa dobre rozpúšťa v kyslej dažďovej vode.
5. Lávová jaskyňa- V láve sa vyvárajú tunelové jaskyne. Pod stuhnitými povrchovými vrstvami preteká láva.

Jaskynná výzdoba

Stalaktity a stalagmity

Stalagmity a stalaktity sa nachádzajú v mnohých vápencových jaskyniach. Stalaktity visia zo stropu ako tenké kamenné stĺpy. Stalagmity vyrastajú z podlahy ako kamenné piliere. Občas sa spoja a vytvoria skalný stĺp – stalagnát, ktorý sa tiahne od sropu po podlahu.

Hornina, ktorá vytvára stalagmity a stalaktity sa nazýva “ kvapeľ ”. Toto pomenovanie naznačuje jej pôvod. Vápenec sa skladá prevažne z chemickej zlúčeniny, ktorá sa nazýva uhličitan vápenatý. Dažďová voda presakuje cez pukliny vo vápenci a rozpúšťa časť uhličitanu vápenatého. Preto voda, ktorá kvapká zo stropu jaskyne, obsahuje značné množstvo tejto chemicke zlúčeniny.

Keď sa vytvorí kvapka, časť vody sa odparí a na strope jaskyne zostane tenučká vrstva uhličitanu vápenatého. Táto vrstva veľmi, veľmi pomaly rastie a vytvára stalaktit. Kvapky, ktoré dopadnú na podlahu jaskyne, zanechajú na nej uhličitan vápenatý, ktorý sa postupne hromadí a vytvára stalagmity. Ak je jaskyňa tisícky rokov nedotknutá, môžu v nej vyrásť obrovské a zaujímavé útvary.

Jaskynné priestory, ktoré dosahujú veľké rozmery, sa nazývajú dómy. Veľmi tenké stalaktity sú brčká. Kvaple často vytvárajú zvláštne útvary- nariasenú záclonu, orgánové píšťaly. Väčšinou sú biele, ale môžu byť aj žlté alebo oranžové.

Najdlhší stalaktit bez opory: Dĺžka 7 m, County Clare, Írska republika

Najvyšší stalagmit: Pravdepodobne stalagmit La Grande, v jaskyni Aven vo Francúzsku, dosahuje výšku 29 m

Najväčší stalagnát sa nachádza v Krásnohorskej jaskyni na Slovensku, meria 32,706 m.