Veľkosť populácie na Slovensku: 110 000-220 000 párov
Veľkosť populácie v Európe: 960 000-2 000 000 párov
Dĺžka tela: 18 cm
Hmotnosť: 44 g samec, 49 g samica
Rozpätie krídel: 29 cm
Dĺžka krídla: 96 mm samec, 95 mm samica
Dožíva sa: 2-5 rokov
Hniezdi v mesiacoch:
Počet vajec v znáške: 4,5,6,7
Znášku zahrieva: samica (samec) 11-14 dní
Mláďatá sú na hniezde: 10-14 dní
Sociabilita: malé kŕdla
Glezgy majú povrch a obidve strany hlavy žltohnedé, majú veľmi úzky čierny pásik na čele nad zobákom, bradu majú celú čiernu. Šija a lopatky sú šedé, chrbát je celý tmavohnedý a kostrč je svetlohnedá. Chvostové perie je hrdzavo – hnedé a letky sú čierne na okraji s fialovým leskom. Prsia majú ružovo šedohnedé. Samička sa od samčeka veľmi ťažko rozlišuje, ale samička vyzerá matnejšie a farbu pŕs nemajú ružovú, ale len špinavo šedohnedú. Zafarbenie mladých glezgov je veľmi matné, na temene hlavy majú biely chocholík, v prvom roku nemajú letky celkom čierne a majú slabý lesk, v druhom roku mladé glezgy získavajú takú farbu ako dospelé. Takisto aj farba nôh sa mení z hnedej na svetloružovú. Pŕchnutie pier je u mladých čiastočné a nastáva v auguste až v októbri, u dospelých je pŕchnutie celkové a nastáva v júli až septembri.
Rozpoznávacie znaky
Dôležitými rozpoznávacími znakmi sú chvost, ktorý je veľmi krátky, jeho farba je tmavá a na konci je biely pásik. Veľmi významným znakom je zobák, ktorý je veľmi hrubý a jeho šírka je pri koreni približne 20 milimetrov. Vrchná čeľusť presahuje spodnú a je mierne zahnutá. Farba zobáka sa počas roka mení, na jar je oceľovomodrý a zvyšnú časť roka je svetložltý a na konci vrchnej čeľusti je svetlomodrý. Farba zobáka mladých je odlišná od dospelých, ich farba je modrošedá a na báze je svetlejší, stred spodnej čeľusti je biely. Ozývajú sa nenápadne a slabo, ich spev znie ako cyks alebo cýh. Väčšinou spieva samec a spev prednáša z vrcholkov stromov.
Výskyt
Ich rozšírenie je takmer po celej Európe, v časti ázijského kontinentu a v severozápadnej Afrike Zaberá takmer celé Slovensko, pričom sa vyskytujú hlavne v listnatých lesoch, do ihličnatých lesov nezasahuje. Môžu sa vyskytnúť aj v zmiešaných lesoch, ale s prevahou listnatých stromov. Z listnatých spoločenstiev preferujú hlavne bučiny, ale vyskytujú sa tiež v jelšovo – vŕbových porastoch blízko riek.
Počas obdobia hniezdenia sa vyskytujú až do výšky 1200 metrov nad morom. Počas zimného obdobia sa sťahujú do dolín a do blízkostí ľudských obydlí. Vtedy sa združujú do kŕdľov spolu s inými druhmi vtákov. Ide hlavne o hýle lesné, stehlíky zelené a stehlíky pestré. Spolu s nimi prilietava ku zdrojom potravy ako sú kŕmidlá alebo ku chovom hydiny.
Aj keď glezg patrí medzi plaché druhy, čiže odlieta medzi prvými, čo i len pri najmenšom vyrušení. Zaujímavé je, že pri kŕmidlách sa jeho zmysel pre družnosť stráca. Zo svojej blízkosti odháňa všetky vtáky. Zaujímavé je tiež, že v kŕdľoch neznáša príslušníkov rovnakého druhu. Tých odháňa preč. Aj keď počas zimy v roku 2002/2003 počas tuhých mrazov sa glezgy už vzájomne rešpektovali a v jednom kŕdli ich bolo aj päť. Po skončení zimy sa od zimných kŕdľov odpútavajú.
Samec začína spievať už na konci februára, ale k stavbe hniezda dochádza až v apríli. Hniezda sú postavené na listnatých stromov, ako sú buky, jelše, hraby a iné. Sú postavené v rôznej výške, ale najčastejšie vo výške okolo dvoch metrov.
Párenie
Počas párenia samec poskakuje okolo samice, pričom sa jej snaží ukázať svoje najkrajšie sfarbené časti peria. Hniezdo ktoré je postavené v konároch alebo pri kmeni stromu stavia samica. Hniezdo je postavené väčšinou z korienkov a v menšej miere sú to steblá a konáriky. Hniezdo je vystlané srsťou a má tvar plytkej misky. Stavba hniezda trvá 3 – 6 dní. Samička tak ako u iných druhov spevavcov stráca časť peria na bruchu a vytvárajú sa jej takzvané hniezdne nažiny. Samičkám nažiny perím opäť zarastú na konci júla. Počas hniezdenia samček bráni hniezdny areál a počas zahrievania kŕmi samičku. Podľa odbornej literatúry na vajíčkach môže sedieť aj samček a to vtedy keď má na bruchu neoperené plochy, ale to nie je u každého páru. Počet vajíčok v znáške býva zvyčajne 5. Na modro-šedom podklade vajíčka sa vyskytujú šedé a olivové škvrny a čiary, pričom počet škvŕn je hustejší na tupom konci vajíčka. Škrupinka vajíčka je jemná a hladká. Vajíčka sú znášané denne a sedenie obyčajne začína po znesení posledného vajíčka. Hniezdenie prebieha väčšinou v máji a náhradné hniezdenie sa môže posunúť až do júna. Zahrievanie vajíčok trvá 11 – 14 dní. Po vyliahnutí sú mladé kŕmené rodičmi hmyzom a nezrelými semenami. Mladé pri kŕmení ukazujú modročerveno sfarbenú ústnu dutinu obrúbenú žltým okrajom zobáka. Starostlivosť o mláďatá v hniezde trvá 10 – 14 dní a podieľajú sa na nej obaja rodičia. Po vyliahnutí mláďat obaja rodičia obletujú v blízkosti hniezda každého votrelca. Väčšina mláďat opúšťa hniezdo v júni, ale ešte stále sú závislé na rodičoch. Rodičia sa starajú o mladé ešte určitú dobu. Potom sa mladé združujú do kŕdľov, pohlavne dospievajú až v druhom roku života.
Glezgy žijúce na Slovensku nie sú sťahovavé, sťahovavé sú len glezgy zo severnej Európy a z hniezdísk odlietajú v septembri.
Potrava je prevažne rastlinná. Sú to predovšetkým semená hlohu, hrabu, tisu, javoru, takisto dužinaté plody, hlavne kôstky ako sú čerešne, slivky a iné. Kôstku si glezg v zobáku vyrovná do najvhodnejšej polohy, rozlúskne ju a jazykom vyberie jadro. V dobe pred hniezdením sa živí pupeňmi lesných a ovocných krov a stromov. Potravu zbiera zo zeme a z konárov. V zime, keď zalietava ku kŕmidlám, tak uprednostňuje ako zdroj potravy slnečnicové semienka. V menšej miere sú pre neho zdrojom potravy chrústy a pavúky. Zobák je veľmi silný a dokáže vyvinúť tlak až 45 kilogramov.
