V klinickej súvislosti je dôležité si všimnúť, že 95% pacientov s veľmi nedostatočnými sérovými úrovňami a1-antitrypsínu, majú PI*ZZ fenotyp a že väčšina z nich sú belosi severoeurópskeho pôvodu; Z alela je veľmi zriedkavá u Ázijčanov a černochov.

2. Pľúcne prejavy nedostatku a1-antitrypsínu.

Hlavné klinické prejavy nedostatku a1-antitrypsínu sa vzťahujú na tri oddelené systémy orgánov: pľúce, oblička (neonatálna hepatitída, cirhóza – obe u detí i dospelých a hepatom) a menej bežne koža (panikulitída, ktorá sa objavuje približne v 1 z 1000 prípadov). Tento prehľad je limitovaný do diskusie pľúcnych komplikácií spôsobených nedostatkom a1-antitrypsínu.

Emfyzém.

Ťažký nedostatok a1-antitrypsínu je vysoký rizikový faktor pre rýchly rozvoj emfyzému, ale pri absencii iných rizikových faktorov (hlavne cigaretového fajčenia) nie je každé silne nedostatočné indivíduum predurčené na rozvoj emfyzému. Fajčenie nezvyšuje len riziko rozvoja fixných obštrukcií dýchacích ciest, ale tiež veľmi urýchľuje nábeh na dušnosť, ktorá sa začína rozvíjať okolo 40 rokoch u fajčiarov a okolo 53 rokov u nefajčiarov. Tabuľka 2 poskytuje zbierku stredného úbytku pri rýchlenom vydychovaní veľkého objemu v 1 sekunde (FEV 1), rozvrstvenú fajčiarskym stavom, ktorá vychádza z niekoľkých rozsiahlych štúdií , ktoré boli zaznamenané do dnešného dňa. Pri porovnávaní sa zistilo, že normálny nefajčiar stratí FEV 1 v celkovom priemere okolo 30 mL/yr. Najväčší register dospelých pacientov s nedostatkom a1-antitrypsínu je v Národnom registri srdcového, pľúcneho a krvného inštitútu pacientov s ťažkým nedostatkom a1-antitrypsínu, v ktorom je zapísaných 1129 osôb so sérovými úrovňami a1-antitrypsínu menšími ako 11 mikromol/L. Tieto osoby boli sledované približne 7 rokov a mnohí prijali zvýšenú terapiu. Sledovanie zúčastnených je naplánované do 30. Apríla 1996. Výsledky analýzy budú dostupné čoskoro potom. Ďalšie veľké registre sú vo Švédsku, Dánsku a Nemecku a pozostávajú zo stoviek osôb.

Hoci priemerný úbytok FEV 1 je vyšší u pacientov s ťažkým nedostatkom a1-antitrypsínu ako u normálnych jednotlivcov, stále existuje významná variácia. Pacienti objavení hromadným vyšetrením populácie („neindexové prípady“) majú vo všeobecnosti lepšiu funkciu pľúc, bez ohľadu na fajčiarske stavy, ako pacienti identifikovaní kvôli symptomatickému pľúcnemu ochoreniu („indexové prípady“). Jednotlivci identifikovaní ako neindexové prípady môžu žiť do svojej ôsmej dekády alebo dlhšie. Výsledky z Dánskeho registru naznačujú, že prežitie nefajčiarov a jednotlivcov s asymptomatickým (nedyspneickým) nedostatkom a1-antitrypsínu je podobný s normálnou Dánskou populáciou. Sú neznáme tie faktory, ktoré ochraňujú niektorých jednotlivcov s nedostatkom pred rozvíjajúcou sa pľúcnou chorobou. V každom prípade sú dôsledky týkajúce sa zvýšenej terapie zjavné.