Medzibunkové spoje v tkanivách

- Prstovité výbežky laterálnej časti membrán dvoch susediadich buniek – tzv. interdigitácie alebo interfokácie (pevnejšie medzibunkové spojenie, transport látok medzi bunkami)

- Špecializované útvary – tzv. spojovacie komplexy (majú mechanický, ale často aj fyziologický význam  zabraňujú prepúšťaniu tekutín, sú miestom so zníženým elekrickým odporom, uľahčujú prestup iónov z bunky do bunky).

Spojovacie komplexy

Zonula occludens - Tesné spojenie apikálnych častí buniek po celom ich obvode, vonkajšie časti dvoch susedných cytoplazmatických membrán splývajú

Zonula adherens - Mechanické medzibunkové spojenie. Je pokračovaním zonula occludens smerom k báze bunky. Cytoplazmatická membrána má paralelný priebeh a je tu zachovaný intercelulárny priestor šírky 20-25 nm

Macula adherens (dezmozóm) - Leží bazálnym smerom v porovnaní s vyššie spomínanými komplexami. Protiľahlé cytoplazmatické membrány sa diferencujú. Pripomína dva oproti sebe ležiace terčíky (200-300 nm), ktoré viažu susedné bunky. Intercelulárny priestor obsahuje denzný zrnitý materiál a tzv. centrálnu lamelu alebo longitudinálny element. Často sa tu nachádzajú tonofilamenty, ktoré slučkovito vybiehajú z bunky do intercelulárneho priestoru a opäť sa do pôvodnej bunky vracajú. Veľmi pekný spoj – napr. v epidermis, v svalovine srdca v podobe interkalárnych diskov, v endotelových bunkách ciev.

Nexus - Vodivý spoj s fyziologickou funkciou. Nachádza sa v epiteloch, v pečeni, myokarde, hladkom svalstve. Medzibunková štrbina je 2 – 3 nm široká s proteínovými časticami tzv. konexónmi (hexagonálne usporiadanie bielkoviny konexínu). Vnútri konexónov dvoch susediacich membrán buniek je hydrofilný kanál 1-2 nm široký spájajúci cytoplazmu susediacich buniek. Tento sprostredkuje prechod iónov, cukrov, aminokyselín, nukleotidov, steroidných hormónov. Elektrická vodivosť v oblasti nexónu je niekoľkonásobne vyššia ako v ostatných častiach membrány. Predstavuje oblasť zníženého elektrického odporu medzi bunkami.

Tkanivo je zložené z buniek a extracelulárnej matrix (produkt buniek)

Extracelulárna matrix

Amorfná

- Proteoglykany – tvoria sieť s kolagénnymi vláknami a vláknami kys. hyalurónovej, majú význam pri viazaní vody a solí, tiež informačný význam.
- Glykoproteíny (napr. fibronektín, laminín) sú proteínmi s informačnou funkciou.

Fibrilárna

- Kolagénne vlákna
- Elastické vlákna
- Retikulárne vlákna

Kolagénne vlákna

- Priemer 10-200 nm
- Nerozvetvujú sa
- Môžu sa spájať a rozpájať
- Sú zložené z glykoproteínu - kolagénu

Retikulárne vlákna

- Tvoria husté siete.
- Sú nosným podkladom lymfatické orgány, slezinu, okolo kapilár a tukových buniek.

Elastické vlákna

- Dlhé, jemné, rozvetvujúce sa vlákna.
- Priemer 5 nm.
- Glykoproteín elastín.
- Môžu sa rozsiahnuť o 50% svojej dĺžky .