Histológia

(náuka o tkanivách)

Definícia živočíšneho tkaniva:

Súbor buniek rovnakého tvaru, funkcie a zhodného chemizmu spolu so svojimi derivátmi (medzibunkovou hmotou) tvorí živočíšne tkanivo.

Vznik:

- v procese embryogenézy (zárodočné listy)
- v procese histogenézy (diferenciácia jednotlivých typov tkanív).

Ontogenéza - brázdenie vajíčka - vznik zárodočných epitelov tvoriacich zárodočné listy.

Ektoblast (napr. nervové, zmyslové tkanivá, pokožka)
Endoblast (napr. tráviace epitely – stredné črevo)
Mezoblast (napr. svalové tkanivá)

Klasifikácia tkanív

Tkanivá epitelové

- Bunky v tesnom kontakte
- Sú polarizované
- Tvoria listové komplexy
- Tkanivá spojivové (výplňové, oporné a trofické)

–Mohutný rozvoj medzibunkovej hmoty
–Medzibunková hmota určuje ich charakter
–Patria sem aj telové tekutiny (krv, lymfa, hemolymfa, tkanivový mok)

Tkanivá svalové

- Zaisťujú pohyblivosť
- Sú schopné kontrakcie

Tkanivá nervové

- Vedú podráždenie
- Koordinujú funkcie živočícha
- Prenos podnetov z vonkajšieho prostredia a naopak

Medzibunkové spoje v tkanivách

- Prstovité výbežky laterálnej časti membrán dvoch susediadich buniek – tzv. interdigitácie alebo interfokácie (pevnejšie medzibunkové spojenie, transport látok medzi bunkami)

- Špecializované útvary – tzv. spojovacie komplexy (majú mechanický, ale často aj fyziologický význam  zabraňujú prepúšťaniu tekutín, sú miestom so zníženým elekrickým odporom, uľahčujú prestup iónov z bunky do bunky).

Spojovacie komplexy

Zonula occludens - Tesné spojenie apikálnych častí buniek po celom ich obvode, vonkajšie časti dvoch susedných cytoplazmatických membrán splývajú

Zonula adherens - Mechanické medzibunkové spojenie. Je pokračovaním zonula occludens smerom k báze bunky. Cytoplazmatická membrána má paralelný priebeh a je tu zachovaný intercelulárny priestor šírky 20-25 nm

Macula adherens (dezmozóm) - Leží bazálnym smerom v porovnaní s vyššie spomínanými komplexami. Protiľahlé cytoplazmatické membrány sa diferencujú. Pripomína dva oproti sebe ležiace terčíky (200-300 nm), ktoré viažu susedné bunky. Intercelulárny priestor obsahuje denzný zrnitý materiál a tzv. centrálnu lamelu alebo longitudinálny element. Často sa tu nachádzajú tonofilamenty, ktoré slučkovito vybiehajú z bunky do intercelulárneho priestoru a opäť sa do pôvodnej bunky vracajú. Veľmi pekný spoj – napr. v epidermis, v svalovine srdca v podobe interkalárnych diskov, v endotelových bunkách ciev.

Nexus - Vodivý spoj s fyziologickou funkciou. Nachádza sa v epiteloch, v pečeni, myokarde, hladkom svalstve. Medzibunková štrbina je 2 – 3 nm široká s proteínovými časticami tzv. konexónmi (hexagonálne usporiadanie bielkoviny konexínu). Vnútri konexónov dvoch susediacich membrán buniek je hydrofilný kanál 1-2 nm široký spájajúci cytoplazmu susediacich buniek. Tento sprostredkuje prechod iónov, cukrov, aminokyselín, nukleotidov, steroidných hormónov. Elektrická vodivosť v oblasti nexónu je niekoľkonásobne vyššia ako v ostatných častiach membrány. Predstavuje oblasť zníženého elektrického odporu medzi bunkami.

Tkanivo je zložené z buniek a extracelulárnej matrix (produkt buniek)

Extracelulárna matrix

Amorfná

- Proteoglykany – tvoria sieť s kolagénnymi vláknami a vláknami kys. hyalurónovej, majú význam pri viazaní vody a solí, tiež informačný význam.
- Glykoproteíny (napr. fibronektín, laminín) sú proteínmi s informačnou funkciou.

Fibrilárna

- Kolagénne vlákna
- Elastické vlákna
- Retikulárne vlákna

Kolagénne vlákna

- Priemer 10-200 nm
- Nerozvetvujú sa
- Môžu sa spájať a rozpájať
- Sú zložené z glykoproteínu - kolagénu

Retikulárne vlákna

- Tvoria husté siete.
- Sú nosným podkladom lymfatické orgány, slezinu, okolo kapilár a tukových buniek.

Elastické vlákna

- Dlhé, jemné, rozvetvujúce sa vlákna.
- Priemer 5 nm.
- Glykoproteín elastín.
- Môžu sa rozsiahnuť o 50% svojej dĺžky .Tkanivá epitelové (epitely)

- Pokrývajú povrchy alebo vystieľajú dutiny vnútorných orgánov.
- Bunky ležia tesne vedľa seba
- Sú polarizované (apikálny a bazálny koniec)
- So spojivami hraničia pomocou membrana basalis (nebunkový útvar – medzibunková hmota + vláknitá, retikulínová časť)

Funkcie bazálnej membrány

- Morfogenetická (pri vývine epitelu)
- Realizuje sa cez ňu výživa epitelu (epitel nemá cievy)
- Oporná

Epitely podľa tvaru buniek

Plochý (dlaždicovitý)

–Dýchacie epitely žiabier, pľúc, Bowmannove vačky obličiek, blanitý labyrint vnútorného ucha, popľúcnica, pohrudnica, pobrušnica, výstielka ciev, kapilár

Kubický

–Obličkové kanáliky, pigmentový epitel sietnice, koncové úseky bronchiol, povrch vaječníkov, folikuly štítnej žľazy

Cylindrický

–S riasinkami

•Dýchacie ústrojenstvo,
•Urogenitálny systém
•Eustachova trubica,
•Dutina stredného ucha
–Bez riasiniek
•Tráviaci trakt (žalúdok, črevo)

Epitely podľa počtu vrstiev

Jednovrstevný

Viacradý

–Modifikácia cylindrického epitelu
–S riasinkami
–Bez riasiniek

Epitel vrstevnatý

–Plochý
–Kubický
–Cylindrický

- Len najspodnejšia vrstva nalieha na membranu basalis
–Napr. pokožka nižších stavovcov, niektoré sliznice – vrstevnatý epitel plochý nezrohovatelý
–Pokožka vyšších stavovcov – vrstevnatý epitel plochý rohovatejúci

Epitely podľa funkcie

- Epitel krycí
- Rezorbčný (vstrebávanie živín)
- Riasinkový (pohyb – primárne larvy bezstavovcov, ploskavced, črevo mechúrnikov, dýchacie cesty, vystielka vaječníkov, semenníkov)
- Zmyslový – čuchový, chuťový, sluchový (prijímanie podnetov)
- pigmentový – pohlcovanie svetla (sietnica oka stavovcov)
- Svalový – povrch črevnej dutiny mechúrnikov
- Zárodočný – epitel semenníkov, vaječníkov, z ktorého sa diferencujú pohlavné bunky
- Žľazový – produkuje exkréty (von z tela, alebo do tráviaceho traktu) alebo inkréty (hormóny – do krvi, hemolymfy)Žľazy podľa chemického zloženia sekrétu

- Žľazy mucinózne (sliz s vysokým obsahom proteoglykanov)
- Žľazy serózne (sekrét bohatý na bielkoviny)
- Kombinované seromucinózne
- Mazové (vysoký obsah tuku)

Podľa počtu buniek

- Žľazy jednobunkové
- mnohobunkové

Podľa zložitosti

- Jednoduché
- Rozvetvené
- Zložité

Žľazy podľa morfologického tvaru

Tubulózne (trubicovité)

–Jednoduché (hrubé črevo stavovcov, vajcovody žiab, Malpighiho rúrky u hmyzu)
–Jednoduché tubulózne žľazy stočené (potné žľazy cicavcov
–Rozvetvené tubulózne žľazy (žalúdočné, maternicové, žľ. ústnej dutiny, pažeráka)
–Zložené tubulózne žľazy (napr. Brunnerove žľ. v dvanástniku, mucinózne žľazy ústnej dutiny, v kardiu žalúdka)

Alveolárne

–Jednoduché (koža obojživelníkov)
–Rozvetvené (acinózne) – mazové žľazy pokožky cicavcov
–Zložené (acinózne) – príušná žľ. (glandula parotis), pancreas, mliečna žľaza

Kombinované (tubuloalveolárne žľazy)

–Podjazyková slinná žľ. (glandula sublingualis) cicavcov
–Podčeľustná slinná žľ. (glandula submandibularis) cicavcov

Žľazy podľa sekrécie

- Merokrinné
- Apokrinné
- Holokrinné
- Exokrinné – s vonkajším vylučovaním (exkrét von z tela, alebo do tráviaceho traktu)
- Endokrinné – s vnútorným vylučovaním (inkrét – hormón do krvi, hemolymfy alebo po nervových dráhach tzv. neurokrinná inkrécia)Modifikácie epitelov

Tyčinkový lem – reporbčný epitel tenkého čreva
Kefkový lem – rezorbčný epitel v obličkových kanálikoch
Stereocílie – udržiavanie hlienu na povrchu pokožky
Kinocílie – riasinkový lem (dýchacie epitely)
Vírivý epitel – spermovody, vajcovody, črevo bezstavovcov, pokožca primárnych lariev a nižších berstavovcov
Bičíkatý epitel – golierikaté bunky ostií hubiek, črevný epitel mechúrnikov, plamienkové bunky protonefrídií ploskavcov
Krusty – modifikované povrchy buniek
Kutikuly – nebunkové štruktúry vylúčené pokožkovými bunkami (zložené napr. z org. látky chitínu – u Arthropoda, tunicínu u Urochordata ), často obsahujú pigmenty

Tkanivá spojivové (spojivá)

- Vyplňujú priestory medzi orgánmi
- Slúžia ako mechanická opora
- Obaľujú orgány
- Odovzdávajú metabolické produkty, plnia funkciu vyživovaciu, trofickú a exkrečnú
- Charakteristické znaky.

–Mohutný rozvoj medzibunkovej hmoty
–Netvoria súvislý komplex
–Nie sú polarizované

Klasifikácia spojív

Spojivové tkanivá výplňové a oporné
Spojivové tkanivá trofické (telové tekutiny)

Spojivá výplňové a oporné

Mezoglea (sekréciou buniek ekto a endodermu)

–Hubky (spongioblasty)
–Mechúrniky (skleroblasty)

Parenchým (ploskavce a obrúčkavce)

–Hviezdicovité bunky, polotekutá medzibunková hmota

Vezikulárne spojivo

–Ramená mechúrnikov, tykadlá mäkkýšov, u ploskavcov, žaluďovcov a kopijovcov, súčasť chorda dorsalis u Chordata.
–Veľké bunky, nemá medzibunkovú hmotu, obrovské vakuoly, cytoplazma a jadro zatlačené k bunkovej membráne .

Mezenchým

–Riedke hubovité tkanivo, obaľuje základy orgánov, odvodené od mezodermu. Z neho sa diferencuje väzivo, chrupka, kosť.

Väzivo

- Bunky
- Amorfná rôsolovitá matrix polotekutej konzistencie
- Vláknitá zložkaPrisadlé bunky väziva

Fibrocyty
Retikulárne bunky
Tukové bunky
Univakuolárne
Multivakuolárne
Pigmentové bunky (ochranná funkcia)
Melanofóry -hnedočierne, čierne barvivá
Iridocyty (leukofóry) – striebristé
Xantofóry - žlté farbivá karotény
Erytrofóry – červené farbivá
Nediferencované mezenchýmové bunky
Zdroj pre diferenciáciu ostatných buniek

Blúdivé bunky väziva

Histiocyty (schopnosť fagocytózy)
Plazmocyty (produkcia protilátok – napr. serózne blany, lymfatické tkanivo, červená kostná dreň, tráviaca a dýchacia sliznica)
Žírne bunky (heparinocyty)
–Heparín - antikoagulačný faktor,
–Histamín – permeabilita krvných kapilár
–Serotonín – posilňuje peristaltiku čreiv
Blúdivé krvné bunky
–Lymfocyty, monocyty, neutrofilné a eozinofilné granulocyty

Fibrilárne zložka väziva

Kolagénne
Elastické
Retikulárne vlákna

Typy väziva

Riedke

–Mezenchym – bunky hviezdicovitého tvaru, medzibunková hmota polotekutá

Rôsolovité väzivo

- fibroblasty (fibrocyty), rôsolovitá základná hmota, retikulárne a kolagénne vlákna
- pupočník cicavcov, podkožné väzivo u lariev obojživelníkov

Riedke kolagénne väzivo

- Najrozšírenejší typ
- Kolagénne, elastické a retikulárne vlákna
- Fibrocyty, tukové bunky, histiocyty, žírne bunky, plazmatické, blúdivé krvné bunkyTypy väziva

Riedke

Retikulárne väzivo

- Lymfatické uzliny, slezina, červená kostná dreń

Tukové väzivo

- Energetická rezerva
- Mechanický a tepelný izolátor
- Univaluolárny typ (biele až žltkasté) – podkožný tuk, tukové púzdra vnútorných orgánov
- Multivakuolárny typ (hnedé) – zimní spáči

Husté väzivá

- Prevláda vláknitá zložka, najmä kolagénne vlákna, bunková zložka je menej zastúpená, extracelulárna amorfná matrix minimálne.
- Klasifikácia hustých väzív:

Husté väzivá neusporiadané

- Vlákna idú všetkými smermi
- V zamši, fascie svalov, púzdra orgánov (semenníky, pečeň, lymfatické uzliny, obličky), v ochrupkovici, okostici, nášľapky chodidiel u cicavcov

Husté väzivá usporiadané

- Fibrilárna zložka ide jedným smerom
- Šľachy, aponeurózy, väzy

Šľacha (tendo, tendines)

- Bunky tendinocyty (krídlaté bunky)
- Povrazce kolagénnych vlákien

–Primárne povrazce vlákien – obal endotendineum (riedke kolagénne väzivo)
–Sekundárne zväzky – pozostávajú z viacerých primárnych zv. – obal peritendineum
–Terciárne – obal epitendineum
–Vo väzivových obaloch prebieha inervácia a prekrvenie šľachy

- Šľachy upevňujú svaly k chrupke alebo ku kosti

Aponeurózy (aponeuroses)

- Ploché, šľachám podobné útvary

–Aponeurosis palatina (mäkké podnebie v ústach)
–Aponeurosis linguae (obal svalového tela jazyka)

Väzy (ligamentá)

- Prevláda elastická fibrilárna zložka

–Ligamenta flava chrbtice (majú obal z riedkeho kolagénneho väziva)
–Hlasové väzy (ligamenta vocalia) – u cicavcov v hrtane (larynx), u vtákov pri bifurkácii priedušnice (špecializovaný orgán syrinx)