Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Osifikácia

Kosť špongiózna (hubovitá)
•Trámce lamelárnej kosti s Haverzovými kanálikmi,
•kostné ostne (spikuly) bez Haverzových kanálikov,
•medzi nimi kostná dreň.
•Epifýzy dlhých kostí, kosti nepravidelného tvaru, stredná časť plochých kostí

Desmogénna osifikácia
-ploché kosti neurocrania, väčšina kostí tvárovej časti lebky vrátane dolnej čeľuste, kľúčna kosť, panciere korytnačiek , gastráliá krokodílov, kostené dosky pásovcov

Chondrogénna osifikácia
•Dlhé kosti skeletu, stavce, hrudná kosť a panvová kosť.
•Osifikácia prebieha na báze hyalinnej chrupky, ktorá svojím tvarom zodpovedá budúcej kosti.
•Enchondrálne – rast kosti do dĺžky.
•Periostálne – rast kosti do šírky.
•Postupuje zo stredu kosti smerom k epifýzam.
•Rozoznávame 8 typických osififikačných zón.

Zóny pri chondrogénnej osifikácii
•Zóna normálnej hyalinnej chrupky
•Zóna dorastajúcej chrupky
•Zóna hypertrofickej chrupky
•Zóna zvápenatelej hypertrofickej chrupky
•Zóna erózie (rozrušovanie zvápenatelej chrupky)
•Zóna osteoidná (diferenciácia osteoblastov)
•Zóna osimorfná (tvorba kostných trámcov na povrchu rozrušených chrupavčitých trámcov)
•Zóna rezorbcie (osteoklasty – rezorbujú kostné trámce, zväčšovanie dreňovej dutiny)

Sekundárna osifikácia
•Prestavba hrubovláknitej pleximorfnej , primárnej kompaktnej kosti .
•Začína v strede diafýzy, šíri sa po celom objeme periostálnej kosti.
•Aktívna účasť osteoklastov.
•Vznik koncentrických kost. lamiel v Haverzových systémoch
•V epifýzach je hrubovláknitá kosť nahradená lamelóznou kosťou špongióznou.

Netypické spôsoby osifikácie
•Priama osifikácia väziva – tzv. ektopická osifikácia šľachy (kosti rýb, šľachy dolných končatín vtákov).
•Metaplazmatické kostnatenie – priama premena chrupky (chondrocyty sa priamo menia na osteocyty) bez predošlého odbúrania chrupavčitej matrix (parohy jeleňovitých)

Zubné tkanivo
Fylogeneticky staršie a pôvodnejšie ako kostné tkanivo.
Objavilo sa v integumente - plakoidné šupiny žralokov v koži a ich zuby (ich kostra je chrupavčitá) .

Spojivové tkanivo trofické, mezenchýmový pôvod
Funkcie:
•odstraňovanie odpadových látok
•výmena plynov
•rozvod živín
•rozvod hormónov
•obranné reakcie –fagocytóza, imunita
KRV

Krv stavovcov – červená, prúdi v systéme ciev
-krvná plazma (55%) + krvné bunky (45%)

KRVNÁ PLAZMA:
90% H2O, 10% anorganické a organické látky – ióny Na+, K+, Mg2+, Ca2+, -Cl-, -CO3, -PO4, -SO4
Koncentrácia:
0,85% homoiotermné živočíchy
0,65% poikiotermné živočíchy (suchozemské + sladkovodné stavovce)
3,0% morské bezstavovce
Organické látky:
0,1-1% cukry, 7% bielkoviny, tuky, mastné kyseliny, aminokyseliny, cholesterol, hormóny, kyselina mliečna, k.močová, kreatín, močovina

KRVNÉ BUNKY
erytrocyty
leukocyty
trombocyty (cicavce), koagulocyty (ostatné stavovce)


ERYTROCYTY

•Cicavce bez jadra, bikonkávne, človek 4,5 mil. ženy, 5 mil. muži v 1mm3, 7,5 μm.
•Ostatné stavovce (ryby-vtáky) s jadrom.
•Tvoria sa v červenej kostnej dreni, zanikajú v pečeni a v slezine.
Erytrocyty jadrom
(ryby, obojživelníky, plazy, vtáky)
Krvné farbivo:

LEUKOCYTY
5000-9000 (človek) v 1 mm3 krvi

Granulocyty (majú v cytoplazme granuly)

a) neutrofilné (65-75% z celkového počtu)
–10-12 μm (človek)
–nefarbia sa ani fázickými ani kyslými farbivami
–mikrofágy, fagocytujú napr. baktérie

Granulocyty
b) eozinofilné (2-5% z celkového počtu)
–12-14 μm (človek)
–farbia sa kyslými farbivami
–slabofagocytujú niektoré baktérie
–sú aktívne pri parazitárnych ochoreniach
–zneškodńujú alergény
Granulocyty
c) bazofilné granulocyty (1% z celkového počtu)
farbia sa bázickými farbivami
obsahujú heparín a amíny
jadro nepravidelne laločnaté alebo v tvare S
imunologické reakcie

Agranulocyty
a) lymfocyty (25-30% z celkového počtu)
–malé, stredné, veľké, 6-8 μm (človek)
–nefarbia sa ani fázickými
–T-lymfocyty – thymus, aktivizujú sa pri bunkovej imunite
–B-lymfocyty – Burza Fabricii vtákov, appendix, lymfatické tkanivo, kostná dreň
–nemajú schopnosť fagocytózy, imunologické reakcie organizmu

b) monocyty (4-8% z celkového počtu), len cicavce, 12-20 μm (človek)
–amébovitý pohyb
–makrofágy
–pôvod z kostnej drene
–prechádzajú z krvi do väziva a naopak


TROMBOCYTY

•150-300 000 v 1 mm3
•2-5 μm
•odštepovaním z megakaryocytov
•bezjaderné (cicavce)
•žijú 8 dní
•v mieste poranenia  zhluk (trombus)  trombín mení fibronektín na vláknitý fibrín  vznik krvného koláča
•koagulocyty – ryby, obojživelníky, plazy, vtáky (majú eliptické jadrá)

KRVOTVORBA (hemopoéza)
Proces tvorby a diferenciácie krvných teliesok z hemocytoblastov (materské b. krviniek, mezenchýmový pôvod)

Erytropoéza
•hemocytoblast
•proerytroblast
•bazofilný erytroblast
•polychromatofilný erytroblast
•ortochromatický erytroblast
•zrelý erytrocyt

GRANULOPOÉZA
(myelopoéza)
•Hemocytoblast
•myeloblast
•promyelocyt
•metamyelocyt
•zrelý granulocyt
•(eozinofilný, neutrofilný, bazofilný)
LYMFOPOÉZA
Hemocytoblast:
Lymfoblast monoblast megakaryoblast
prolymfocytpromonocytmegakaryocyt
lymfocytmonocyt trombocyty
(lymfatické org.,(červ. kost. dreň,
kost. dreň)krvný obeh)

Nižšie stavovce:
Krvné ostrovčeky mezenchýmových buniek v čreve, pečeni a obličkách.
VYŠSIE STAVOVCE
Embryonálne obdobie
 mezoblastová perióda
(vznik hematogénnych ostrovčekovperiférne cievny endotel, centrálne hemocytoblasty erythroblasty)
 hepatolienálna perióda
v mezenchýme pečene  granulocyty, megaryocyty, erytrocyty
v slezine  erytrocyty
v brzlíku  lymfocyty
v slezine a lymf. uzlinách  lymfocyty
 medulolymfatická perióda -proces tvorby a diferenciácie krvných teliesok z hemocytoblastov (materské b. krviniek, mezenchýmový pôvod)
lymfopoéza v slezine, lymfatických uzlinách, špecializácia krvotvornej kostnej drene ERYTROCYTY, GRANULOCYTY, TROMBOCYTY

Postnatálne obdobie
kostná dreň (myeloidné centrum)
 vznik erytrocytov, granulocytov, trombocytov, monocytov
lymfatické uzliny, brzlík, slezina (lymfoidné centrá)
 vznik erytrocytov, granulocytov, trombocytov, monocytov

LYMFA
• krvné elementy + plazma
• zrážanlivá schopnosť
• vyživovacia schopnosť
• obranná funkcia
• prúdi v lymfatických cievach

Tkanivový mok
• nachádza sa medzi bunkami tela
• látková výmena medzi kapilárami krvného a lymfatického systému a bunkami tkanív

HEMOLYMFA
mäkkýše a hmyz
Plazma:- 85% vody, bielkoviny (albumíny, globulíny), aminokyseliny, cukry, enzýmy, tuky, lipoproteíny a pigmenty.
•Katióny Na+, K+, Mg2+, Ca2+, Fe2+, Cu2+, Zn2+.
•Plyny O2, CO2
•Hemoglobín u lariev pakomárov, sfarbenie je podmienené prítomnosťou pigmentov.
Hemocyty
•Mezodermálne bunky
•Vznik zo strednej časti célomových vačkov
•Poznáme okolo 30 rôznych druhov
•Schopnosť fagocytózy

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk