Svalové tkanivo

•Pohybová funkcia.
•Cytoplazma je vybavená myofibrilami.
•Podnety k činnosti idú z nervového ústredia motorickými vláknami.

•Jednobunkovce –Gregarina, Ciliophora –myofány (myonémy) vo vonkajšej vrstve cytoplazmy.
•Hubky (Porifera) bunky tzv. myocyty okolo vyvrhovacieho otvoru (osculum).

Typy svalového tkaniva

•1) Svalové epitely
•2) Hladká svalovina
•3) Priečne pruhovaná svalovina
•4) Svalovina srdca (myokard)

Svalové epitely (myoepitely)
ektodermálneho alebo endodermálneho pôvodu

•Premenou krycích alebo vystelkových epitelov. Bazálna časť sa rozšíri a vkliní sa pod ostatné epitelové bunky.
•Podkožná svalovina mechúrnikov, okružná podkožná svalovina a pozdĺžna črevná svalovina ploskavcov.
•Stavovce – v niektorých žľazách a v očnej dúhovke (iris).

Hladká svalovina

•Je fylogeneticky staršia. Základná stavebná jednotka je myocyt. Bunka vretenovitého až vláknitého tvaru (15-200 μm).
•Sarkolema, sarkoplazma, sarkoplazmatické retikulum, sarkozómy (modifikované mitochondrie), deliace teliesko (diplocentrum), mohutný Golgiho aparát, myofibrily.

Charakteristické znaky
•Myofibrily - dvojlomné anizotropné.
•Umožňujú skracovanie myocytu až o polovicu dĺžky.
•Aktín, myozín, tropomyozín, paramyozín.
•Vznik z embryonálneho mezenchýmu.
•V zrelom štádiu sa striedajú vrstvy hladkej svaloviny a vmedzereného retikulárneho spojiva.
•Ovládaná vegetatívnymi nervami, činnosť nemôžeme ovplyvňovať vlastnou vôľou.
•Vystiela steny vnútorných orgánov, nezaisťuje pohyb stavovcov.
•U bezstavovcov (napr. Annelida, Mollusca) zaisťuje pohyb, jej činnosť je riadená z CNS.
•Helikálna svalovina obrúčkavcov – prudko reaguje.
•Paramyozínová svalovina –dlho vydrží v stave konstakcie (zvierače lastúr).
•Výkon hladkej svaloviny malý, reakcie pomalé, činnosť vytrvalá. V tepnách pracuje celý život.
•Regenerácia z vmedzereného retikulárneho spojiva.

Priečne pruhovaná svalovina

•Dokonalejší, fylogeneticky mladší typ.
•V typickej podobe u článkonožcov a stavovcov – kostrové svalstvopohyb riadený CNS.
•Základná stavebná jednotka svalové vlákno.
–Dlhý vláknitý útvar (syncýtium), na povrchu sarkolema. V sarkoplazme niekoľko 100 jadier, priečne pruhované vlákna – myofibrily, sarkoplazmatické retikulum a priečne prepážky telofragmy.
–Sarkolema je blana silná asi 1 µm, aktívne sa dokáže naťahovať.
–Jadrá vlákien – oválne, v sarkoplazme sú rozptýlené buď rovnomerne (článkonožce, žraloky) alebo sú pod sarkolemmou (väčšina stavovcov).
•Sarkoplazmatické retikulum – modifikované ENR, na jeho povrchu nie sú ribozómy, niektoré jeho výbežky sú spojené so sarkolemou  prenos vzruchu od povrchu svalového vlákna k povrchu myofibríl.
•Sarkozómy (modifikované mitochondrie) v štrbinách medzi myofibrilamizískavanie energie.